Šikana: Násilie na deťoch, páchané inými deťmi. Od 14 rokov však trestný čin

Zdieľaj
0
Prevencia| |
šikana-príbeh

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Problematike šikanovania sa v poslednom období venuje zvýšená pozornosť. Nielen v zahraničí, ale aj u nás vznikajú preventívne programy, ktoré majú zabrániť šikane na školách.

Cesta k tomuto bodu však bola vydláždená dramatickými udalosťami. V extrémnych prípadoch išlo o samovraždy detí a mladistvých. Až tieto osudy boli spúšťačmi ozajstného záujmu o školskú šikanu.

Vývoj šikany v príbehu dievčaťa

„Na základnej škole som bola veľmi šťastné a priateľské dieťa. Keď som nastúpila na strednú, všetko sa zmenilo. Kamaráti, ktorí so mnou prišli zo základnej školy, sa so mnou prestali baviť, lebo nechceli, aby ich so mnou niekto videl.“

„Na strednej škole bolo všetko iba o oblečení a peniazoch. Bola som nepekná, nosila som hrubé okuliare. Každý sa mi posmieval. Jeden chalan z vyššieho ročníka ma začal nadávať, urážal ma, vymýšľal si o mne klebety, bral mi osobné veci.“

„V druhom ročníku som sa začala kamarátiť s dvoma spolužiačkami z mojej triedy. Ale po čase ma tiež začali ohovárať. Všetci mi hovorili, aká som škaredá a že by som sa mala radšej zabiť. A v treťom ročníku sa všetko ešte zhoršilo. Spolužiaci ma prenasledovali, fotili ma, keď som bola na WC, alebo v triede.“

„Vždy keď som prišla zo školy domov, zatvorila som sa v izbe a plakala. Preplakala som celé noci. Zhoršila som sa v prospechu, učitelia si začali predvolávať mojich rodičov. Povedali im, že som lenivá a že sa málo snažím.“

„Celá škola vedela, že som šikanovaná, ale nikto neurobil nič, aby mi pomohol. Každý ma nenávidel, a ja som nemala jediného kamaráta.“ (Kaja, obeť šikany)

Čo je to šikana?

Slovo šikana pochádza z francúzskeho slova chicane, čo znamená obťažovanie, týranieprenasledovanie. Šikanovanie je akékoľvek správanie, ktorého zámerom je ublíženie jedincovi.

V školskom prostredí ide najmä o zastrašenie iného žiaka, prípadne skupiny žiakov, no ďalšie prejavy môžu byť oveľa závažnejšie:

  • fyzické útoky,
  • vydieranie,
  • krádeže,
  • poškodzovania vecí inej osoby,
  • slovné útoky – nadávky, vyhrážanie sa, ohováranie,
  • ponižovanie – napr. vynútené „posluhovanie“,
  • sexuálne obťažovanie a zneužívanie.

Šikanovania sa dopúšťajú jednotlivci aj skupiny

Šikanovanie sa objavuje všade tam, kde je väčšia koncentrácia ľudí, z ktorých niektorí sú fyzicky silnejšípsychicky odolnejší, a iní slabší, či labilnejší. Ide o nebezpečný spoločenský jav, pri ktorom je obmedzovaná osobná sloboda, ponižovaná ľudská dôstojnosť.

Typickým znakom šikany je dlhodobá agresia voči tej istej osobe. Šikanovanie sa často prejavuje aj v nepriamej podobe – napríklad ako nápadné ignorovanie žiaka skupinou spolužiakov.

Najhoršou formou šikany je bezprostredné násilie, či surovosť. Nerešpektovanie druhej osoby má jasný cieľ – získať prevahu, dominanciu, výhody, posilniť vlastné sebavedomie.

šikana na školách

Zdroj foto: AdobeStock.com

Stupne šikanovania

1. Ostrakizmus

Ide prevažne o psychické formy násilia – ignorovanie, prehliadanie obete, vylúčenie zo skupiny. Mierne nadávky, intrigovanie, ohováranie a zosmiešňovanie. Posmešky, branie desiaty, prípadne iných vecí.

Ku vzniku tohto štádia stačí, aby sa v triede objavili menej obľúbené deti, tzv. outsideri. Učiteľ môže k tomu prispieť častejšími narážkami na konkrétneho žiaka, napríklad mu pripomína jeho slabé stránky, nedostatky, čím znižuje jeho postavenie v triede.

Také dieťa sa potom dostávajú na chvost skupiny, pričom sa môžu/nemusia objaviť prvé náznaky šikanovania. Ak v tejto fáze nie je šikana odhalená, zosilňuje sa – a nastupuje ďalšia etapa.

2. Fyzická agresivita

Psychický nátlak začína prerastať do fyzickej agresivity. Občasné strkanie, potkýnanie, ťahanie za vlasy, podkopávanie stoličky, bitky či facky. Pritvrdzuje sa manipulácia s obeťou. Aj slabší agresori, členovia širšej skupiny agresorov, zisťujú, „ako chutí moc“.

Ďalší vývoj tohto štádia vo veľkej miere závisí od stupňa pozitívneho zamerania skupiny, či postojov žiakov k šikanovaniu. Ak v triede neexistujú kamarátske vzťahy, alebo absentujú kladné morálne vlastnosti, potom dochádza k prelomeniu posledných zábran – nastáva 3. štádium.

3. Vytvorenie jadra

K agresorovi (agresorom) sa pridávajú ďalší jednotlivci. Táto etapa je rozhodujúca – ak sa totiž nevytvorí silná pozitívna skupina, ktorá by oslabila vplyv „silného jadra“, dochádza k užšej spolupráci s agresormi.

Skupina agresorov pritom upevňuje svoju moc nielen nad obeťou, ale aj nad ostatnými členmi skupiny. Pokiaľ ani v tejto etape nie je šikanovanie odhalené, nastáva 4. fáza.

4. Rozvinuté šikanovanie

V tejto etape je kladenie odporu v podstate zbytočné. Činnosť agresorov nerušene pokračuje. Zvyšok triedy začína obeť vylučovať zo svojej spoločnosti, prípadne sa priamo zúčastňuje na šikanovaní.

Aj slušní a dobrí žiaci sa začínajú správať kruto, keďže majú pocit uspokojenia z ponižovania druhého žiaka. Častokrát to robia aj preto, že sa boja, aby sa sami nestali obeťami.

Trieda takto akceptuje šikanovanie ako „normálne správanie“, ako nejaký nepísaný zákon – ide o prijatie noriem agresorov. Teror sa stupňuje a nadobúda každodenný charakter.

5. Totalita – dokonalá šikana

Toto je posledné štádium vykorisťovania. Dokonalá šikana sa vyskytuje na stredných školách, vo výchovných ústavoch, alebo vo väzniciach. Na základných školách sa objavuje výnimočne.

Žiaci a chovanci sa delia na dve skupiny – otrokárov (nadľudí) a otrokov (podľudí). Strácajú sa zvyšky ľudskosti, súcitu, či pocitu viny. Agresori sú už závislí od šikanovania, celá skupina prijíma ideológiu násilia.

Vodca agresorov rozhoduje o všetkom, čo sa v skupine deje. Obeť sa v tomto štádiu vyhýba škole, často končí v nemocnici kvôli psychickému zrúteniu. V najhorších prípadoch sa to končí samovraždou obete.

psychická-šikana

Zdroj foto: AdobeStock.com

Tri formy šikanovania

Slovné (verbálne) šikanovanie:

  • posmešky,
  • nadávky,
  • nevhodné sexuálne komentáre,
  • sarkastické a ironické poznámky,
  • urážlivé kresby či básničky.

Sociálne (spoločenské) šikanovanie:

  • ublíženie niekomu na reputácii, alebo vo vzťahoch,
  • ignorovanie, neodpovedanie na pozdrav,
  • šírenie klebiet a fám,
  • burcovanie ostatných, aby sa s dotyčným žiakom nerozprávali, nekamarátili,
  • neobhájenie obete, ak je z niečoho nespravodlivo obvinená,
  • zahanbovanie a ponižovanie na verejnosti.

