„Zbavujem ľudí strachov“

Zdieľaj
0
|

Vyštudovala sociálnu prácu. Za najdôležitejšie a najvzácnejšie rozhodnutia svojho života považuje narodenie syna a absolvovanie 6-ročného výcviku v psychoterapii a poradenstve. Prešla všetkými sektormi spoločnosti: štátnou správou, samosprávou,

Vyštudovala sociálnu prácu. Za najdôležitejšie a najvzácnejšie rozhodnutia svojho života považuje narodenie syna a absolvovanie 6-ročného výcviku v psychoterapii a poradenstve. Prešla všetkými sektormi spoločnosti: štátnou správou, samosprávou, neziskovou i podnikateľskou sférou. Vedome, ale aj menej vedome nazbierala potrebné skúsenosti, aby sa mohla venovať tomu, čo ju zaujímalo vždy najviac: práci s ľudmi. Rozprávame sa s Mgr. Ľubicou Mackovou.

Ľubica, vybrali ste si cestu človeka, ktorý pomáha…

Myslím, že spočiatku to bolo tak, že som sa snažila pomôcť najmä sebe – potrebovala som pochopiť svoj životný príbeh, a všetky udalosti a vzťahy v ňom. Pokiaľ som necítila vyrovnanosť a pokoj vo svojom vnútri, nedovolila som sama sebe profesionálne sprevádzať iných ľudí. Hoci sa už na mňa obracali, a dostávala som spätné väzby, že viem pomôcť. Myslím si, že sprevádzať iných v tom, čo práve prežívajú, si vyžaduje dozretie, ale aj určitý vek, v zmysle – „mám niečo prežité“. Môžem povedať, že nech som pracovala kdekoľvek, bola som zameraná na vzťahy. Vnímala som, čo sa deje okolo mňa, a často sa mi zdalo, že vidím aj za to, čo je zjavné.“

Pracujete individuálne, alebo so skupinou?

Pokiaľ prichádza človek s osobnou objednávkou – keď potrebuje riešiť niečo konkrétne –, stretneme sa spolu na individuálnom sedení. Vypracovala som si viac postupov, ktoré som si začala overovať, aby som zistila, či mám ľuďom čo povedať. Overené spôsoby potom preberáme aj na skupinových stretnutiach – seminároch, ktoré prebiehajú sčasti formou prednášky, a sčasti ide o rozhovory. Z doterajších tém uvediem aspoň zopár: Rozpúšťanie strachov, Hojnosť, dostatok a prosperita INAK, Hojnosť versus strach, Prijímanie smrti, Láska bez konfliktov, Láska versus závislosť, Láska bez utrpenia, Hranice vo vzťahoch či Vnútorné dieťa ako najbližší partner… Na seminároch sú aj zadania, cvičenia, ktoré si účastníci môžu urobiť, a tak sa posunúť ďalej. Všetko je však slobodné, a všetci robia iba to, čo uznajú za vhodné.“

Pomáte ľuďom zbavovať sa strachov…

Túto vetu som si dala do profilu na sociálnej sieti ešte v čase, kedy som podnikala v oblasti, ktorá s uzdravovaním duše nemala nič spoločné. Dala som si ju tam preto, lebo ľudia mi často hovorili, že pri našich rozhovoroch sa akosi oslobodili, prestali sa báť, obnovili v sebe nádej, posunuli sa. Je dôležité povedať, že ja sama nemám moc „zbavovať ľudí strachov“, túto moc majú oni sami. Ja im iba pomáham, aby ju v sebe objavili alebo obnovili. Spolu to voláme „rozpustenie strachu“. Kto znovuobjaví vlastnú vnútornú silu, pochopí, že on sám sebe je najlepším vodcom, a nepotrebuje hľadať vodcov vo vonkajšom svete. Mojich klientov nikdy neviažem na seba. Pomáham im v hľadaní vlastných zdrojov.“

Na sedení sa odohráva…

Väčšinou rozhovor. Ľudia ale môžu aj mlčať. Najčastejšie však povedia, s akou ťažobou prišli. Naše stretnutie je v prvom rade ľudské. Každý, kto číta tento rozhovor, totiž vie, aké dôležité je cítiť, že vám rozumejú. Hneď ďalším krokom je rozpoznanie „programov“, ktoré bránia človeku v radostnom a tvorivom živote. Takýchto „programov“ máme všetci xy. Zdedili sme ich po rodičoch, či iných predkoch, a niektoré do nás vložila spoločnosť – vo forme mýtov, predsudkov či požiadaviek. „Programy“ sú ako plášte, ktoré sa nabaľujú na našu dušu, a ona potom nemôže dýchať. Celkom stačí, keď ich rozpoznávame a uvedomujeme si ich. Na týchto stretnutiach sa však odohráva ešte niečo. Niečo, čo sa ťažko pomenováva aj mne. Vnímam, že medzi mnou a klientom – pokiaľ chce skutočne riešiť svoje ťažkosti – vzniká zvláštne spojenie. Špeciálna energia, ktorá pôsobí liečivo.“

S čím klienti za vami prichádzajú?

Takmer za všetkým, s čím klienti prichádzajú, sú nejaké formy strachu. Ak je klient otvorený, dovoľuje mi pomerne rýchlo vidieť, aké „programy“ kazia jeho život. A po ich rozpoznaní a prijatí pracujeme na inom uhle pohľadu, aby sa človek mohol lepšie pozrieť na to, čo sa mu v živote deje, aby vedel zaujať iné postoje, a konal novým spôsobom. Nemám na mysli umelo masírované sebavedomie rôznymi technikami. Najčastejšie sa stáva, že ľudia nepoznajú svoju vlastnú silu, svoje dary, a boja sa svojich tieňov. Všetci trpíme hlavne preto, že sa málo poznáme. Chýba nám VEDOMIE O SEBE. To nás ženie do konfliktov a nedorozumení. Ale som optimistická. Vidím, že ľudia sa vracajú k sebe, k svojej duši.“

Kam smie, a kam už nesmie ísť terapeut?

Chcem zdôrazniť, že sa nepovažujem za terapeuta. Som sprievodca. Sprevádzam ľudí v ich emóciách a životných situáciách. Podporujem ich v tom, aby sami sebe rozumeli, a vedeli si so svojou životnou situáciou poradiť. Ako sprievodca sprevádzam ľudí potiaľ, pokiaľ mi to dovolia. Oni určujú hranice, a ja k nim mám veľký rešpekt. Hranice klienta mi totiž hovoria, na čo je, a na čo nie je pripravený. Prečo by som mala tieto hranice prekračovať? To je neprípustné. Ak je klient pripravený, a je otvorený, môžem urobiť to maximum, na ktoré mám. Kráčam vedľa klienta, zarovno s ním. Nie pred ním, ani za ním. Je dôležité, aby sa cítil bezpečne.“

Aké je to, sprevádzať klientov, ktorí sa dotkli smrti?

Osobne vnímam smrť ako prechod do inej formy Bytia. Nikoho však nepresviedčam, aby vnímal smrť tak, ako ja. Mám ale takú skúsenosť, že ľudom sa nesmierne úľaví, ak tento pohľad prijmú. Týka sa to najmä tých, ktorí stratili alebo strácajú svojich blízkych. Je jasné, že ľudia potrebujú byť konfrontovaní s „cudzou“ smrťou, aby si uvedomovali vlastnú smrteľnosť. Často sa vyhneme človeku, ktorému práve niekto zomrel, lebo nevieme, ako reagovať. Zo spätných väzieb klientov viem, že to, čo najviac oceňujú zomierajúci ľudia, je otvorené rozprávanie o smrti a umieraní. Samozrejme, ak si to zomierajúci želá. Inak, tejto oblasti sa chcem v budúcnosti hlbšie venovať. No zatiaľ nenastal čas.“

Môžete sa venovať aj ďalším klientom, okrem tých, ktorým sa už venujete?

Áno (úsmev). Nájdu ma doma v Pezinku. Mám tam zariadenú príjemnú obývačku číslo dva, s obrazmi a farbami, kde je fajn. Tí, ktorí majú seriózny záujem o sedenia a semináre, ma môžu osloviť prostredníctvom mailu: lubimackova@gmail.com.”

Ďakujeme za rozhovor.

Aj ja ďakujem za priestor.“

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba