Schizofrénia a schizoafektívna porucha

Zdieľaj
0
|

O modernej liečbe schizofrénie a schizofrénnej poruchy sme sa rozprávali s psychiatričkou MUDr. Andreou Heretikovou Marsalovou z Psychiatrickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava – Ružinov.

O modernej liečbe schizofrénie a schizofrénnej poruchy sme sa rozprávali s psychiatričkou, MUDr. Andreou Heretikovou Marsalovou z Psychiatrickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava – Ružinov.

Kedy si máme začať robiť starosti, že s našou psychikou (alebo psychikou niekoho blízkeho) nie je čosi v poriadku? Aké sú príznaky psychózy?

Prvými príznakmi psychickej poruchy sú často nešpecifické zmeny, ktoré z času na čas zažívame v miernej podobe všetci: zmeny nálady, podráždenosť, poruchy spánku, zmeny chuti do jedla, únava, nesústredenosť. Medzi príznaky, ktorým je už potrebné venovať pozornosť, patria napríklad výbuchy zlosti, strach, úzkosť, podozrievavosť, veľmi silný smútok a pesimizmus (bez zjavnej príčiny), ale aj, naopak, neprimerane dobrá nálada, zvýšené sebavedomie a zrýchlené myslenie, hyperaktivita, zníženie potreby spánku.

Psychóza je stav zmeneného vnímania, myslenia, emočného prežívania a správania. Chorý nemá dostatočný kontakt s realitou a k svojmu stavu je zväčša nekritický, je presvedčený, že mu nič nie je, prípadne, že stav, ktorý prežíva, je skutočnosťou, že okolie sa mýli, ak ho pokladá za chorého. Môže počuť hlasy, mať vidiny, chorobné presvedčenia (bludy) o tom, že mu niekto chce ublížiť, že ho prenasledujú, sledujú, ožarujú. Je to stav vyžadujúci okamžitú psychiatrickú pomoc.

Schizofrénia a schizoafektívna porucha – aký je medzi nimi rozdiel?

V oboch prípadoch ide o psychotické ochorenia. Pri schizofrénii sú závažné zmeny v myslení (asociačné skoky, zárazy, bludy), emotivite (oploštenie citových prejavov), vnímaní (napr. halucinácie hlasov), správaní (nelogické alebo impulzívne správanie). Celá osobnosť sa mení (ochudobnenie, zmena záujmov).

Existuje viacero foriem schizofrénie, najčastejšia je paranoidná schizofrénia, s bizarnými bludmi a halucináciami. Okolo puberty prepuká hebefrenická schizofrénia, s výraznými poruchami správania.

Zriedkavá je katatonická forma schizofrénia, s nápadnými zmenami psychomotoriky. Nenápadne sa vyvíja simplexná schizofrénia, so sociálnym stiahnutím a stratou záujmov.

Pri schizoafektívnej poruche ide o zmiešanie príznakov schizofrénie a afektívnej poruchy (so zmenami nálad – depresiou alebo mániou). Prebieha v epizódach, medzi ktorými je chorý bez príznakov. Ochorenie zväčša nemení trvalo osobnosť. Zjednodušene sa dá preto povedať, že prognóza tejto poruchy je lepšia, ako u schizofrénie.

Schizofrénia schizoafektívna porucha

Aké sú príčiny týchto ochorení?

Napriek veľkému pokroku v štúdiu mozgu, dodnes nie je príčina schizofrénie a schizoafektívnej poruchy známa. Uvažuje sa, že úlohu pri vzniku ochorenia môže hrať viacero faktorov. Pri schizofrénii je narušené spracovanie a prenos informácií v mozgu. Rolu hra dedičnosť, medzi príbuznými chorých so schizofréniou alebo schizoafektívnou poruchou je o niečo vyšší výskyt chorých na tieto ochorenia.

Uvažuje sa aj o poškodení mozgu počas tehotenstva, pripadne po narodení, o vplyve vírusových infekcií na plod. Vplyv môžu mať aj sociálne faktory, napr. chronicky narušené vzťahy v rodine, alebo emigrácia. Schizoafektívna porucha je častejšie spustená závažnými životnými udalosťami.

Ako sa tieto choroby liečia?

Moderná liečba by mala byť komplexná: psychofarmaká, psychoterapia (podporná, arteterapia, muzikoterapia) a resocializácia (na podporu návratu do spoločnosti). Z liekov sa najčastejšie používajú antipsychotiká. Pri schizoafektívnej poruche sa indikujú aj antidepresíva a tymoprofylaktiká (lieky, ktoré zabraňujú kolísaniu nálad).

Aká je prognóza? Čím sa môžu vyhliadky zlepšiť?

Ide o závažné ochorenia, no vďaka modernej liečbe, sa prognóza podstatne zlepšila. Mnoho chorých si udrží prácu, založia si rodinu, majú priateľov, koníčky. Priaznivým prognostickým znakom je – paradoxne – búrlivý začiatok ochorenia, ale aj dobrá spolupráca pacienta a rodiny počas liečby, resp. širšie sociálne zázemie.

Nevyhnutná je dlhodobá, často celoživotná liečba. Cieľom je odstránenie nepríjemných príznakov, ako sú napätie, úzkosť, strach, halucinácie, bludy, podozrievavosť, a takisto predchádzanie kolísaniu a zhoršovaniu stavu. Schizoafektívna porucha má vo všeobecnosti lepšiu prognózu, než schizofrénia, dlhodobá liečba je však takisto nevyhnutná. Mnohí ľudia majú problém uveriť tomu, že majú duševné ochorenie. Odmietajú sa liečiť, prípadne lieky „tajne“ neužívajú.

schizofrénia lieky

Aký vplyv majú neliečené epizódy na prognózu ochorenia?