Fyzické (telesné) šikanovanie:

  • bitie, kopanie, škrtenie,
  • pľuvanie,
  • obmedzovanie osobného priestoru,
  • zabraňovanie v slobodnom konaní – napr. obeť si nemôže sadnúť,
  • odmietanie požiadaviek a prosieb – agresor nechce pustiť obeť na záchod a pod.,
  • užívanie alebo ničenie vecí niekoho iného,
  • neslušné gestá.

Aká osobnosť je agresor?

Z výskumov vyplynulo, že osobnosť agresora má zväčša benevolentný postoj voči násiliu, častejšie prestupuje z jednej školy na druhú (pre výchovné ťažkosti), je všeobecne nespokojný so školou. Obvykle je telesne zdatný, obratný a silný. Ale šikanovanie vie „vymyslieť“ aj žiak slabý, pričom sa nemusí obete ani dotknúť.

Agresor si môže ubližovaním druhému liečiť „mindrák“, pocity menejcennosti, ostatným v podstate závidieť. Z diagnosticko-nápravného hľadiska definujeme 3 najčastejšie typy agresorov.

  1. typ – impulzívny, tvrdý, primitívny, s výchovnými ťažkosťami, problémami s disciplínou, narušeným vzťahom k autoritám. Častokrát je zapojený do gangov, ktoré páchajú trestnú činnosť.
  2. typ – kultivovaný, slušný, narcistický, úzkostný, uzatvorený, so sadistickými tendenciami.
  3. typ – optimistický, dobrodružný, vyhľadávajúci adrenalín. Sebavedomý, komunikatívny, u ostatných obľúbený a vplyvný.
šikanovanie-definícia

Zdroj foto: AdobeStock.com

Motívy agresora (iniciátora šikany)?

  • Upútanie pozornosti – v mnohých prípadoch agresor túži po pozornosti svojho okolia, ktorej sa mu príliš nedostáva.
  • Zabíjanie nudy – agresora už nedokáže nič zaujať. Častokrát ide o emocionálne prázdneho človeka, ktorý si potrebuje zvyšovať hladinu adrenalínu akýmkoľvek spôsobom.
  • Mengeleho motív – v agresorovi sa prebudí bádateľ, ktorý skúša, čo všetko jeho obeť vydrží.
  • Žiarlivosť – agresor žiarli na úspechy obete. Cíti sa pri nej menejcenný, a preto ju začne ponižovať.
  • Motív prevencie – agresor sa zúčastňuje na šikanovaní zo strachu, aby sa sám nestal obeťou.
  • Motív vykonať niečo zlé – niektoré deti radi skúšajú hranice, prípadne napodobňujú konanie, ktorého sú svedkami (napr. v rodine).

Kto sa stáva obeťou šikanovania?

Vo väčšine prípadov ide o žiakov, ktorí dávajú najavo strach, plachosť či utiahnutosť. V triednom kolektíve sú to tí najslabší. Svojím postojom dávajú agresorovi signál, že našiel vhodnú korisť na deklaráciu svojej sily a moci.

Obeťami bývajú žiaci, ktorí sú usilovní, alebo žiaci, ktorí majú nejaký handicap (telesné alebo zmyslové postihnutie, poruchy učenia a pod.), nadváhu, alebo sú niečím odlišní – nosia okuliare, strojček na zuby, majú pehy, ryšavé vlasy. Častým terčom šikany sú aj noví žiaci, ktorí prichádzajú do zohraného kolektívu.

Typológia obetí (pre potreby prevencie):

  1. typ – obeť slabá, s telesným alebo psychickým handicapom.
  2. typ – obeť náhodná,
  3. typ – obeť nekonformná,
  4. typ – životný scenár obete.

Je vaše dieťa šikanované?

