Alexandra Kaiser: Pre diabetika je stres dvojnásobnou záťažou

Zdieľaj
0
Interview| |
Alexandra Kaiser stres

(Zdroj foto: Archív Alexandry Kaiser)

Stres je dnes skloňovaný viac než kedykoľvek predtým.

Zažívame ho každodenne – doma, v práci, v partnerských vzťahoch, pri výchove detí, vybavovaní každodenných povinností, ale aj vo voľnom čase. Stresu sa asi nikdy nezbavíme, mali by sme však vedieť, ako s ním narábať.

Psychicky zdravý človek to v bežnom živote väčšinou zvláda. U diabetika však nadmerný stres prispieva k zhoršovaniu choroby, a platí aj opačná rovnica – samotné ochorenie vyvoláva mnoho stresových situácií.

Preto je skvelé, že vďaka grantu od zdravotnej poisťovne Dôvera vznikla príručka Cukrovka a stres. Môže pomôcť pacientom s diabetes mellitus a ich príbuzným, aby sa vyznali v záťažových situáciách a popasovali s prežívaným stresom.

Slovenský pacient sa o strese a poslaní príručky porozprával s jej autorkou, klinickou psychologičkou, Alexandrou Kaiser.

Prečo vznikla pacientska príručka Cukrovka a stres?

Nahromadený a nadmerný stres, a najmä neschopnosť zvládať ho primeraným spôsobom, je u pacientov s diabetes mellitus veľkým rizikovým faktorom, ktorý môže komplikovať liečbu a zdravotný stav. So Slovenským pacientom preto považujeme za dôležité, hovoriť o tomto veľmi dôležitom rozmere ochorenia, pretože to, ako dokáže pacient so stresom pracovať, môže významne ovplyvniť priebeh a perspektívu liečby. Ak naučíme pacienta zvládať stresové situácie, nielenže ovplyvňujeme riziká ochorenia, ale pomáhame mu aj zlepšovať jeho každodenné prežívanie a zdravotný stav.

Fungujú cukrovka a stres ako spojené nádoby?

Stres je na jednej strane jedným z rizikových faktorov pri vzniku ochorenia, na strane druhej – neriešený stres zhoršuje samotný priebeh ochorenia. Závažné životné, stresujúce udalosti môžu byť dokonca spúšťačom ochorenia. Najmä vtedy, ak sú prítomné aj iné predispozície, ako nezdravá životospráva, obezita, či nedostatok pohybu. Ak sa v živote človeka nakumuluje veľa týchto rizikových faktorov, môže byť práve stres „spúšťačom“ cukrovky. A stres je zároveň aj faktorom, ktorý môže priebeh ochorenia zhoršovať.

Spôsobuje nahromadený stres u zdravého človeka, okrem psychických problémov, aj zdravotné ťažkosti?

Samozrejme. Funguje to tak, že nahromadený, neriešený, akútny alebo permanentne prítomný stres, nespôsobuje len psychickú nepohodu, ale významne vplýva na zdravie človeka. Cukrovkári to majú o to horšie, že stres sa podpisuje na hodnotách hyperglykémie, na celkovom zhoršení priebehu ochorenia, ale aj na zhoršení kvality spolupráce s diabetológom. To všetko dokáže výrazne zhoršiť priebeh liečby.

Stres je prirodzenou obrannou reakciou organizmu, dokonca ho pociťujeme aj pri radostných životných udalostiach. Ako však zistíme, že ide o nebezpečný, nahromadený stres? Ako bežný človek rozpozná hranicu, keď už preňho začína byť stres nebezpečný?

Veľa záleží od toho, ako dobre sa človek pozná a ako sám sebe rozumie. Ľudia, ktorí sú sami so sebou v dobrom kontakte, dokážu svojim pocitom a prežívaniam lepšie porozumieť, potom dokážu aj odhadnúť, čo je v ich organizme „nad mieru“. Výpovedné sú však aj signály okolia, upozornenia blízkych, že sa s nami niečo deje. Ak ich pozorne počúvame, pomáhajú nám, aby sme sa v sebe lepšie orientovali. Aj v brožúre uvádzame signály, ktoré nám napovedia, že hladina nášho stresu je momentálne nebezpečná. Ale ponúkame v nej aj možnosť testovania, vďaka čomu môžeme odhaliť, ako významne zasahuje stres do nášho života.

Pri terapii cukrovky sa zdôrazňuje, že správna liečba dokáže držať ochorenie dobre pod kontrolou. Podľa vás – hovorí sa v rámci terapie cukrovky dosť aj o strese?

Myslím si, že nie, a aj to je jeden z dôvodov, prečo vznikla táto brožúra. Diabetici sú liečení somatickou medicínou, ale psychosomatická medicína, ktorá berie do úvahy aj psychickú stránku ochorenia, ešte nie je na Slovensku dostatočne rozšírená. Pacientov s diabetes mellitus je veľa, neustále pribúdajú, no odborníci v ambulanciách nemajú popri somatickej liečbe čas na starostlivosť o psychiku pacientov. Psychologická stránka liečby je dnes ešte stále okrajovou stránkou farmakologickej liečby. Na Slovensku sa doteraz veľmi málo pracuje s emóciami a prežívaním diabetikov.

Diagnóza diabetes mellitus však významne mení život človeka. Stres patrí k rizikovým faktorom vzniku ochorenia. Aké stresové situácie prináša do života pacienta samotné ochorenie?

Diabetici zažívajú stresové situácie oveľa viac ako zdraví ľudia. Ku každodennému stresu zdravého človeka treba prirátať tie, ktoré súvisia s diagnózou diabetes mellitus. Prvou stresujúcou situáciou je samotné stanovenie diagnózy. Ľudia zrazu musia zmeniť zaužívaný životný štandard, životosprávu, pohybové návyky. Stresujúce je aj sebamonitorovanie, sledovanie glykémie. Hypergylkémie a hypoglykémie spôsobujú zmeny nálad pacienta, a tým aj psychickú nepohodu. Stresujúce môžu byť aj pravidelné návštevy u lekára, najmä ak pacienti trávia veľa času v čakárňach. Navyše, na prežívanie pacienta nepôsobí dobre ani poznanie, že ide o celoživotné nevyliečiteľné ochorenie, so závažnými chronickými zdravotnými komplikáciami. Aj keď má význam, aby pacienti vedeli, prečo je dobré udržiavať hladiny glykémie v priaznivých číslach, koho by nestrašili predstavy straty zraku alebo končatín? Stresujúcich chvíľ v živote diabetika je príliš veľa.

S cukrovkou sa musí naučiť žiť nielen pacient, ale celá rodina. Prispieva tento fakt k zvyšovaniu stresu u pacienta?

Rozhodne. Najmä pri deťoch sa musí celý chod domácnosti prispôsobiť novým potrebám a režimu pacienta, rodičia svoje dieťa pravidelne kontrolujú. Ale aj pri dospelých pacientoch sa partneri alebo rodiny často stávajú kontrolujúcimi osobami – napríklad apelujú na pacienta, aby sa správal zodpovedne. Rodina si musí zvyknúť na to, že má člena, ktorý je celoživotne chorý. Nátlak z ich strany však môže pacient považovať za psychický diskomfort. A ako som už spomínala, cukrovkár má veľakrát výkyvy hladiny cukru, čo prispieva aj k výkyvom nálad. Hyperglykémia môže prinášať určitú „nabudenosť“, nahnevanosť, podráždenosť, nervozitu, a hypoglykémia – naopak – depresívnosť, až apatickosť a smútok. Naučiť sa s týmito náladami príbuzného pracovať, vyžaduje od ostatných členov rodiny veľké majstrovstvo.

Dokáže človek porozumieť svojmu stresu, cukrovkár zvlášť?

Pokiaľ chce človek na sebe pracovať a dokáže porozumieť vlastnému správaniu, môže lepšie spoznať samého seba. Pokiaľ rozumieme tomu, ako to v našom tele funguje, aké sú napríklad príčiny, či fázy stresu, môžeme sa naučiť stres rozpoznávať. Vždy ho môžeme spoznať na štyroch rovinách – v emocionálnej rovine, v myslení, v správaní, v telesných prejavoch. To sú aj roviny, ktorými na stres reagujeme. Nejako sa cítime, niečo si myslíme, nejako sa správame a niečo na telesnej úrovni prežívame. O tom všetkom hovorí komplexne aj naša príručka. Obsahuje aj zoznam typických stresorov u diabetikov. Ak sa teda človek zoznámi s tým, čo všetko ho môže v živote postretnúť, ľahšie to u seba identifikuje. Preto je napríklad u diabetikov dôležité, aby sa dozvedeli o strese všetko, čo môže pozitívne, či negatívne (z psychického hľadiska) ovplyvňovať priebeh ochorenia.

Kam sa môže obrátiť pacient, ak sa už o strese dozvedel všetko, čo potrebuje, ale predsa má pocit, že situáciu nezvláda sám?

