Okysličená krv – prečo ju organizmus potrebuje? Aká je funkcia krvi?

Zdieľaj
0
okysličená krv v srdci

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Krv je mimoriadna, pre život nevyhnutná tekutina. Je zložená z tekutej plazmy buniek (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky).

Krv zastáva v tele dôležité funkcie. Dopravuje doň živiny (kyslík, glukóza) a stopové prvky, a odvádza odpadové produkty, ako oxid uhličitý a kyselinu mliečnu.

Nesprávne prúdenie krvi spôsobuje mnohé zdravotné komplikácie. A tomu by sme sa mali vyhnúť.

Ako svojmu telu zabezpečiť okysličenú krv?

Bez dobrého krvného obehu to nejde

Správny krvný obeh je znakom dobrého zdravia. Mohli by sme sa totiž nadýchať hocikoľko vzduchu, no pokiaľ krvný obeh zlyháva, telo nedostane všetky potrebné živiny. Navyše sa v ňom budú hromadiť odpadné látky, ako napr. oxid uhličitý.

Zle fungujúci obehový systém spôsobuje telu vážne problémy. Nezabúdajme totiž ani na gravitáciu, ktorá má tiež svoju silu. Práve kvôli nej musí srdce ešte tvrdšie pracovať, aby vytlačilo krv z nôh do celého tela. A cez slabo fungujúci obehový systém jej to pôjde oveľa ťažšie.

Okysličená krv a odkysličená krv

Krv sa okysličuje v pľúcnych vlásočniciach. Z nich je vedená štyrmi pľúcnymi žilami do ľavej predsiene srdca, a potom do ľavej komory. Z komory je vypudzovaná do srdcovnice (aorty), odkiaľ vedú ďalšie tepny, ktoré zásobujú krvou jednotlivé orgány, svaly a kosti – teda celé telo.

Keď krv odovzdá bunkám kyslík, odkysličí sa. Čo to znamená? Že už obsahuje oxid uhličitý. Odkysličená krv ďalej putuje cez žilky a žily do pravej srdcovej predsiene, a potom až do pľúc, kde sa všetko „napraví“ – pľúca krv opäť okysličia. Okysličená krv prináša telu dôležité živiny a energiu, aby mohli orgánybunky správne fungovať.

Rozlišujeme dva krvné obehy:

  1. Malý (pľúcny) krvný obeh. Odkysličená krv je vedená pľúcnou tepnou z pravej komory srdca do pľúc. Tam sa okysličí a pľúcnymi žilami sa vracia do ľavej srdcovej predsiene.
  2. Veľký krvný obeh. Okysličená krv putuje z ľavej predsiene do ľavej komory srdca, a odtiaľ aortou do ďalších tepien a k orgánom. Tam sa krv odkysličí a putuje žilami späť k srdcu. Žily stekajú do hornej a dolnej dutej žily, ktorá ústi do pravej srdcovej predsiene.

Tepny a žily – aký je medzi nimi rozdiel?

Tepny sú cievy, ktoré prenášajú krv zo srdca, zatiaľ čo žily ju vracajú späť do srdca. Tepny sa vetvia na stále menšie tepny, a tie najmenšie voláme vlásočnice. Slúžia na to, aby sa okysličená krv dostala ku každej bunke.

slabo okysličená krv

Zdroj foto: Shutterstock.com

Funkcia krvi

Nosičom kyslíka v tele sú červené krvinky – erytrocyty. Kyslík sa v krvinkách viaže na molekulu hemoglobín. Červené krvinky odvádzajú od buniek oxid uhličitý, biele krvinky (leukocyty) zasa chránia organizmus pred baktériami, hubami, vírusmi i parazitmi – sú teda dôležité pre imunitu organizmu.

Okrem červených a bielych krviniek sa krv skladá z krvných doštičiekkrvnej plazmy. Krvné doštičky „plátajú“ defekty v cievnej stene, aby krv nemohla vytekať mimo cievu, a tým sa podieľajú na zrážaní krvi. Hlavnou úlohou krvnej plazmy je transport krviniek organizmom.

Málo kyslíka v krvi – problém?

Keď je krvi málo, bunky majú málo kyslíka. Navyše zlyháva srdce ako pumpa (nemá čo pumpovať). Naopak, príliš veľa krvi srdce preťažuje. A ako sa niekedy zachovajú krvné bunky?

Najčastejšie zlyhajú biele krvinky. Tie sa môžu „zvrhnúť“ – nedozrievajú, ako by mali. Vznikajú nádorové bunky, ktoré neplnia správnu funkciu, navyše utláčajú zvyšné zdravé bunky v kostnej dreni. Tento stav sa nazýva leukémia.

Čo môžeme urobiť pre svoje cievy?

  • Znížiť spotrebu tukov, hlavne živočíšnych, zvýšiť spotrebu tzv. zdravých tukov.
  • Jesť viac ovocia, zeleniny, vlákniny a morských rýb.
  • Prijímať potraviny s obsahom antioxidantov – vitamín C, vitamín E a betakarotén. Antioxidanty chránia organizmus pred škodlivými účinkami voľných radikálov, ktoré sa podieľajú na vzniku ochorení srdca a ciev.
  • Pravidelne sa hýbať, športovať.
  • Nefajčiť.
  • Zodpovedne liečiť chronické ochorenia (napr. cukrovku, alebo poruchy štítnej žľazy).
  • Nestresovať sa.
  • Chodiť na pravidelné preventívne prehliadky.
nedostatočne okysličená krv

Zdroj foto: Shutterstock.com

Upchatá krvná cieva: Infarkt

Náš mozog potrebuje stály prísun krvi, pretože to je jediný spôsob, ako dostaneme kyslíkživiny do tela. Ak krvný obeh zlyháva, narúša to funkciu nervových buniek v postihnutej oblasti mozgu, čo zakrátko môže viesť k ich smrti. Aký dramatický priebeh bude mať mŕtvica, závisí od trvania nedostatku, rozsahu a postihnutej oblasti.

Príčinou obmedzeného prietoku krvi je vo väčšine prípadov (asi 80 %) upchatá krvná cieva. Táto forma mŕtvice je označovaná aj ako ischemická insulácia, ischemický infarkt, biely infarkt alebo mozgový infarkt.

Tri príčiny znepriechodnenia až upchatia mozgových ciev

  1. Vytvorenie trombu – krvnej zrazeniny v mieste poškodenej cievy, najčastejšie kvôli arterioskleróze (zvápenatenie ciev). Arterioskleróza poškodzuje cievnu stenu, na ktorej sa začnú zachytávať krvné doštičky. Tak sa postupne vytvára krvná zrazenina, ktorá cievu upchá.
  2. Embolizácia – cievy sa môžu upchať aj krvnou zrazeninou, ktorá pochádza z iných častí tela, najčastejšie zo srdca. Stretávame sa s tým často pri predsieňovej fibrilácii srdca. Pri fibrilácii sa predsiene srdca sťahujú veľmi rýchlo a chaoticky, z čoho vznikajú krvné zrazeniny (emboly), ktoré sa môžu vyplaviť zo srdca do mozgu.
  3. Rôzne poškodenia cievnych stien – ak sú cievy príliš úzke, oblasti mozgu, ktoré majú zásobovať, už nie sú dostatočne vyživované krvou. Mozog potom dlhodobo trpí podvýživou, čo v konečnom dôsledku poškodí nervové tkanivo – vznikne ischemická mozgová mŕtvica.

Príčina ischemickej mozgovej mŕtvice je rovnaká ako príčina infarktu srdca. Veď infarktu sa niekedy povie aj srdcová mŕtvica. V oboch prípadoch ide o náhle, resp. postupné prerušenie krvného zásobovania, teda upchatie cievy zrazeninou, alebo jej postupné zužovanie kvôli arterioskleróze.

Mozgová mŕtvica môže byť spôsobená aj krvácaním

Ak pri krvácaní praskne stena cievy, krv vstúpi do okolitého mozgového tkaniva a poškodí ho. Zničené mozgové tkanivo je poškodené tlakom vyliatej krvi a nie je dostatočne vyživované. V prípade krvácania hovoríme o hemoragickej (krvavej) alebo červenej mŕtvici.

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií