Škvŕn zo slnka sa už nemusíte zbaviť

Zdieľaj
0
|

Farbu kože určuje predovšetkým kožné farbivo melanín, ktorého prvoradou úlohou je ochrana kože pred ultrafialovým žiarením. Kožný pigment melanín tvoria bunky nazývané melanocyty, ktoré sa nachádzajú v bazálnej vrstve epidermy. Jeho tvorba môže byť ovplyvnená účinkom UV žiarenia, kde UVA zložka má za následok tzv. okamžitú pigmentáciu, zatiaľ čo pôsobením UVB vzniká neskorá pigmentácia. Množstvo a typ melanínu rozhoduje o farbe kože, a je podstatou rasových rozdielov jej farby.

Farbu kože určuje predovšetkým kožné farbivo melanín, ktorého prvoradou úlohou je ochrana kože pred ultrafialovým žiarením. Kožný pigment melanín tvoria bunky nazývané melanocyty, ktoré sa nachádzajú v bazálnej vrstve epidermy. Jeho tvorba môže byť ovplyvnená účinkom UV žiarenia, kde UVA zložka má za následok tzv. okamžitú pigmentáciu, zatiaľ čo pôsobením UVB vzniká neskorá pigmentácia. Množstvo a typ melanínu rozhoduje o farbe kože, a je podstatou rasových rozdielov jej farby.

Bledý – tmavý – najtmavší

Fototyp predstavuje kvalitu odpovede jedinca na pôsobenie slnečných lúčov. Rozoznávame 6 fototypov, súvisiacich s farbou pleti a vlasov, prítomnosťou alebo neprítomnosťou pieh, náchylnosťou jedinca na spálenie sa, resp. so schopnosťou opáliť sa.

• Fototyp I: mliečnobiela pokožka (ryšavé vlasy); vždy sa spáli, nikdy neopáli, mnoho pieh.

• Fototyp II: bledá pokožka; vždy sa spáli, niekedy sa jemne opáli, pomerne veľa pieh.

• Fototyp III: bledá, až matná pokožka; niekedy sa spáli, vždy sa opáli (stredné opálenie), minimum pieh.

• Fototyp IV: matná pokožka; nikdy sa nespáli, vždy sa opáli (tmavé opálenie), bez pieh.

• Fototyp V: tmavá pokožka; nikdy sa nespáli, vždy sa opáli (veľmi tmavé opálenie), bez pieh.

• Fototyp VI: čierna pokožka; nikdy sa nespáli, bez pieh.

Poruchy sfarbenia kože rozdeľujeme na hyperpigmentácie, kedy je obsah melanínu zvýšený, alebo hypopigmentácie, pri ktorých je množstvo melanínu v koži znížené, prípadne úplne chýba – tzv. depigmentácia

Lokalizované hyperpigmentácie

Ide o stavy podmienené lokálnym zmnožením hnedého kožného pigmentu – melanínu.

1. Pehy (ephelides) sú mnohopočetné, drobné, hyperpigmentované škvrny reagujúce na UV žiarenie. Vznikajú najčastejšie na tvári, ramenách a predlaktiach; sú roztrúsené, svetlo až tmavohnedej farby, s priemerom niekoľko milimetrov. Postihnutí bývajú najčastejšie jedinci so svetlou kožou a ryšavými vlasmi. Liečba nie je potrebná, aplikácia krémov s ochranným UV faktorom zabráni ich zvýrazňovaniu po slnení.

2. Lentigo je hyperpigmentovaná škvrna bledo – až tmavohnedej farby, s veľkosťou do 5 mm, ktorá na UV žiarenie nereaguje zmenou farby. Človek má takýchto škvŕn zvyčajne viac. Starecké lentigo sa vyskytuje na miestach vystavených slnečnému žiareniu (tvár, chrbty rúk, predlaktia). V liečbe sa používa ošetrenie tekutým dusíkom – kryoterapia, kozmetické prekrytie, prístroj IPL (intenzívne pulzné svetlo) alebo laser.

3. Chloazma je získaná lokalizovaná hyperpigmentácia tváre žien, vyvolaná kombinovaným účinkom hormonálnych zmien a UV žiarenia. Zvýšenie hladiny estrogénov počas tehotenstva, alebo pri užívaní hormonálnej antikoncepcie, môže viesť k zvýšeniu produkcie melanínu. Ako provokačný faktor sa uplatňuje UV žiarenie, a preto sa chloazma vyskytuje len na plochách kože odkrytých častí tela, predovšetkým na tvári. Farba plôch je spočiatku žltohnedá, ale po vystavení sa slnečným lúčom dochádza k tmavohnedému zafarbeniu. Hyperpigmentácie sa môžu zväčšovať, splývať a pokryť aj väčšinu tváre. Zvyčajne pretrvávajú dlhý čas. Liečba chloazmy nebýva veľmi úspešná, pretože každé ďalšie podráždenie kože (svetlom alebo chemickou látkou) môže pigmentáciu ešte prehĺbiť. Na zmiernenie hyperpigmentácie sa používa aplikácia ovocných kyselín (chemický peeling), metóda IPL alebo laser, krémy s obsahom bieliacich látok (hydrochinón, tretinoín, kyselina azelaová). Najlepšou prevenciou zostáva ochrana pred UV žiarením pomocou krémov s vysokým UV faktorom.

4. Melanodermitis toxica je získaná hyperpigmentácia tých plôch kože, ktoré boli vystavené slnečnému žiareniu spolu s pôsobením rôznych fototoxických látok. Mnohé látky, ktoré tvoria súčasť kozmetických prípravkov alebo liečiv, majú tzv. fototoxický potenciál, čo znamená, že zvýšia vnímavosť kože na UVA žiarenie. Medzi fototoxické látky používané v kozmetických prípravkoch patria napríklad mnohé vonné oleje, napr. bergamotový, ktorý sa pridáva do parfémov, mydiel, krémov a pod. Slnenie po aplikácii týchto látok na kožu môže viesť k vývoju fototoxickej reakcie, ktorá sa spočiatku prejaví ako zápal kože (začervenanie), a neskôr sa vyvíjajú ložiská intenzívnej hyperpigmentácie hnedočervenej farby. Objavia sa predovšetkým na lícach, brade a bočných plochách kože krku. Zvláštnou formou fototoxickej dermatitídy je pôsobenie látok rastlinného pôvodu – furokumarínov, ktoré v kombinácii s UV žiarením vyvolávajú fytofotodermatitídu. Rozvinie sa najčastejšie v letných mesiacoch, po spotení, kúpaní v prírode alebo ležaní na tráve. Vzniknúť môže aj po chôdzi po mokrej tráve, alebo pri práci v záhrade. Na miestach kontaktu s trávou býva koža najprv živočervenej farby, a niekedy na nej vzniknú pľuzgiere. Tvar tohto ložiska zodpovedá odtlačkom rastlín, s ktorými sme prišli do kontaktu. Následne sa vyvíja výrazná hyperpigmentácia, ktorá pretrváva týždne až mesiace. Bieliaca a peelingová liečba, vzhľadom na hĺbku uloženia pigmentu, nebýva úspešná.  Najdôležitejšia je prevencia – chrániť sa pred UV žiarením, nepoužívať pred opaľovaním látky s fototoxickým potenciálom.

Škvrny možno zmierniť aj odstrániť, no neexistuje 100 %-tná záruka

Zvýšená pigmentácia kože sa môže vyvinúť v dôsledku pôsobenia najrôznejších vonkajších faktorov, alebo po prebehnutých zápalových procesoch. Pigmentové škvrny môžu vzniknúť aj v mieste dlhodobého mechanického dráždenia kože (napr. tesným odevom), účinkom dlhodobého pôsobenia tepla (napr. infračervené žiarenie), alebo pri niektorých chorobách vnútorných orgánov. Aj keď dnes máme k dispozícii rôzne metódy na zmiernenie alebo odstránenie pigmentových škvŕn, nie všetky sú efektívne; je lepšie predchádzať ich vzniku dôslednou ochranou pred UV žiarením, resp. vylúčením spomínaných vonkajších a vnútorných faktorov (napr. niektorých liekov).

Pridaj komentár

Registrácia