Nie všetky deti sa dokážu zdôveriť a požiadať o pomoc. Existuje však mnoho varovných signálov, ktoré naznačujú, že vaše dieťa je šikanované. Poznanie týchto signálov je prvým krokom v boji proti šikane.

Varovné signály, že dieťa je obeťou šikany:

  • nevysvetliteľné zranenia,
  • stratené alebo zničené oblečenie, knihy, elektronika, šperky,
  • časté bolesti hlavy alebo brucha, pocity nevoľnosti, alebo falošná choroba,
  • zmeny stravovacích návykov – odmietanie jedla, alebo prejedanie sa – dieťa príde domov hladné, pretože v škole mu zobrali obed,
  • ťažkosti so spánkom, časté nočné mory,
  • zhoršenie prospechu, strata záujmu o školu,
  • strata priateľov, vyhýbanie sa spoločenským situáciám,
  • pocity bezmocnosti, znížené sebavedomie,
  • úteky z domova,
  • deštruktívne správanie – sebapoškodzovanie, alebo rozprávanie o samovražde.

Aké sú následky šikanovania?

Šikanovanie trvalo poškodzuje duševné aj telesné zdravie obete. Mohlo by sa zdať, že mierne formy šikanovania nemôžu mať nežiaduce následky, pravdou však je, že „strakizovaní“ žiaci sa v škole necítia dobre, z čoho vyplynie negatívny vzťah ku škole, resp. časté absencie.

Takíto žiaci majú často problémy s prospechom, sú nepozorní na vyučovaní, objavuje sa záškoláctvo, poruchy učenia, poruchy sebahodnotenia, neistota a neustály strach. Počiatočné štádiá šikany (1. až 3. stupeň) nakoniec dokážu spustiť neurotické poruchy či psychosomatické problémy.

U obetí 4. až 5. stupňa šikanovania, sa následky dotýkajú celej osobnosti. Pri pokročilých štádiách je už ohrozený život obete. Keď považuje situáciu za nezvládnuteľnú, môže to  „riešiť“ samovraždou.

Odkaz obete šikany

 „Chcela by som povedať všetkým, ktorí zažívajú šikanu, že sa to zlepší. Viem, že je to neskutočne ťažké. Viem, že by ste to niekedy najradšej vzdali. No musíte byť silní a veriť si. Nedovoľte im, aby vás „dostali“. Hoci teraz trpíte, v určitom okamihu budete na seba hrdí, že ste vydržali.“

„A ak vás niekto súdi, je to len jeho problém. Nikto nemá predstavu, čím ste si museli prejsť. Tí, ktorí vás súdia, by to možno neprežili. Vy ste to však prežili. Stále ste tu a bojujete. A to je naozaj dôvod, aby ste boli na seba hrdí!“ (Kaja, obeť šikany)

Varovné signály, že vaše dieťa šikanuje iných žiakov:

  • častokrát participuje pri fyzických alebo slovných bitkách,
  • má kamarátov, ktorí šikanujú druhých žiakov,
  • je stále agresívnejšie a výbušnejšie,
  • dostáva veľa poznámok a pokarhaní,
  • má väčší obnos peňazí, alebo nové veci,
  • za svoje problémy viní ostatných,
  • odmieta niesť zodpovednosť za svoje činy,
  • je nadmieru súťaživé, priveľmi mu záleží na reputácii a popularite.
šikana-trestný-čin

Zdroj foto: AdobeStock.com

Právne aspekty šikany

Popravde – šikanovanie je zložitý právnický problém. Svojimi znakmi a dôsledkami totiž zasahuje do rôznych právnych odvetví. Priestupkový ani trestný zákon pritom nepozná skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu „šikanovanie“.

Z hľadiska priestupkového zákona môže šikanovanie spĺňať podmienky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§49) a priestupku proti majetku (§50). Šikanovanie spadá do viacerých trestných činov:

  • vydieranie (§189),
  • nátlak (§192),
  • ublíženie na zdraví (§155-157),
  • krádež (§212),
  • neoprávnené užívanie cudzej veci (§215),
  • nebezpečné vyhrážanie (§360),
  • výtržníctvo (§365).

