V zariadeniach sociálnych služieb nemá kto podávať lieky

Zdieľaj
0
Interview| |
V zariadeniach sociálnych služieb nemá kto podávať lieky 1

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Účastníci XIV. Celoslovenskej konferencie sestier pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb s medzinárodnou účasťou, ktorá sa konala 30. 6. – 1. 7. 2017 v Ružomberku, opätovne vyzvali kompetentných na akútne riešenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb.

V týchto zariadeniach je pre sestru čoraz zložitejšie starať sa o chronických pacientov, keďže nemôže podať liek bez predchádzajúceho rozhodnutia lekára. Ten však do zariadenia často zájde v priemere raz za týždeň, pričom akútne problémy alebo zmeny ordinácie (napr. psychiatra) sa riešia cez telefón.

Problematické je aj ošetrenie pacientov v nemocnici, pretože sú ležiaci, s únikom moču i stolice. Podľa viceprezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek PhDr. Margity Kosturikovej, by sestry pracujúce v nezdravotníckych zariadeniach ocenili, keby mohli podávať chronickým pacientom už raz predpísané lieky.

Aké sú najväčšie problémy v týchto nezdravotníckych zariadeniach?

Ide o problémy, keď sa sestry v zariadeniach sociálnych služieb dostavajú do patových situácií a právnych lapsusov. Napríklad, sestra podľa platnej legislatívy nemôže bez písomnej ordinácie podať klientovi/pacientovi liek pri horúčke, od bolesti, na spanie, na močenie, na vysoký tlak a pod. Právne neobstojí ani ordinácia „podľa potreby“ a máloktorý lekár si bez vyšetrenia polymorbídneho pacienta zoberie na zodpovednosť písomnú ordináciu typu: podať liek proti horúčke nad 38,5°C, podať liek pri problémoch s močením pod 500 ml/24 hodín, podať liek pri krvnom tlaku nad 170/100 mmHg.

Telefonická konzultácia s lekárom, napr. na LSPP (Lekárska služba prvej pomoci), nemá právny podklad. Sestra v prípade súdnych sporov (kvôli poškodeniu zdravia, ohrozenia života, resp. fatálnych následkov u klienta/pacienta) nemá pri telefonicky ordinovanom lieku doklad o tom, že liek predpísal lekár. Sestra preto nebude aplikovať liek bez písomnej ordinácie lekára, keďže chce byť právne chránená.

Ako teda riešite situácie, keď má pacient v zariadení sociálnych služieb horúčku alebo problémy s močením, a potrebuje podať lieky, no lekár sa nenachádza v zariadení?

Existuje možnosť, že sa klient/pacient s akútnym zdravotným problémom dopraví na LSPP, kde musí uhradiť poplatok 2 €. Tu sa plánuje zvýšenie poplatku až na 10 €. Nastáva otázka: odkiaľ zoberú klienti/pacienti finančné prostriedky na tieto poplatky, keď mnohým neostáva ani na lieky?

Ostáva ešte jedna absurdná možnosť – nechať pacienta, aby sa jeho zdravotný stav zhoršil do takej miery, až to bude dostatočné na zavolanie posádky rýchlej lekárskej pomoci. A lekár písomne uvedie svoju ordináciu. Veď nakoniec, každá bolesť či horúčka môže u krehkého polymorbídneho klienta vyvolať napr. bolesť na hrudníku, ktorá vzniká z nedostatočného prekrvenia srdcového svalu, čo je v konečnom dôsledku indikácia na výjazd posádky rýchlej lekárskej pomoci.

V zariadeniach sociálnych služieb nemá kto podávať lieky 2

Zdroj foto: Shutterstock.com

Vychádzajú vám lekári v ústrety pri ošetrení chronických pacientov zo zariadení sociálnych služieb?

Zníženú kvalitu poskytovanej starostlivosti vidíme aj v tom, že mnohí zmluvní lekári nevidia dôvod návštevy zariadení sociálnych služieb za účelom vyšetrenia klientov/pacientov a úpravy ich liečby. Je pre nás zarážajúce, že pracovníci mnohých nemocníc pristupujú ku klientom/pacientom zo zariadení sociálnych služieb nedôstojne, až ponižujúco. Mnohí zdravotnícki pracovníci nemajú identifikáciu v podobe menoviek, čo sťažuje komunikáciu. Pri doprovode našich pacientov/klientov nevieme identifikovať, kto nám dáva ordináciu, odporúčanie, informáciu. V prípade nezrovnalostí potom nastávajú problémy s identifikáciou zdravotníckych pracovníkov. Pri vyšetrení klienta v zdravotníckom zariadení sa doprevádzajúci pracovníci zariadení sociálnych služieb neraz stávajú terčom výsmechu.

Aké riešenia navrhujete?

Iné, ako uvedené východiská v rámci súčasnej platnej legislatívy, nevidíme. Riešenie vidíme aj v sestre s pokročilou praxou, ktorá by mala kompetencie na posúdenie zdravotného stavu klienta/pacienta pre potreby uvedenej liečby. Kvalitnú starostlivosť môžeme realizovať len v kvalitných podmienkach, vrátane počtu a kvality pracovníkov. Záleží nám na tom, aby naši klienti/pacienti mohli dostať zdravotnú starostlivosť, ktorá bude kvalitnábezpečná.

Na záver chcem povedať, že program Svetovej zdravotníckej organizácie „Zdravie 21 – Zdravie pre všetkých do 21. storočia“ prijala aj Slovenská republika. Starnúca populácia je v uvedenom programe „ošetrená“ v cieli 5 nasledovne:

Do roku 2020 budú mať aj ľudia starší ako 65 rokov možnosť tešiť sa z plného zdravia a hrať aktívnu sociálnu rolu. Menovite: ľudia v 65. roku by mali mať o 20 % dlhšiu strednú dĺžku života a rovnako tak úsek života bez zdravotného postihnutia. Podiel ľudí vo veku 80 rokov, ktorí sú schopní žiť samostatne, dôstojne a sociabilne, by mal stúpnuť o 50 %.

Zdroj foto: Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek

Pridaj komentár

Registrácia