Pokiaľ má človek pocit, že to sám nezvláda a nenachádza dostatočnú podporu ani v rodine, alebo u priateľov, je dobré, ak sa obráti na odborníkov. Najskôr na všeobecného lekára, diabetológa, a tí mu môžu odporučiť návštevu psychológa, či psychiatra. Pokiaľ tieto návštevy nie sú dostačujúce, môže sám vyhľadať psychológa, či psychiatra. Títo odborníci mu pomôžu rozoznať, o aké problémy v jeho prípade ide. Či ide o stres, nadmernú záťaž, psychické vyčerpanie, alebo o konkrétnu psychickú poruchu, ktoré sa u diabetikov v niektorých prípadoch vyskytujú. Pri tejto diagnóze býva totiž štatisticky významnejšie riziko depresívnych či úzkostných porúch. Odborníci z oblasti psychiatrie a psychológie dokážu pacientovi ukázať, čo ďalej – či už ide o farmakologickú liečbu duševných porúch a zvýšeného stresu u psychiatra, alebo o psychoterapiu u psychológa, ktorá naučí pacienta lepšie rozpoznávať problémy, zvládať každodenné situácie, zmeniť životný štýl. Psychoterapia pomáha aj pri syndróme vyhorenia, ktorý býva pri tomto ochorení veľmi častý.

V terapeutických postupoch sa venujete kognitívno-behaviorálnej terapii. O aký typ terapie ide?

Je to terapia, ktorá sa vyvíjala dlhé obdobie. Vznikla spojením kognitívnej a behaviorálnej terapie. Kognitívna terapia sa zaoberá prácou s myšlienkami, behaviorálna terapia prácou so správaním, podmieňovaním a učením sa. Behaviorálna terapia vychádzala z teórií učenia – čo o sebe vieme, čo robíme a ako to robíme, ako sme to naučení, ale aj z poznania, že sa vieme naučiť nové a kvalitnejšie vzorce správania, a nefunkčné vzorce sa vieme odučiť. Pri spojení kognitívnej a behaviorálnej terapie sa pracuje s tým, že v každej chvíli vieme popísať sami seba na úrovni myšlienok, telesných pocitov, správania a emócií. S týmito štyrmi zložkami, ktoré tvoria našu osobnosť, sa dá v každom momente ľudskej existencie pracovať v prospech rozvoja celej osobnosti, ale aj pri zvládaní náročných zdravotných problémov, ku ktorým patrí aj ochorenie diabetes mellitus. Učíme ľudí uvedomovať si, čo v každej chvíli cítia, čo si myslia, čo podmieňuje ich správanie. Kognitívno-behaviorálna terapia má podrobne vypracované systémy, ako pracovať s jednotlivými duševnými, ale aj psychosomatickými ochoreniami. Funguje krok po kroku, preto je zrozumiteľná aj pre pacienta, a veľmi dobre funguje aj svojpomocne, keď sa pacient sám – vďaka tzv. domácim úlohám – učí rozumieť sám sebe v každodenných bežných situáciách, nielen v ambulancii odborníka.

V akých oblastiach je tento druh terapie účinný?

Pomáha pri depresiách, úzkostných poruchách, somatických poruchách, párovej terapii, sexuálnych problémoch, v rodinnej terapii, ale aj pri liečbe obezity, či sebapoškodzovaní. Je zameraná na široké spektrum pacientov a duševných porúch. Jej prednosťou je, že ide o krátkodobejšiu a pacientovi zrozumiteľnejšiu terapiu, „ušitú“ na konkrétny problém. Jej výhodou je aj to, že pacient sa necíti len ako objekt terapie, ale sám je do nej vo veľkej miere vtiahnutý. Tak má pocit, že má svoj „osud“ viac vo vlastných rukách.

Prečo je teda pre pacientov s diabetes mellitus dôležité, aby pri celkovej terapii ochorenia nezanedbávali nielen svoje telo, ale aj dušu?

Ak je pre nás všetkých dôležité, aby sme boli v duševnej pohode, u cukrovkárov to platí dvojnásobne. Ak je diabetik „vďaka“ ochoreniu prinútený konečne zdravšie žiť, malo by to platiť aj v oblasti psychického zdravia, pretože je dôležité liečiť nielen telo, ale aj dušu. Potom človek dokáže udržať celoživotné ochorenie „na uzde“, žije kvalitne. Pretože pri dosiahnutej psychickej pohode sa dá aj s cukrovkou žiť plnohodnotne, spokojne a radostne. S cukrovkou sa totiž nedá bojovať, ale treba s ňou „žiť v mieri“.

Tu si môžete zadarmo stiahnuť brožúru Cukrovka a stres.

Publikácia vznikla vďaka grantu od Dôvery.

Pridaj komentár

Registrácia