Mor alebo Čierna smrť: Najhoršia epidémia všetkých čias

Zdieľaj
0
PrevenciaPríznaky| |
mor choroba

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Choroba, ktorá vydesila ľudstvo, sa šírila mestami po celé stáročia.

Mor je bakteriálna infekcia, ktorá sa vyskytuje u hlodavcov a ďalších zvierat, pričom je prenášaná najmä blchami a všami, ktoré na nich žijú.

Mor sa však môže šíriť aj z človeka na človeka, čo si ľudstvo „užilo“ najmä v neskoršom stredoveku.

Aká je história moru?

Aké nové poznatky máme o Čiernej smrti?

A môže sa mor ešte vrátiť?

Mor zabil 200 miliónov ľudí

Hoci bol mor známy už v antike, najväčší strach vyvolala pandémia, ktorá sa počas stredoveku prehnala cez ÁziuEurópu. Európu dosiahla v štyridsiatych rokoch 14. storočia, keď mor zabil približne 25 miliónov ľudí.

Tým to však „nehaslo“. Mor dokázal celé stáročia pretrvať, udržiaval sa najmä vo veľkých mestách. V Európe spôsobil veľké epidémie v druhej polovici 17. storočia.

Celkovo sa odhaduje, že mor zabil 200 miliónov ľudí. Na Slovensku a v Bratislave úradoval niekoľkokrát. Najskôr v polovici 16. a v druhej polovici 17. storočia, neskôr v rokoch 16781681 a v rokoch 17121714.

Dlho sa nevedelo, o čo ide

Aj keď mnohí pátrali po príčine tohto smrteľného ochorenia, vysvetlenie prišlo až v roku 1894. Vtedy výskumníci z Hongkongu, A. E. Yersi a S. Kitasato, izolovali baktériu, ktorá je zodpovedná za čiernu smrť – Yersinia pestis.

O niekoľko rokov neskôr si lekári v Číne všimli, že potkany majú veľmi podobné symptómy moru ako ľudia a že ľudské obete majú veľakrát znaky uhryznutia blchami. Morom bývali často postihnuté najmä tieto zvieratá:

  • myši,
  • ťavy,
  • králiky,
  • veveričky,
  • potkany (mestský druh) – pre človeka najnebezpečnejšie.
Mor na Slovensku v minulosti

Zdroj foto: AdobeStock.com

Formy moru

Najbežnejšou formou je takzvaný bubonický, teda žľazový mor. Typické sú bolestivé opuchnuté lymfatické uzliny, ktoré sa objavujú okolo slabín, pod pazuchami, alebo na krku.

Septický mor sa zase šíri v krvnom riečisku. Pochádza buď z bĺch, alebo z kontaktu s osobou, ktorá je infikovaná mor.

Pneumonický (pľúcny) mor je najinfekčnejší typ. Ide o pokročilé štádium bubonického moru. Vtedy už choroba začína prechádzať priamo z človeka na človeka, a to prostredníctvom kvapôčkovej infekcie (z kašlania a kýchania). V prípade, že je bubonický mor neliečený, zabije asi 50 % infikovaných.

Výnimočne sa stáva, že infekcia baktériou Yersinia pestis má iba miernejší priebeh. Takáto nákaza sa nazýva abortívny mor. Človek infikovaný touto formou môže pociťovať len miernu horúčku a slabší opuch lymfatických uzlín.

Ťažké formy moru sú bez antibiotík takmer vždy smrteľné.

Morová maska – prečo ju ľudia nosili?

Morová maska mala pretiahnutý „zobák“ a stala sa symbolom čiernej smrti, ktorý nik nechcel vidieť. Masku nosili lekári, no jej tvar nemal odstrašiť – mal úplne iný význam. Do predĺženej nosovej časti masky sa dávalo korenievonné bylinky, aby človek necítil zápach hnijúcich tiel a mŕtvol. Táto maska je stále súčasťou Benátskeho karnevalu.

Čo robí mor s ľudským telom?

Baktéria spôsobujúca mor je bezbičíkovitátyčinkovitá. Najväčším problémom šírenia moru je skutočnosť, že Yersinia pestis je mimoriadne virulentná baktéria. Nie je schopná prežiť mimo zvierat, nevie sa skrývať v bunkách hostiteľa, a preto aby prežila, potrebuje byť silná v počte.

Okrem toho má nezvyčajnú schopnosť – deaktivuje imunitný systém obete. Robí to vstreknutím toxínov do obranných buniek, ktoré by mali odhaľovať bakteriálne infekcie. Mor tým dosiahne veľa – vyradením týchto dôležitých buniek z činnosti, sa smrtiace baktérie môžu šíriť prakticky neobmedzene.

Chorí, ktorí sa nakazili baktériou moru, sú teda viac či menej otrávení na smrť. Baktérie sa zhromažďujú v hustých krvných zrazeninách pod kožou, odkiaľ ich môže opäť preniesť blcha na ďalšieho človeka. Sprievodné symptómy zahŕňajú gangrénu, hnisanie žliazpľúc, ktoré sa doslova rozpúšťajú.

Baktéria moru je vysoko infekčná. Už 100 až 500 vdýchnutých baktérií stačí na to, aby ste „chytili“ pľúcny mor.

Mor v stredoveku

Zdroj foto: AdobeStock.com

Aké sú symptómy moru?

Inkubačná doba je krátka, preto je veľmi dôležité, aby sme čo najskôr rozpoznali typické príznaky. Ochorenie sa prejaví už 1 – 2 dni po nákaze. Pri žľazovom more môže táto fáza trvať 6 dní.

Bubonický mor sa prejavuje horúčkou, bolesťami hlavykončatín, infikovaný sa cíti ako omámený, má pocit choroby. Dochádza k bolestivému opuchu a zápalu lymfatických uzlín a ciev. Nie je výnimkou, že vzniknú hrče s priemerom až 10 cm.

Tieto hrče sa môžu začať rozpadávať, no ak sú umelo otvorené, je šanca na uzdravenie. Problémom však je prechod baktérie do krvného obehu, kde vyvolajú otravusepsu. Môže sa tiež vyvinúť pľúcny mor, alebo sa baktéria rozseje rozsiahlymi kožnými krvácaniami (takto aj vznikol názov Čierna smrť).

Pľúcny mor nemusí byť len druhou etapou moru bubonického, ale i primárnym ochorením, pokiaľ je spôsobený kvapôčkovou infekciou. K infekcii dochádza rýchlo, zvyčajne do 2 dní, čo sa prejaví prakticky okamžite:

  • intenzívnou dýchavicou,
  • kašľom,
  • modrým sfarbením pier,
  • čierno-krvavým hlienom.

Hlien, ktorý sa tvorí, je veľmi ťažko vykašľať, keďže sa pridružuje silná bolesť. Neskôr môže dôjsť k pľúcnemu edému a následnému zlyhaniu krvného obehu. Žiaľ, ak mor postihne pľúca a nelieči sa včas a správne, vedie priamo k smrti – zvyčajne už do 5 dní od nakazenia sa.

Septický mor môže tiež vzniknúť samostatne, nielen ako komplikácia predchádzajúcich foriem moru. Je veľmi nebezpečný, pretože je takmer vždy smrteľný.

pľúcny mor

Zdroj foto: AdobeStock.com

Ako sa diagnostikuje mor?

Okrem viditeľných príznakov, lekár vie ochorenie odhaliť na základe mikroskopických rozborov hlienu, krvi, či hnisu z lymfatických uzlín. Mor môže byť odhalený aj sérologicky. Najväčším problémom je i dnes včasné diagnostikovanie pľúcneho moru.

Dá sa mor liečiť?

Našťastie, dnes už väčšina ľudí prežije, ak dostanú včas správne antibiotiká. Neexistuje žiadne očkovanie, no u osôb, ktoré sú ohrozené prostredím, môže pomôcť preventívne užívanie antibiotík. Prevenciou je tiež dobrá hygiena a ochrana proti škodcom, pretože na to, aby mor prepukol, potrebuje nečisté prostredie.

Liečba funguje, ale musí byť nastavená prakticky hneď pri prvých príznakoch. Klasická liečba penicilínom, ktorým sa v minulosti liečilo takmer všetko, nestačí – nezaberá. Lekári zvyčajne volia streptomycín, ktorý sa pichá injekčne do svalu, aby bol účinok čo najrýchlejší.

V niektorých prípadoch však nie je možné tento liek použiť. Vtedy sa využíva doxycylín, niekedy kombinovaný s chloramfenikolom – špeciálne, ak došlo už k meningitíde z ochorenia. A samozrejme, treba riešiť aj zdravotný stav rodinných príslušníkov a blízkeho okolia.

Mor v súčasnosti

Ak by ste si mysleli, že už je táto hrozba dávno zažehnaná, boli by ste na omyle. Mor sa stále vyskytuje v rôznych častiach sveta. Napríklad, v roku 2003 bolo zaznamenaných viac ako 2 100 prípadov a 180 ľudských úmrtí, takmer všetky v Afrike.

Naposledy hlásené vážne prepuknutie čiernej smrti bolo v roku 2006 v Demokratickej republike Kongo. Zomrelo najmenej 50 ľudí. V ostatných rokoch potvrdili výskyt moru aj tieto štáty:

  • Spojené štáty,
  • Peru,
  • Čile,
  • Čína,
  • Uganda,
  • Bolívia,
  • Tanzánia,
  • India,
  • Vietnam,
  • Rusko,
  • Mongolsko.
Septikemický mor

Zdroj foto: AdobeStock.com

Najnovší známy prípad je z Idaho

Najnovšie správy hovoria o 14-ročnom chlapcovi z Idaho, ktorý bol infikovaný kmeňom bubonického moru. Začiatkom júna tohto roku mu diagnostikovali nákazu. Tento chlapec je zdvihnutým prstom, že za istých okolností môže morová epidémia opäť prepuknúť.

Je pravdepodobné, že baktériu získal v jeho domovskom štáte Idaho, alebo počas nedávnej návštevy Oregonu. Práve táto forma ochorenia zabila v 14. storočí približne 60 % vtedajšej populácie Európy.

Nové poznatky

Mechanizmus rýchleho šírenia moru bol a je stále veľkou hádankou. Vedci z Arizona State University realizovali štúdiu, ktorá ukázala, že šírenie ochorenia nemusí ani tak súvisieť s hlodavcami, ale primárne s blchamivšami. Výsledok výskumu hovorí, že existujú 3 scenáre šírenia moru:

  • vši a blchy,
  • hlodavce a ich parazity,
  • nakazení ľudia (vzdušnou cestou).

Mor ako zbraň

S baktériami šíriacimi mor súvisia aj obavy, že by mohli byť použité na bioteroristický útok. Už v 14. storočí bola totiž baktéria moru použitá ako biologická zbraň, keď Tatári katapultovali infikované mŕtvoly na mesto Kaffa (pri Čiernom mori).

V 2. svetovej vojne zase Japonci zhadzovali na čínske mestá blchy infikované baktériami moru, čo podľa odhadov malo za následok až 270 000 mŕtvych. Vzhľadom na to, čo všetko táto baktéria dokáže, sú obavy viac než odôvodnené.

Zdroje:

https://www.telegraph.co.uk/science/2018/01/16/black-death-plague-spread-dirty-humans-not-rats-study-suggests/

https://www.washingtonpost.com/news/speaking-of-science/wp/2018/01/16/the-classic-explanation-for-the-black-death-plague-is-wrong-scientists-say/

https://www.nationalgeographic.com/science/health-and-human-body/human-diseases/the-plague/

https://www.thesun.co.uk/news/6560870/black-death-hits-the-us-as-14-year-old-boy-in-idaho-is-diagnosed-with-medieval-strain-of-bubonic-plague/

https://www.historyextra.com/period/medieval/black-death-plague-epidemic-facts-what-caused-rats-fleas-how-many-died/

Pridaj komentár

Registrácia