Bližšie znenie týchto priestupkov a trestných činov nájdete v spomínaných zákonoch. Treba si uvedomiť, že keď sa šikany dopúšťajú deti mladšie ako 14 rokov, nie sú trestne zodpovedné.

Trestne zodpovedný je ten, kto v čase spáchania činu dovŕšil 14. rok života. Mladšie deti však môžu byť postihnuté inými spôsobmi. V prípade, že bežné výchovné postupy nie sú efektívne, treba sa obrátiť na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

Ako by mala postupovať škola?

Školy sú povinné oznámiť orgánu sociálno–právnej ochrany skutočnosti, ktoré ohrozujú žiaka, alebo že žiak spáchal opakované priestupky, či trestný čin. Pedagogický zamestnanec, ktorému je známy prípad šikanovania, a neprijme v tomto smere žiadne opatrenie, sa vystavuje riziku trestného postihu.

Pri podozrení, že šikanovanie naplnilo skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu, je riaditeľ školy povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému útvaru Policajného zboru SR. Sociálny kurátor môže vo vážnych a odôvodnených prípadoch vydať predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do príslušného ústavu.

Zvláštne formy šikany

Kyberšikana

Forma šikany, uskutočňovaná prostredníctvom elektronických médií, ako je internet, mobilné telefóny, či tablety – sú zneužívané na zámerné poškodzovanie užívateľa. Rovnako ako tradičná šikana, aj kyberšikana zahŕňa opakované správanie a nepomer síl medzi agresorom a obeťou.

Mobbing a bossing – šikana na pracovisku

Mobbing je skupinová šikana voči jednotlivcovi. Iniciátorom je pracovný kolektív. Aktéri sú pritom (vo väčšine prípadov) v rovnakom pracovnom zaradení. Slovo mobbing je odvodené od anglického slova mob, čo znamená dotierať alebo napadnúť.

Bossing je iná forma mobbingu – a jeho najrozšírenejšia. Ide o šikanu, keď agresorom je nadriadený a obeťou podriadený. Veľmi často sa to deje v odvetviach, kde zamestnanci zarábajú viac ako bežná populácia.

Zdroje:

  • Černá, A., Dědková, L., Macháčková H., Ševčíková, A., Šmahel, D. Kyberšikana. Průvodce novým fenoménem. 2013.
  • Hroncová, J., Kraus, B. Sociálna patológia pre sociálnych pracovníkov a pedagógov. Banská Bystrica. 2006.
  • Hroncová, J. a kol. Sociálna patológia a jej prevencia. Banská Bystrica. 2004.
  • Kolář, M. Bolest šikanování. Cesta k zastavení epidemie šikanování na školách. Praha. 2001.
  • Líšková, B. Rozvoj pozitívnych stránok charakteru u dospievajúcich ako prevencia vzniku šikanovania na SŠ. In: Kognitívne, emocionálne a morálne aspekty šikanovania a ich využitie v prevencii šikanovania na ZŠ. Trnava. 2011.
  • Pčolinská, M. Pomoc obetiam šikanovania. In: Kognitívne, emocionálne a morálne aspekty šikanovania a ich využitie v prevencii šikanovania na ZŠ. Trnava. 2011.
  • Rusnáková, M., Šrobárová, S. Sociálna patológia v zameraní na sociálnopatologické javy. Ružomberok. 20015.
  • Říčan, P. Agresivita a šikana mezi dětmi. Jak dát dětem ve škole pocit bezpečí. Praha. 1995
  • Sejčová, Ľ. Dieťa ako obeť násilia. Bratislava. 2010.
  • https://pdfs.semanticscholar.org/6c66/3d801dae76d80b53a2c8a5d4612ed0760bd7.pdf
  • https://www.pacerteensagainstbullying.org/bullying-defined/
  • https://www.stopbullying.gov/what-is-bullying/index.html
  • Trestný zákon č. 300/2005 Z.z.
  • Zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb.

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba