Utečenci: Predstavujú pre nás zdravotné riziko?

Zdieľaj
0
Blog| |
Utečenci

Európa už mesiace čelí vlnám migrantov, ktorí utekajú zo svojich krajín buď za bezpečnejším, alebo z ekonomického hľadiska lepším životom.

Nápor migrácie, ktorá tu vždy bola, je obrovský, a obyvatelia Európy sa cítia ohrození a vystrašení.

Jedným z mnohých mýtov, ktoré o utečencoch kolujú, je presvedčenie, že so sebou prinesú na európsky kontinent rôzne choroby.

Prof. Vladimír Krčméry však tvrdí, že je rozdiel, či utečenci prichádzajú z Blízkeho východu, alebo Afriky.

Situácia v Maďarsku

Vlaková stanica Keleti, Ërseke na srbských hraniciach, obec Vámosszabadi – to všetko sú v posledných dňoch ciele záchranárskeho tímu pracovníkov Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, pre ktorých je pomoc ľuďom v kríze v rôznych kútoch sveta nie prácou, ale poslaním.

S lekármi, sociálnymi pracovníkmi vyráža každý deň na cestu aj rektor školy, slovenský lekár, vedec a odborník na tropickú medicínu, infektológiu a onkológiu, Prof. MUDr. Vladimír Krčméry, zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v krajinách tretieho sveta.

V Maďarsku pôsobí denne 10 – 20 pracovníkov tímu Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.

„V rámci medzištátnych dohôd pôsobíme teraz ako súčasť Centrálneho záchranného systému v tábore vo Vámosszabadi, kam privážajú utečencov z celého Maďarska. Kapacita tábora je vyťažená asi na 150 %, ale stále sa pristavujú nové stany. Veľmi nám pomohli naši záchranári z Gabčíkova, ktorí nám vybudovali infraštruktúru. Postavili stany, zásobujú nás vodou, pomáhajú nám pri komunikácii s maďarskými policajtmi.“

Utečenci deti

Utečenci – odkiaľ prichádzajú?

Slovenskí záchranári sa – aj z hľadiska geografických chorôb – každého pacienta pýtajú, odkiaľ prichádza.

„95 % ľudí pochádza z Iraku a Sýrie, 5 % tvoria ľudia z Afganistanu. Mali sme jeden autobus z Turkménska. Veľmi málo ľudí prichádza z Afriky, čo je logické, pretože Afričania si volia cesty cez Sicíliu, Lampedusu a Maltu,“ hovorí Prof. Krčméry.

Väčšinou mladí ľudia

Podľa profesora Krčméryho, 95 % utečencov tvoria mladé rodiny.

„Robil som si štatistiku, a podľa nej sme mali za celé obdobie len jedného pacienta nad 65 rokov a len jednu pacientku nad 70 rokov. Starší ľudia by totiž tento exodus neprežili. Ľudia kráčajú peši stovky kilometrov. Obdivuhodné je, ako to znášajú malé deti. Mali sme trojročné deti, ktoré sú schopné prejsť denne 60 kilometrov. To by som si nevedel predstaviť ani u seba, ani u svojich detí. Ich výhodami je, že sú všetci veľmi chudí a sú zvyknutí sa pohybovať. A najmä, majú vidinu, že idú do krajín, kde uvidia niečo iné, ako rozbombardované mestá a obete bojovníkov ISIS-u. Idú v ústrety demokratickej Európe, a ak si myslíme, že Európa je centrom demokracie a solidarity, tak by sme sa mali aj tak správať.“ 

Utečenci cestovanie migranti

Závažné ochorenia lekári nezaznamenali

Slovenskí záchranári počas vyšetrení nezaznamenali žiadnu vážnu infekciu. Nemali žiadny prípad tuberkulózy, malárie, HIV, ani inej ťažkej tropickej infekcie.

 „V spektre diagnóz prevládajú civilizačné ochorenia, ktoré sú spôsobené dlhotrvajúcim a chronickým stresom. To sú hypertenzia, ischemická choroba srdca, mali sme mozgovú porážku, pôrod. Ťažké zápaly pľúc u detí, najmä u novorodencov, s možným smrteľným priebehom, sme museli rýchlou zdravotnou pomocou odsunúť do Győru. Ošetrujeme aj rany, uštipnutia hadmi a iné lokálne infekcie kože.“

Zdravotným rizikom je najmä cesta

Tím záchranárskych pracovníkov počas svojho pôsobenia nezaznamenal u utečencov – okrem svrabu – závažné infekčné ochorenia. Svrab, ktorý má asi 30 % utečencov, je dôsledkom zlých hygienických podmienok na ceste.

„Je to strašná choroba – v tom, že vám nedovolí zaspať. Jej neliečenie vyvoláva stafylokokovú sekundárnu infekciu. Skúpili sme na Slovensku obrovské množstvá antisvrabových mastí. Peknú vlnu rakúskej solidarity prejavili rakúski lekárnici, ktorí nám po telefonátoch posielali množstvá antibiotík a iných potrebných liekov“.

Podľa skúseného odborníka, až 90 % zdravotných problémov predstavujú ochorenia z akútneho chronického stresu.

„Vysoký tlak, rozkolísaná cukrovka, ischemická choroba srdca, ischemická choroba mozgovej porážky, depresie a schizofrénie, tie tvoria až 80 % prípadov. Extrémne hladovanie počas cesty môže spôsobiť zrútenie obehového systému.“

utečenci migranti choroby

Utečenci prichádzajú z krajín s kvalitnou zdravotnou starostlivosťou

Profesor Vladimír Krčméry konštatuje, že medzi utečencami sa nevyskytujú klasické tropické infekcie – títo ľudia k nám neprinášajú žiadne tropické choroby. Podľa neho je rozdiel, či prichádzajú utečenci z Iraku, či Sýrie, alebo z Afriky.

„Sýria a Irak sú krajiny s veľmi dobrou zdravotníckou infraštruktúrou. Mali dobrý systém očkovania, a zdravotníctvo tam dlhé roky fungovalo tak, ako u nás, ak nie lepšie.“

Deti utečencov z tejto časti sveta sú očkované aspoň tak, ako deti na Slovensku. Proti záškrtu, čiernemu kašľu, tetanu, osýpkam, mumpsu, hepatitíde B. Podľa Krčméryho je očkovanie v týchto krajinách povinné, a zaočkovanosť sa pohybuje na úrovni 95 – 100 %.

„U dospelých utečencov zo Sýrie a Iraku hovoríme väčšinou o civilizačných ochoreniach. V prípade africkej populácie, by sme zo sto migrantov hovorili o dvadsiatich prípadoch latentných tuberkulóz, o desiatich prípadoch HIV a o desiatich-dvadsiatich prípadoch malárie. Ale z Iraku a Sýrie prichádza primárne zdravá populácia. Aj preto sú schopní prejsť aj 1 600 kilometrov.“

Sú utečenci zdrojom nebezpečných chorôb?

Podľa profesora Krčméryho ide o jeden z mýtov, no môže to platiť o utečencoch, ktorí prichádzajú z Afriky.

„V prípade utečencov zo Sýrie a z Iraku, to neplatí, pretože obyvateľstvo Blízkeho východu je po stáročia uchránené pred ochoreniami pochádzajúcimi z Afriky, a preto sa ich netreba obávať. V Iraku aj v Sýrii bol zdravotný systém pred vojnou veľmi kvalitný. V Sýrii trvá vojna štyri roky, v Iraku desať rokov, ale u mladých ľudí a detí doteraz vidno dôsledky dobrej a funkčnej zdravotnej starostlivosti.“

Rôzne štúdie ukazujú, že tí utečenci, ktorí prežijú cestu, sú väčšinou zdraví. Chorých zachytia ešte pri vylodení, a ostávajú v nemocniciach. Navyše, utečenci, ktorí sú umiestnení v táboroch na Slovensku, musia podstúpiť zdravotnú prehliadku, či niekoľkotýždňovú karanténu.

Utečenci z Afriky

Buďme opatrnejší pri prijímaní ekonomických migrantoch

„Polarizácia spoločnosti kvôli utečencom je pochopiteľná, ale zbytočná. Naša krajina nie je z historických skúseností dlhej izolácie zvyknutá na inakosť. Sme stáročia izolovaný národ, ktorý je vystrašený zo všetkého, čo nepozná. Migranti, azylanti a cestujúci sú normálnou súčasťou života každej normálnej spoločnosti. Treba však rozlíšiť tých, ktorí chcú a hľadajú nový život – a to je prípad Iraku, Sýrie a Jemenu, od utečencov z afrického kontinentu, ktorí prichádzajú do Európy ako ekonomickí migranti, pretože sa chcú mať lepšie,“ pripomína prof. Krčméry.

„Ja by som bol zdržanlivý voči tým, ktorí prichádzajú z afrického kontinentu cez Taliansko, Maltu, Španielsko a Grécko, a bol by som veľmi otvorený k tým, ktorí nás ozaj potrebujú, pretože im ide o život,“ uzatvára.

Zdravotné problémy utečencov (podľa tímu pracovníkov VŠZaSP sv. Alžbety):

  • ochorenia horných ciest dýchacích,
  • svrab (nedostatok hygieny na ceste),
  • vysoký krvný tlak,
  • zápal pľúc,
  • zápal močových ciest,
  • rôzne typy rán (spôsobené dlhou cestou).

Ilustračné fotografie

Pridaj komentár

Registrácia