Podľa Pavla Šťastného, klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, je jedným z výrazných problémov ľudstva klimatická zmena, ktorej sme práve svedkami. Vedci sa snažia porozumieť správaniu klimatického systému Zeme, aby pochopili príčiny dnešného globálneho otepľovania a určili prognózu ďalšieho vývoja klímy.
Ľudia si už začiatkom 18. storočia uvedomovali potrebu pravidelných meteorologických pozorovaní a meraní pre svoj každodenný život. Na Slovensku (a zároveň aj v celom Uhorsku) máme zdokumentované najstaršie systematické odborné meteorologické záznamy – pochádzajú z Prešova. Tu v rokoch 1717 – 1726 túto činnosť vykonával Ján Adam Raymann. Zachované pozorovania rakúsko-uhorskej meteorologickej siete máme od roku 1851, no najdlhšie neprerušené rady údajov sú z Hurbanova (od roku 1871 podnes).
Rozvoj priemyselnej doby, najmä produkcia emisií, má podľa odhadov niektorých klimatológov minimálne polovičnú zásluhu na globálnom oteplení. Zmeny spôsobilo aj mohutné odlesňovanie a poľnohospodárska veľkovýroba. Výstavba priehrad mala zasa za následok zmeny v hydrologickom režime riek. Názory na budúci vývoj globálnej klímy sa napriek vysokej úrovni poznania vo vedeckých kruhoch rôznia. Jedno je však isté: na rozdiel od minulosti môže človek do tohto vývoja aktívne zasiahnuť – pozitívne aj negatívne.
Zosilnenie skleníkového efektu nebude mať priamy dopad len na zvyšovanie priemernej globálnej teploty vzduchu. Meteorológovia očakávajú zmeny v rozložení atmosférických zrážok na Zemi, aj v intenzite extrémnych prejavov počasia. Negatívne dôsledky to bude mať predovšetkým v poľnohospodárstve a vodnom hospodárstve. Ďalším dôsledkom klimatickej zmeny by mohol byť častejší výskyt nebezpečných poveternostných javov, ktoré spôsobujú veľké škody. Ide najmä o víchrice, extrémne vysoké zrážky, povodne, dlhé obdobia bez zrážok, vlny horúčav a intenzívne búrky.
S premenami počasia súvisí aj zavedený rizikový stupeň, ktorý vyjadruje intenzitu pôsobenia vplyvu poveternostných procesov na meteosenzitívnych ľudí. Odhaduje sa, že na svete je 35 až 75 % meteosenzitívnych ľudí, pričom vyššie percento žije v priemyselne vyspelých štátoch. Podľa epidemiologických štúdií meteosenzitivita nie je výmyslom súčasnosti – už z prvých písomných zmienok z čias rozvoja starobylého čínskeho liečiteľstva sa dozvedáme, že vplyvmi počasia trpeli aj ľudia v ranných dobách.
Meteosenzitivita, teda vnímavosť ľudí na počasie, je všeobecne definovaná ako vlastnosť organizmu reagovať na zmeny počasia rôznou intenzitou, od citlivosti, až po meteotropné ochorenia.
Podstatou tejto vnímavosti je porucha normálneho priebehu adaptačných reakcií organizmu na zmeny atmosférického prostredia, napr. na teplotu, tlak či vlhkosť vzduchu. Dôležitú úlohu pri týchto poruchách zohráva aj vek, kondícia a celkový zdravotný stav človeka, pričom ľudia starší a chorí, či už akútne alebo chronicky, sú citlivejší a vnímavejší na klimatické zmeny.
