Vitamíny? Všetkého veľa škodí…

Zdieľaj
0
|

Všadeprítomné reklamy propagujú vitamínové preparáty ako súčasť zdravého životného štýlu. Ponúkajú viac energie, pružnejšiu pokožku, pevnejšie vlasy, ostrý zrak, dobré cievy… Megadávkami niektorých vitamínov vraj

Všadeprítomné reklamy propagujú vitamínové preparáty ako súčasť zdravého životného štýlu. Ponúkajú viac energie, pružnejšiu pokožku, pevnejšie vlasy, ostrý zrak, dobré cievy… Megadávkami niektorých vitamínov vraj môžeme dokonca spomaliť proces starnutia, predchádzať rakovine… Je to naozaj tak?

Tí, ktorí tomuto trendu podľahnú, si na zlepšenie imunity dajú žltú tabletu „céčka“, na vlasy a pleť hnedé „bečko“, vitalitu potúžia „éčkom“, a pre istotu pridajú aj nejaké minerály – vápnik, zinok, horčík…. Majú dobrý pocit, že pre svoje zdravie urobili to najlepšie. Naozaj to funguje? Opýtali sme sa lekárničky Zuzany Hrabákovej zo Zelenej lekárne v Bratislave.

 

Aby telo mohlo normálne fungovať, nevyhnutne potrebuje vitamíny. Na čo všetko ich náš organizmus potrebuje?

Vitamíny sú organickou zložkou potravy, nie sú ani stavebnou látkou, ani zdrojom energie. Sú však nevyhnutné pre život, zdravie a rast. Hrajú dôležitú rolu v rôznych metabolických dejoch v našom tele. A aj keď nie sú zastúpené v našom tele vo veľkom množstve, život bez nich by nebol možný.

Telo si vitamíny väčšinou nevie vyprodukovať samo, preto sa musia ustavične dopĺňať z potravy, alebo užívať ako doplnkové látky vo forme tabliet, roztokov, práškov či injekcií. Môže správne vyvážená strava zabezpečiť dostatok vitamínov a minerálnych látok?

Samozrejme, najlepším a najideálnejším zdrojom je vyvážená strava, s dostatkom čerstvého ovocia a zeleniny. Na druhej strane si však treba uvedomiť aj to, že kvalita a čerstvosť dnešných potravín nie je taká, ako by mala byť. A preto je vhodné, najmä v niektorých prípadoch, ako napríklad pri prechladnutí, herpese, osteoporóze, plánovanom tehotenstve a podobne, siahnuť po vitamínoch v tabletkách.

Môžu byť vitamíny a minerály nebezpečné pre náš organizmus, ak sa užívajú dlhodobo a vo vyšších či vysokých dávkach?

Hypervitaminóza je odborný názov nadmerného hromadenia vitamínov v tele. Vitamíny sa delia na rozpustné v tukoch (tam patria vitamíny A, D, E, K) a rozpustné vo vode (skupina B a C). Vitamíny rozpustné v tukoch majú tendenciu hromadiť sa v tele, a preto aj riziko predávkovania je v tomto prípade vyššie.

.>> Čítajte u nás: Nedostatok magnézia spôsobuje ťažkosti svalov aj nervov

Vo vode rozpustné vitamíny sú v tele rýchlo metabolizované, takže v tomto prípade, okrem vitamínu B6, predávkovanie nehrozí. Napríklad, nadmerné dlhodobé užívanie vitamínu A sa môže prejaviť nechutenstvom, chudnutím, hnačkami, vypadávaním vlasov, krvácaním a poškodením pečene. Na nadmerný príjem vitamínu A by si mali dávať pozor najmä tehotné ženy, pretože má teratogénne účinky.

Nie sme všetci rovnakí. Odlišujeme sa hmotnosťou, vekom, životnými podmienkami, pracovným zaťažením… Existuje odporúčané, primerané či dostatočné množstvo vitamínov, ktoré organizmus potrebuje?

Odborníci na výživu zostavili, a priebežne aktualizujú odporúčané denné dávky. Tieto dávky zohľadňujú vek, pohlavie a zdravotný stav.

Normy však nie sú rovnaké vo všetkých krajinách. Prečo? Čo na to vplýva?

Odporúčané denné dávky sú zostavené s ohľadom na životné prostredie, či skladbu stravy jednotlivých krajín. Odborníci majú k dispozícii rôzne údaje, z rôznych krajín. Preto sa jednotlivé odporúčané dávky môžu medzi krajinami či svetadielmi líšiť. Napríklad, v severných krajinách je slnečného žiarenia počas roka oveľa menej, ako v rovníkových krajinách, a preto aj odporúčané denné dávky D vitamínu budú rôzne.

Treba konzultovať dennú dávku vitamínov s lekárom či lekárnikom?

Je vždy lepšie, výber a dávku vitamínov konzultovať s odborníkom, najmä ak ide o špeciálne skupiny, ako sú napr. deti, tehotné ženy, či chronicky chorí pacienti, užívajúci lieky. Niektoré vitamíny totiž môžu znižovať alebo, naopak, zvyšovať účinky liekov, ktoré dlhodobo užívajú.

Predávkovanie hrozí najmä rizikovým pacientom – ktorým konkrétne?

Klasickým príkladom je príjem vitamínu A v období tehotenstva, najmä v prvom trimestri. Teratogénne účinky vitamínu A sa môžu objaviť pri dennom príjme, presahujúcom 10000 UI. Treba si však uvedomiť, že tu ide o celkový denný príjem vitamínu A, a nielen o príjem vo forme tabletiek. Vysoký obsah vitamínu A majú najmä vnútornosti preto sa tehotným ženám v prvom trimestri neodporúča ich nadmerná konzumácia. Pacienti užívajúci lieky na riedenie krvi (warfarín) by si mali dávať pozor aj na nadmerný príjem vitamínu E (800mg/deň), ktorý dlhodobo, a vo vysokých dávkach, môže pôsobiť antikoagulačne.

Potreba vitamínov v našom tele kolíše. V ktorom období je potrebný zvýšený prísun vitamínov a minerálov?

Ku každému pacientovi treba pristupovať individuálne, s ohľadom na jeho stravovacie návyky, životný štýl a aktuálny zdravotný stav. Je úplne jasné, že vrcholový športovec bude mať inú potrebu a spotrebu vitamínov, ako fajčiaci manažér, športujúci iba príležitostne. Zvýšená spotreba vitamínu C je, napríklad pri prechladnutí, či chrípke. V poslednej dobe sa objavuje stále viac odborných publikácií poukazujúcich na nedostatok vitamínu D, a to nielen v detskom veku. Jeho dopĺňanie je dôležité po celý život, a spolu s vápnikom najmä vo vyššom veku. Nedostatok kyseliny listovej (vitamínu B9) v tehotenstve môže byť príčinou vzniku rázštepu chrbtice plodu. Zvýšený príjem vitamínov skupiny B, najmä B1 a B12, sa odporúča aj u pacientov trpiacich neurologickými ťažkosťami.

 

Zdroje vitamínov:

vitamín A (retinol): pečeň, syr, vajíčka, ryby, mlieko,

vitamín B6 (pyridoxín): pečeň, bravčové, kuracie a morčacie mäso, treska, chlieb, obilniny, vajíčka, zelenina, sója, fazuľa, oriešky, mlieko, zemiaky,

vitamín B2 (riboflavín): mlieko, ryža, vajíčka, huby,

vitamín B11 (kyselina listová): brokolica, hrášok, cícer, kvasnice,

hnedá ryža, banány, pomaranče,

vitamín B12: mäso, morské riasy,

vitamín C (kyselina askorbová):

vitamín D: morské ryby, pečeň, vajíčka, slnečné žiarenie,

vitamín E: rastlinné oleje, orechy, jadierka, pšeničné klíčky,

betakarotén: žlté a oranžové ovocie,

vitamín K: zelená paprika, špenát, brokolica.

 

Zdroje minerálov a stopových prvkov:

vápnik: mlieko, brokolica, kapusta, celozrnná múka, ryby.

železo: minerálka, pečeň, čerstvé mäso, fazuľa, orechy, sušené ovocie, celozrnné obilniny,

horčík: zelená listová zelenina, ryby, chlieb, mlieko, minerálne vody,

zinok: mäso, syry, obilniny.

.>> Čítajte u nás: Zinok: Pár miligramov pre zdravie

 

Tento článok vyšiel v minuloročnom Neuro magazíne číslo 3-4. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.


Pridaj komentár

Registrácia