Úskalím liečby chronických, nielen psychiatrických ochorení, je svojvoľné vysadzovanie liečby, prípadne nepravidelne užívanie či znižovanie dávok liekov. Riziko nespolupráce počas liečby u psychotických pacientov je vyššie pre nekritickosť k ochoreniu, prípadne podozrievavosť. Preto je dôležitá psychoedukácia pacienta a rodiny (vzdelávanie o príčinách, príznakoch a liečbe).

Situáciu komplikuje aj fakt, že ihneď po svojvoľnom vysadení liekov, pacient nemusí cítiť negatívnu zmenu, a príbuzní si tiež nemusia nič všimnúť. Do niekoľkých mesiacov však ochorenie zväčša prepukne – v podobe nového ataku, často závažnejšieho, ako predtým.

Často je potrebná hospitalizácia. Navyše, prognóza ochorenia sa zhoršuje s narastajúcim počtom akútnych atakov. Pri pretrvávajúcej nespolupráci, je nevyhnutné využiť injekčnú, depotnú liečbu antipsychotikami (1 – 2-krát mesačne sa podá injekcia, ktorej obsah sa postupne uvoľňuje do organizmu). Je to bezpečná a moderná forma liečby.

Ako u seba rozpoznať psychózu? Ak stratu kontaktu s realitou len ťažko spozorujeme, ako zistíme, že naše komplikované prežívanie je psychózou? Kedy máme mať odôvodnené podozrenie?

  1. Ustavičné zaoberanie sa niektorými myšlienkami. Je veľmi ťažké, uvedomiť si blud, ak neužívate antipsychotické lieky. Preto ak nejaký blud máte, pravdepodobne o tom neviete. A to, že vám druhí „náhodou“ hovoria, že tárate a že si interpretujete veci takpovediac bizarne a hlúpo, vás pravdepodobne neodradí. Skreslené myšlienky sa dokážu prezradiť tým, že chcú byť všade prvé, chcú, aby sa často na ne myslelo. Chorý sa nimi teda často zaoberá, rozoberá ich, aj keď nie je mysliteľský typ, má potrebu sa vo veci ustavične vŕtať. Ak sa k tomu pridáva aj dajaký zvuk či hlas, prípadne vnímanie akýchsi „znamení“, je dôvod na obavy o duševné zdravie.
  2. Spánok. Je jedným z najväčších ukazovateľov kvality duševného zdravia. Neobvyklé prebudenia uprostred noci, pridlhá doba zaspávania (trebárs aj dve hodiny), neschopnosť zaspať po nočnom prebudení, neželané priskoré vstávania. To všetko indikuje, že sa v psychike alebo všeobecne v organizme niečo vážne deje. Pokiaľ spánok absentuje aj dve noci po sebe, riziko manickej poruchy a ohrozenia stability telesného zdravia je závažné. Inokedy zas človek spí pridlho, a vtedy hovoríme o hypersómnii.
  3. Sociálne stiahnutie sa zo spoločnosti. Niektorí ľudia sa stávajú schizoafektivnými pacientmi aj preto, že zlyhávajú vo vykonávaní svojich sociálnych rolí. Skúste si kvalitu vykonávania svojej sociálnej roly ako matky, otca, brata, sestry, študenta, zamestnanca, zamestnávateľa jasne oznámkovať, v zmysle školskej stupnice. Robí vám problémy, vstávať ráno do práce a školy? Ťažko sa vám sústredí na to, čo treba robiť? Máte problémy s odkladaním ťažších povinností na neskoršie? Tak zapnite alarm. Niektorí psychotici sa utiahnu hlboko do vlastnej duše, prerušia kontakty, zamenia si povinnosti – za zábavnejšie veci.
  4. Zmeny nálad. Schizoafektívny syndróm je typický aj zmenami nálad. Možno zbadáte časy, keď máte veľa aktivít, málo spíte, dobre vám to myslí, ste urečnený/á. A potom sa obzriete lepšie a zistíte, že vidíte aj chvíle, keď trpíte mizériou, úzkosťou, bolesťou. Možno ste smutní a spomalení, nešťastní z myšlienok, ktorými sa ustavične zaoberáte, a ktorým iní ľudia nerozumejú. Majte vtedy na pamäti, že riziko spojenia bludu a afektívnej poruchy je u schizoafektívnych pacientov typické.
  5. Ostatné prejavy. Je na zváženie, či problémy s myslením a koncentráciou zaradiť sem. Treba sa pýtať: Máte zrýchlené alebo – naopak – spomalené myslenie? Máte veľa myšlienok, alebo len tak „čumíte do plafónu“? Pociťujete občas, akoby ste (náhle) nemohli pokračovať v načatej myšlienke? Vysoká alebo nízka rýchlosť myšlienok je podozrivá. Ak sa nestaráte o hygienu a dobrý vzhľad, i to sú indikátory ohrozujúceho stavu. Ak skombinujeme všetkých päť faktorov, sebavyšetrenie psychiky prichádza s dôležitými správami – vaše duševné zdravie je v ohrození. Je nevyhnutné, poradiť sa s lekárom, ku ktorému nepotrebujete žiadne odporúčanie. Psychiater je lekár prvého kontaktu!

A pamätajte!

Byť psychiatrickým pacientom, nie je hanba! Pretože chorobu ste si nevybrali vy, a ani ste si ju nezaslúžili vlastnou chybou. Priplietla sa vám do života, a vy ju môžete statočne riešiť – a s veľkými úspechmi!

Autor: Matej Skalík

Zdroj: http://schizoafektivna-porucha.webnode.sk

Ilustračné fotografie

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba