Kuchynská soľ – nebezpečná pre človeka?!

soľ-nad-zlato-veľa-soli

Soľ – jeden z troch bielych jedov v našej strave. Po chemickej stránke je kuchynská soľ vlastne chlorid sodný (NaCl).

Sodík má v organizme nezastupiteľnú funkciu, ale iba ak ho konzumujeme v rozumnom množstve.

Väčšinu historického času sme solili primerane

Naša výživa kedysi pozostávala z potravy, ktorú sme získavali lovom zvierat a rýb. Jedli sme hlavne ovocie, zeleninu, orechy a semená. Tisíce rokov jedol človek stravu, ktorá mala nízky obsah sodíka – 2 g na deň, a vysoký obsah draslíka – okolo 12 g na deň.

Soľ sa objavila v diéte človeka, až keď sa usadil a objavil, že týmto bielym zázrakom môže potravu konzervovať. Súčasne tiež zistil, že soľ dodáva potrave dobrú chuť.

Odvtedy sa však diétny pomer sodíka a draslíka postupne menil – v neprospech draslíka. V posledných desaťročiach už prežívajú boom hotové jedlá, ktoré sú „dobre solené“, a zároveň výrazne poklesla spotreba surových (čerstvých) produktov.

Moderný človek prijíma 3- až 5-krát viac sodíka ako draslíka – v priemere zjeme denne 10 g sodíka, niekedy aj viac. Ale – prijíma menej ako 2 g draslíka. Drvivá väčšina sodíka (asi 77 %) pochádza zo spracovaných potravín a potravín skonzumovaných mimo domova.

kychynská soľ nebezpečná pre človeka fastfoody

Naša strava sa zmenila radikálne – ale čo my?

Naše telo funguje tým istým spôsobom, ako u našich prapredkov. Keďže naša prehistorická strava obsahovala málo soli, máme geneticky naprogramovanú schopnosť reabsorbovať sodík: ak je jeho zásoba nedostatočná, 95 % sodíka získame späť – cez obličky.

Na druhú stranu, naše telo nie je vybavené žiadnym systémom, ktorý by chránil draslík. Ak raz draslík prehltneme, telo ho ihneď príjme, a potom sa filtruje cez obličky a vylúči močom.

Z fyziologického hľadiska má táto nerovnováha medzi sodíkom a draslíkom spätnú reakciu. Tieto dva minerály sú totiž úzko späté – ak nimi nie sme zásobení v správnom pomere, skôr či neskôr sa objaví obezita a rôzne choroby, vrátane rakoviny.

Kuchynská soľ zvyšuje príjem cukru

Na soli je najnebezpečnejšie to, že zvyšuje absorpciu glukózy v tenkom čreve. Vedci objavili iba pred niekoľkými rokmi, že glukózu prijímame výstelkovými (epitelovými) bunkami v tenkom čreve, a to prostredníctvom tzv. kotransportu. Znamená to, že čím viac sodíka je v tenkom čreve, tým viac molekúl cukru sa viaže na sodík, a výsledkom je vyššia absorbcia glukózy.

Podobne, čím viac sacharidov zjeme, tým viac glukózy sa nachádza v tenkom čreve, čo zvyšuje absorbciu soli. Tento začarovaný kruh má závažné účinky na naše zdravie, aj hmotnosť.

kychynská soľ obezita

Soľ zastavuje metabolizmus bunky

Mnohí sa pri čítaní týchto riadkov v duchu spytujú – prečo je to tak? Tu je vysvetlenie.

Ľudské telo pozostáva z miliárd buniek, ktoré spoločne prispievajú k tomu, aby sme mohli žiť. Tieto bunky však majú aj svoj vlastný život: sú obklopené membránou, ktorá ich izoluje od vonkajšieho prostredia, od krvi a lymfy.

V krvi a lymfe cirkulujú všetky potrebné živiny: kyslík, glukóza, aminokyseliny, vitamíny, minerály (napr. fosfor, horčík), a samozrejme  – draslík. Ako sa tieto živiny dostanú do buniek?

Membrány našich buniek majú kanály, cez ktoré môžu živiny prenikať. Väčšinou však potrebujú “prenášača”, ktorý im uľahčí vstup. Takým prenášačom je práve sodík. Ak však prijmeme priveľa soli, sodíkové atómy sa nahromadia, a po určitom čase ich je v bunke nadbytok.

Tým, že dôjde k veľkej koncentrácii sodíka, bunka začne prijímať vodu, “napučí” sa, čo zastaví prijímanie ďalších živín – napriek tomu, že ich veľmi potrebuje! Takto sa bunka dostáva do stavu pomalého pohybu, akoby sa dusila, až sa zastavia jej vitálne funkcie. Často dokonca nastáva smrť bunky!

Čo sa stane pri nadmernom množstve sodíka v bunke:

  1. Zníži sa spotreba energie. Na úrovni celého tela sa to prejaví naberaním hmotnosti a zjavným nedostatkom energie. Preto sú obézni ľudia často unavení.
  2. Hromadí sa voda. Keď veľa solíme, vedie to k nadmernému hromadeniu vody v rukách, v nohách, v tvári. Jedno jediné slané jedlo môže zadržať a udržať 1 liter vody v tkanive brucha. Poznáme zúfalých vrcholových športovcov, ktorí – napriek mučivej potnej kúre – „nestrácajú“ brucho. Čo považujú za tuk, ktorý sa nedá odstrániť, je v skutočnosti voda. Je isté, že títo ľudia veľa solia.

kychynská soľ priberanie

Sodík má v tele nezastupiteľnú úlohu, ale iba vtedy:

  • ak ho konzumujeme v rozumnom množstve, teda maximálne 2.300 mg za deň; 1 čajová lyžička soli = 2.400 mg sodíka, 1 lyžička jedlej sódy = 1.000 mg sodíka;
  • ak súbežne prijímame rovnaké množstvo – ešte lepšie, ak viac – draslíka.

Pozor si dávajme aj na tieto skryté soli:

  • údeniny,
  • chlieb,
  • zemiakové lupienky,
  • solené arašidy,
  • pukance,
  • rôzne hotová jedlá.

Vážne zdravotné následky – cukrovka, vysoký krvný tlak, chronická únava

Vo všetkých telových bunkách sa nachádzajú membránové proteíny, ktoré pracujú podobne, ako pumpa: neustále odstraňujú z buniek sodík, ktorý nahradia draslíkom. Sodíkovo-draslíkové pumpy (Na/K pumpy) sú životne dôležité, pretože zabezpečujú neustály príjem živín (dôležitosť ich objavu potvrdzujú udelené Nobelové ceny za chémiu, v rokoch 1997 a 2003). Ak prestanú pracovať, znamená to smrť bunky.

Aby však sodíkovo-draslíkové pumpy pracovali presne, naše bunky musia mať dostatočný prísun draslíka z krvi, lebo inak nemôžu odstraňovať nadbytočný sodík. Aj preto by sme mali jesť veľa ovocia, zelenina a orechov, čo sú hlavné zdroje draslíka.

Dr. Max Rombi vo svojej knihe XXL syndróm konštatuje, že neuveriteľné dysfunkčné stavy, ktoré medicína nazýva ako cukrovka, vysoký tlak, osteoporóza, depresia, únava, astma, Alzheimerova choroba atď., majú spoločnú príčinu – zastavenie metabolizmu vo všetkých bunkách nášho tela. V podstate ide o priamy dôsledok nadbytočného sodíka a nedostatku draslíka v našich bunkách.

Zo soli sa priberá

Soľ v prvom rade podporuje ukladanie tuku. Zároveň však spomaľuje výdaj energie. Týmto podmienkam telo ťažko odoláva, a tak ručička na váhe ide “zlým smerom”.

Viaceré štúdie odhalili, že jednou z primárnych príčin obezity je fakt, že činnosť sodíkovo-draslíkových púmp býva u obéznych ľudí znížená o 22 %, v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú normálnu hmotnosť. Preto ten, kto trpí na nadváhu, a pokúša sa schudnúť, musí predovšetkým naštartovať spotrebu energie – prijímať viac draslíka. Tým sa zvýši činnosť sodíkovo-draslíkových púmp, aj zrýchli spaľovanie živín.

kychynská soľ nebezpečná pre človeka rakovina žalúdka

Vzťah medzi soľou (sodíkom) a rakovinou

Väčšina ľudí vie, že zvýšenou konzumáciou soli sa môže zvýšiť krvný tlak, alebo poškodiť srdce. Soľ pritom zvyšuje aj riziko rakoviny, najmä rakoviny žalúdka.

Odborníci z Amerického ústavu výskumu rakoviny (AICR) zistili, že kuchynská soľ, a soľou konzervované potraviny, zvyšujú nielen pravdepodobnosť vzniku rakoviny žalúdka, ale aj rakoviny nosa a krku. Z výsledkov mnohých epidemiologických štúdií vyplýva, že vysoký príjem soli v potrave je významným rizikovým faktorom pre rakovinu žalúdka, ak sa v tele nachádza aj infekcia Helicobacter pylori. Pri vysokom príjme soli sa totiž obnaží sliznica žalúdka.

Zistilo sa, že soľ zvyšuje účinok Helicobacter pylori. Chronická infekcia H. pylori je úzko spojená s príjmom soli, a baktéria je hlavným rizikovým faktorom pre rakovinu žalúdka, pretože môže spôsobovať zápaly, či žalúdočné vredy, ktoré sa môžu končiť (až) rakovinou žalúdka.

kychynská soľ nebezpečná pre človeka solnička

Menej soliť, je pre mnohých ťažká úloha

Existuje pritom aj iná možnosť – zvýšiť príjem draslíka, aby sa v našej strave pomer K/Na vyrovnal. Podľa niektorých expertov na výživu, optimálny pomer by mal byť 5/1, aby bunka znova nadobudla normálnu veľkosť a získala späť svoju energiu.

Znamená to, že by sme mali prijímať 5-krát viac draslíka ako sodíka, aby sme dosiahli optimálny pomer 10/1 vo vnútri našich buniek.

Prvý krok k tomu, ako menej soliť

Uprednostnime jodidovanú morskú soľ, alebo tzv. kardiosoľ – jodidovanú soľ so zníženým obsahom sodík (dostať ju v lekárňach a v biopredajniach). Morská soľ obsahuje (oproti kuchynskej soli) vyše 30 minerálnych látok a stopových prvkov, potrebných zdravú výživu. Kardiosoľ má zase znížený obsah chloridu sodného – až o 60 %.

Tí, ktorí sa dlhšie stravujú podľa princípov oddelenej stravy, majú chuťové poháriky citlivejšie, a pri dodržiavaní uvedených odporúčaní, sa im jedlo nebude zdať fádne. Ostatní sa musia pripraviť na boj so svojimi chuťovými pohárikmi.

kychynská soľ nebezpečná pre človeka zdravie

Ako menej soliť, a pritom zachovať chuť jedla?

  • Nikdy nepridávajme soľ počas varenia, ale až po uvarení. Ak solíme počas varenia, soľ sa vstrebe do potravy, a potom “musíme” jedlo posoliť aj na tanieri, aby sme uspokojili svoj jazyk. Takto spotrebujeme asi o polovicu viac soli.
  • Časť soli nahraďme bylinkami: oregano, majoránka, bazalka a pod.
  • Neklaďme soľ na stôl. Všimnime si, ako si väčšina členov rodiny osolí jedlo bez toho, aby ho najprv ochutnala.
  • Nesoľme prstami, ale naberajme soľ na špičku lyžičky alebo noža. Soľ je predsa nad zlato – vyplytvali by sme toľko zlata?!
  • Nahraďme slané pečivo, crackery a orechy – pukancami, ktoré budú jemne ochutené bylinkami, alebo jedzme nesolené oriešky.
  • Obmedzme spotrebu nakladanej a konzervovanej zeleniny, najmä, ak sme si ju nepripravili doma.
  • Vyhýbajme sa spracovanému mäsu, údeninám a rybacím konzervám.
  • Obmedzme spotrebu niektorých mliečnych výrobkov. Bryndza, či syry často obsahujú toľko soli, ako údeniny.
  • Neprechucujme potraviny. Objavme skutočnú chuť potravín. Karfiol, ryža, kukurica, kaleráb, paradajky – to všetko má svoju prirodzenú, výbornú chuť.

Potraviny s najvyšším obsahom draslíka (v mg na 100 g):

Červená paprika         2 000 Mandle                         8000 Pečené zemiaky        536
Kakaový prášok          1 920 Sušená šošovica          700 Čerstvý špenát          529
Sušené marhule         1 520 Vlašské orechy             690 Avokádo                      522
Sušená fazuľa             1 450 Datle                                670 Teľacie mäso              500
Sušené slivky                 950 Banány                           600 Ryby                             400
Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.

Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.

Redakčne krátené (jam)

Ilustračné fotografie

Tento článok vyšiel v minuloročnom Onko magazíne číslo 2. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.

baner-dlhy-Onko

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba