Prečo naše zdravotníctvo nefunguje

Zdieľaj
1
Tlačová správa| Tibor Hlavatý |
preco-nase-zdravotnictvo-nefunguje

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Slovenské zdravotníctvo zaostáva za vyspelými krajinami. Ľudia s ním nie sú spokojní.

Ako nastaviť celý systém tak, aby potreby pacienta boli na prvom mieste?

Naše zdravotníctvo nenapĺňa očakávania ľudí, a ako celok ani nedosahuje kvalitu, ktorú by malo mať. Potvrdzujú to aj fakty.

V porovnaní s vyspelými krajinami žijeme v priemere až o 5 rokov kratšie a náš zdravotný stav patrí medzi najhoršie v rámci všetkých krajín vyspelého sveta. Mnohé štatistiky OECD radia kvalitu nášho zdravotníctva na posledné priečky (ako napríklad publikácia OECD Health at Glance 2014).

Prečo je to tak?

V zásade platí, že ak systém zdravotnej starostlivosti má byť na kvalitnej úrovni, tak ako celok musí byť v prvom rade orientovaný na potreby pacienta. A zároveň musí vytvárať vhodné pracovné podmienky pre ľudí, ktorí v ňom pracujú.

Či naše zdravotníctvo je takto nastavené, alebo nie, pochopíme najlepšie, keď sa pozrieme, akým spôsobom prúdia financie v celom systéme. Pretože tie následne určujú, aké motivácie vytvárame, ktoré oblasti podporujeme, a ktoré – naopak – zanedbávame.

Rozhodujú jednotlivci, nie pacienti

Celková zdravotná starostlivosť u nás je financovaná cez povinné zdravotné poistenie. Pričom pod pojmom “zdravotné poistenie“ si človek podvedome predstavuje systém, v ktorom si sám vyberá, kde sa chce liečiť, a poisťovňa potom danému poskytovateľovi liečbu preplatí.

Funguje to aj u nás takto?

Zďaleka nie.

Naše poisťovne si určujú, s ktorými poskytovateľmi uzavrú zmluvu, a s ktorými nie. A taktiež, cez takzvané limity určujú, koľko zdravotných výkonov uhradia, a koľko nie.

Zo zjednodušeného pohľadu to funguje nasledovne. V jednej klinike si poisťovňa objedná 100 operácií kolena, v druhej 50 a s treťou zmluvu neuzavrie. Ak sa pacientovi páči najviac tretia klinika, a chcel by sa tam liečiť, nemôže. Ak sa mu páči klinika číslo dva, ale má smolu, že pred ním už 50 ľudí zoperovali, tak tam mu liečbu tiež nepreplatia.

tibor-hlavaty-preco-nase-zdravotnictvo-nefunguje

Zdroj foto: Shutterstock.com

Ide sa teda liečiť do prvej kliniky, s ktorou je možno spokojný najmenej, alebo je najďalej. No ak aj tam tiež dosiahli limit, pacient je ten smoliar, ktorý musí v bolestiach čakať do ďalšieho prerozdeľovacieho obdobia. Alebo ho daná klinika zoperuje, ale vyrobí pritom stratu.

Je zrejmé, že v takomto systéme to nie je vždy pacient, kto určuje, kde sa chce liečiť. A nie je to pacient, kto určuje, ktoré zdravotnícke zariadenia by sa mali ďalej rozvíjať, pretože je s nimi veľmi spokojný. Sú to v podstate jednotlivci v poisťovniach, ktorí rozhodujú, koľko peňazí ktoré zariadenie dostane.

Ďalším problémom je určovanie cien za výkony. Tie sa na Slovensku vyjednávajú medzi poisťovňami a poskytovateľmi doslova ako na blšom trhu, čisto iba podľa vyjednávacej sily. Keďže náš „trh“ s poisťovňami je vysoko monopolizovaný (dve najväčšie poisťovne reprezentujú okolo 90 % trhu), poisťovne diktujú poskytovateľom podmienky. Tým pádom, ak nejakému zdravotníckemu zariadeniu ani jedna z týchto dvoch poisťovní nedá zmluvu, tak v krátkom čase zbankrotuje.

Ako potom vyzerá alokácia zdrojov v našom zdravotníctve?

Podľa štatistík OECD, dávame v rámci všetkých krajín EÚ najmenšie percento zdrojov na liečbu tých najbezvládnejších, čiže na ľudí v nemocniciach, dlhodobo chorých a bezvládnych. Na nemocnice je to okolo 23 % z našich celkových výdavkov na zdravotníctvo, a na dlhodobo chorých nedávame skoro nič. Pričom ako štát sa tvárime vysoko sociálne.

Naopak, na lieky, na tendre na zdravotnícky materiál a do vybraných privátnych segmentov spotrebujeme najväčšie percento peňazí v rámci všetkých krajín EÚ. Čo vzhľadom na uvedený mechanizmus prerozdeľovania peňazí vôbec neprekvapí. Máme teda systém, v ktorom má spokojnosť pacienta len minimálnu váhu.

Ako to celé zlepšiť?

zdravotnictvo-financovanie

Zdroj foto: Shutterstock.com

Peniaze musia ísť za pacientom

Ak chceme preorientovať celý systém tak, aby potreby a spokojnosť pacienta boli na prvom mieste, musíme rečou peňazí začať odzrkadľovať pacientove preferencie. Peniaze musia doslova začať chodiť za pacientom.

V prvom rade je potrebné, aby sme zaviedli DRGkatalóg výkonov a minimálne ceny. Poisťovňa by mala byť povinná preplatiť danú liečbu v akomkoľvek zdravotníckom zariadení, pre ktoré sa pacient rozhodne. Ak má poisťovňa s daným zariadením zmluvu, tak mu za liečbu zaplatí dohodnutú zmluvnú cenu, ktorá ale nesmie byť nižšia, ako stanovená minimálna cena. Ak poisťovňa s daným zariadením zmluvu nemá, tak mu zaplatí spomínanú minimálnu cenu.

Takýmto spôsobom výrazne obmedzíme vzniknutú monopolizáciu, a bude to pacient, kto bude rozhodovať, kde sa chce liečiť. Každý poskytovateľ dostane férovú šancu, aby ukázal svoju kvalitu, a zároveň bude mať istotu aspoň čiastočného preplatenia poskytnutých služieb. V stabilnom prostredí budú môcť zdravotnícke zariadenia oveľa ľahšie plánovať investície do modernejších liečebných postupov.

Ak preplácanie liečby nebude predvídateľne a orientované podľa pacientových preferencií, tak kvalitné zdravotníctvo nikdy nedosiahneme.

Ďalším dôležitým krokom je, aby sme umožnili poisťovniam tvorbu nadštandardných poistných plánov, ako to funguje napríklad v Rakúsku alebo Nemecku. Poisťovne budú môcť ponúkať pripoistenie, cez ktoré by pacient dostal nadštandardnejšie služby, ktoré momentálne nemá ani k dispozícii. Poisťovne by takto dostali do systému dodatočné finančné zdroje, cez ktoré by potom mohli na Slovensko prinášať modernejšie a lepšie liečebné postupy. Z ktorých by, koniec koncov, profitovali všetci, pretože ak raz nemocnica cez nadštandardné pripoistenia zakúpi moderný liečebný prístroj, ten bude neskôr k dispozícii aj ostatným pacientom.

Odborný manažment do nemocníc

V neposlednom rade je potrebné presadiť odborný a efektívny systém riadenia verejných nemocníc. Pretože aj z toho mála peňazí, čo sa do nemocníc dostane, sa veľká časť stratí kvôli zlým rozhodnutiam dosadených straníckych nominantov.

Vrcholoví manažéri nemocníc by mali byť vyberaní vo verejnom výberovom konaní – na základe profesionality. Naše štátne nemocnice by tiež mali mať zriadené správne rady, ako kontrolné orgány, aj so zastúpením zamestnancov.

Na transparentné meranie nákladov by mali byť zriadené nákladové strediská, na úrovni jednotlivých oddelení. A manažment by mal mať jasne stanovené hodnotiace kritéria, a to na základe spokojnosti pacientov, dosahovaných liečebných výsledkov a efektívnosti hospodárenia.

Ak by sa výsledky nemocnice v nejakom z daných kritérií odklonili od požadovaných hodnôt, napríklad by nemocnica bola v strate počas troch kvartálov za sebou, vrcholový manažment nemocnice by bol automatický odvolaný. Takýmto spôsobom by sme aj rozhodovacie procesy priamo v nemocniciach nasmerovali na potreby pacienta a kvalitu liečby.

preco-nase-zdravotnictvo-nefunguje

Zdroj foto: Shutterstock.com

Štát by tiež mal vyčleniť pravidelnú čiastku peňazí na modernizáciu štátnych nemocníc. Za uplynulých 25 rokov sme nezrekonštruovali takmer žiadnu veľkú nemocnicu. Že sa to dá, dokázali v susednej Českej republiky. Celkové náklady na zdravotníctvo sú u nich rovnaké, ako u nás (v prepočte na obyvateľa), za tie isté peniaze sú však ich nemocnice vynovené, zatiaľčo naše chátrajú.

Sprístupnenie liečby v krajinách Európskej únie

Okrem spomínaných opatrení, by ľuďom na Slovensku mala byť umožnená liečba v iných krajinách Európskej únie. Koniec koncov, takto to vyžadujú smernice Európskeho parlamentu.

Zdravotné poistenie by malo preplatiť liečbu v akejkoľvek krajine EÚ, do výšky obdobných nákladov na Slovensku. Ak by daná liečba bola drahšia, pacient by si doplatil len rozdiel. Ak by bola lacnejšia, pacient by mal nárok na vyšší štandard. Takáto sloboda prístupu k liečbe v zahraničí vytvorí dodatočnú motiváciu aj na zlepšovanie kvality našich domácich zdravotníckych zariadení.

Celkové zlepšenie zdravotníctva vyžaduje ešte ďalšie kroky, ako reformu ambulantného sektora, vybudovanie starostlivosti o dlhodobo chorých ľudí, digitalizáciu zdravotníctva, liekovú reformu a mnohé ďalšie.

O tom, či sa na cestu k fungujúcemu a modernému zdravotníctvu vydáme, rozhodnú hlavne najbližšie parlamentné voľby, keďže väčšina potrebných krokov vyžaduje legislatívne a operatívne zmeny v nastavení celého systému.

zdravotnictvo-tibor-hlavaty-olano-nova

Zdroj foto: archív T. Hlavatého (facebook)

Tibor Hlavatý

Autor je expert pre zdravotníctvo koalície OĽANO-Nova. Pracuje ako docent vnútorného lekárstva v Univerzitnej nemocnici v Bratislave a na Univerzite Komenského.

Informácie o programe pre kvalitnejšie zdravotníctvo nájdete na stránke www.tiborhlavaty.sk.

One Response to "Prečo naše zdravotníctvo nefunguje"
  1. Vlado píše:

    Úplný súhlas. Snáď by som ešte pridal štandardné diagnostické a terapeutické postupy, objektívne a nezávislé meranie kvality práce zdravotníkov a zdravotníckych zariadení.

Pridaj komentár

Registrácia