Biologická liečba a astma

Zdieľaj
0
|

(Zdroj foto: Adobestock.com)

Viac ako 300 miliónov pacientov na svete trpí bronchiálnou astmou – nevyliečiteľným chronickým ochorením, ktoré však vďaka pokroku v medicíne dnes dokážeme dobre liečiť a mať pod kontrolou. Inými slovami, nie je možné podať pacientovi liek, ktorý jeho ochorenie zastaví, ale je možné ho liečiť tak, aby nepociťoval príznaky svojho ochorenia alebo aby tieto príznaky boli miernejšie.

Viete, čo v sebe skrýva diagnóza “bronchiálna astma”?

Tí, ktorí týmto ochorením trpia, vedia, že niekedy sa s ním spája aj obrovský stres a strach zo smrti.

Astmatik už skúsil, čo to je, ak sa mu začnú sťahovať dýchacie cesty, dýchanie sprevádza sípavý zvuk, tlak na hrudi, spomínaný kašeľ a nemožnosť plnohodnotne dýchať.

Za takýchto okolností by každý z nás mal strach o holý život, najmä pri prvom z takýchto zážitkov. Každý deň sa pre astmatika môže stať zápasom o to, čo je pre zdravých ľudí také prirodzené – dýchanie.

Príznaky sa často zhoršujú v noci a obyčajne vznikajú po kontakte so spúšťačom – tým môže byť vírusová infekcia či nejaký alergén, chlad, prach a podobne.

Typické je, že príznaky sú premenlivé a dočasné. Nie každý astmatický záchvat má rovnakú intenzitu, niekedy sú prejavy slabšie, inokedy silnejšie.

Zdroj foto: Adobestock.com

Čo sa deje v dýchacích cestách počas záchvatu?

Dýchacie cesty astmatika sú iné, než u zdravého človeka. Sú hyperreaktívne, čiže v stave akejsi ustavičnej pohotovosti. Ak dôjde ku kontaktu so spúšťačom, rozvinie sa v sliznici rýchla a neadekvátna reakcia, ktorá sa u zdravého človeka nespustí.

Je to ako porovnať domino z tehál a domino z tenkého ľahkého materiálu – keď zafúka vietor, ľahký materiál sa zloží, ale tehly zostanú stáť. Hoci podnet je ten istý, výsledok je úplne odlišný.

Ak sa teda hyperreaktívne priedušky astmatika stretnú so spúšťačom, dochádza ku kaskáde dejov, ktorých výsledkom je zúženie dýchacích ciest v dôsledku kŕčovitého stiahnutia hladkých svalov, ku ktorému sa pridáva aj opuch sliznice a produkcia tekutého sekrétu, ktorý ešte viac sťažuje dýchanie.

Na opuchu a sekrécii, známkach zápalu, sa významnou mierou podieľa imunitný systém. Na stiahnutí dýchacích ciest má podiel narušená regulácia činnosti nervov vedúcich pod sliznicu dýchacích ciest.

Od bronchiálnej astmy treba odlíšiť takzvanú kardiálnu astmu, ktorá je výsledkom zlyhávania srdca a teda úplne odlišného mechanizmu aj príčiny. V tomto článku pojmom “astma” myslíme bronchiálnu astmu.

Zdroj foto: Adobestock.com

Kto je najviac ohrozený vznikom astmy?

Nie všetky príčiny tohto ochorenia sú známe, no zdá sa, že v prvom rade ide o geneticky podmienenú hyperreaktivitu dýchacích ciest, ktoré sa pri určitom podnete stiahnu a následne vzniká zápal ich výstelky. Ten je príčinou opuchu a tvorby sekrétu. Vzhľadom na svoje genetické pozadie sa bronchiálna astma častejšie vyskytuje v rodinách.

Na vzniku astmy sa tiež môže podieľať ťažká infekcia dýchacích ciest prekonaná v detstve, alergia, expozícia dráždivým chemikáliám, prachu či plesniam, fajčenie, znečistenie vzduchu či obezita.

Žiaľ, v skupine postihnutých týmto nepríjemným ochorením, je vysoké zastúpenie detí. Na Slovensku trpí týmto ochorením 6 – 7 % detí3 – 5 % dospelých. Stáva sa, že ak sa astma objaví v detstve, dieťa z nej môže “vyrásť” a v dospelosti má už minimum príznakov alebo žiadne príznaky. Najčastejšia je alergická astma, kde je spúšťačom príznakov alergén.

Astma sa však môže objaviť v ktoromkoľvek veku. Ak sa objavuje až po 35. – 40. roku života, v polovici prípadov ide o nealergickú, tzv. endogénnu astmu, kde spúšťačom môže byť napríklad chlad či námaha. Príčinu endogénnej astmy treba často hľadať v pracovnom prostredí – prach, chemikálie a podobne. Pacienti pritom často trpia chronickým zápalom prínosových dutín.

Keďže na vzniku astmy sa podieľa viacero faktorov, ani samotné ochorenie nie je jednoliate, ale má viacero podtypov. Podľa týchto podtypov je možné potom zvoliť cielenejšiu liečbu.

Ako je možné astmu liečiť?

Cieľom liečby je umožniť pacientovi normálny život, vykonávanie bežných aktivít a zlepšenie dýchania. Keďže nevieme liečiť príčinu astmy, liečba sa sústredí na zmiernenie či odstránenie nepríjemných príznakov ochorenia.

Je dôležité vyhýbať sa spúšťačom ochorenia, ktoré si vie pacient často najlepšie odsledovať sám, vyhýbať sa chemikáliám a škodlivinám v prostredí.

K liekom využívaným v tradičnej liečbe patria jednak lieky na rýchlu úľavu od príznakov (tzv. uvoľňovače) – čiže tie, ktoré pacient užije pri nástupe astmatického záchvatu.

Druhú skupinu tvoria lieky, ktoré slúžia na dlhodobú kontrolu ochorenia, prevenciu a zmiernenie ďalších záchvatov (tzv. kontrolóry). Vhodným nastavením jednotlivých dávok je možné individuálne prispôsobiť liečbu pacientovmu stavu a podmienkam, v ktorých sa nachádza.

Uvoľňovače sa užívajú len pri ťažkostiach, slúžia ako tzv. záchranná liečba a pôsobia krátkodobo. Je potrebné ich užiť čo najskôr, keď pacient pocíti zhoršovanie príznakov a hroziaci nástup astmatického záchvatu.

Astmatik má preto tieto lieky nosiť vždy a všade so sebou. Podávajú sa formou aerosólu, ktorý pacient vdýchne. Liečba tak pôsobí hneď tam, kde je potrebné zasiahnuť – priamo v dýchacích cestách. Tieto lieky uvoľňujú stiahnuté hladké svaly na prieduškách, čím dochádza k rozšíreniu ich priesvitu a zlepšeniu dýchania.

Na kontrolu ochorenia užíva pacient protizápalové lieky, ktoré sú základom liečby. Užívajú sa každý deň, aj keď pacient nepociťuje ťažkosti. Do tejto skupiny liekov patria najmä kortikoidy či blokátory leukotriénových receptorov. Pri stredne ťažkej a ťažkej astme sa k nim môžu pridať dlhodobo pôsobiace betamimetiká.

Problémom je, že asi v 10 % prípadov sa stáva, že odpoveď na liečbu nie je dostatočná. Približne 3 – 5 % pacientov patrí do skupiny ťažko liečiteľnej (nekontrolovateľnej) astmy. Preto sa lekári snažia rozdeliť pacientov podľa známok ochorenia a klasifikovať tak astmu do jednotlivých skupín, ktoré sa líšia mechanizmom ochorenia a teda aj spôsobom individuálnej liečby.

Zdroj foto: Adobestock.com

Pomoc v ťažkých prípadoch

V prípade ťažkej astmy či astmy, ktorá nedostatočne reaguje na tradičnú liečbu, pacientom svitá na lepšie časy. Na takéto špecifické prípady je dnes už možné nasadiť biologickú liečbu.

Biologický liek sa podáva formou podkožnej injekcie, čo môže v liečbe astmy byť výhodou, pretože viaceré tradičné lieky sa často podávajú inhalačne. Problémom pri inhalačnom podaní je, že napriek zaškoleniu pacienta ich po mesiaci používania tieto lieky správne používa len polovica chorých.

Zablokované protilátky

Biologická liečba môže účinkovať rôznymi spôsobmi. To, aký liek lekár zvolí, záleží od typu astmy.

Jeden typ biologickej liečby napríklad blokuje protilátky IgE. Tieto protilátky sa viažu na povrch niektorých buniek a keď sa stretnú s alergénom, uvoľňujú sa z buniek látky vedúce k astmatickému záchvatu.

Je to podobné, ako keby ste benzínom poliali zelený trávnik. Stačí iskra a tráva vzbĺkne. Protilátky IgE naviazané na bunky predstavujú benzín. Nebyť ich, pri kontakte s alergénom (iskrou) by nedošlo k nijakej reakcii. Pri biologickej liečbe pacient dostáva účinnú látku, ktorá sa naviaže na IgE (v našom prirovnaní toto liečivo predstavuje materiál, ktorý vsiakne všetok benzín a ochráni tak trávnik pred poliatím) a zablokuje tak celú kaskádu dejov vedúcich k záchvatu (prípadne sa zníži početnosť a stupeň záchvatov).

Liek, ktorý je u nás v súčasnosti registrovaný a funguje na tomto princípe, účinkuje po 12–16 týždňoch a užíva sa dlhodobo, nie na rýchlu úľavu pri záchvatoch. Používa sa v kombinácii s tradičnými liekmi a je možné ho nasadiť v prípade ťažkej alergickej astmy.

Pomoc pri eozinofilnej astme

Iný typ biologického liečiva zase inaktivuje tzv. cytokíny. Tie sú vytvárané určitým druhom bielych krviniek (Th2-lymfocytmi). Cytokíny majú dôležitú úlohu pri komunikácii medzi bunkami.

Niektoré cytokíny vedú k zápalu sliznice, ich úbytok sa v prípade astmy prejaví nižším počtom záchvatov. Práve biologická liečba dokáže cytokíny inaktivovať, teda “ochromiť” ich účinok.

Tento typ biologickej liečby sa používa pri tzv. eozinofilnej astme, kedy sa v tele nachádzajú vysoké počty eozinofilov, určitého typu bielych krviniek. Podáva sa vo forme podkožných injekcií každé 4 týždne. Rovnako ako v predošlom prípade ide o dlhodobú liečbu, ktorá sa nepoužíva ako záchranná liečba pri akútnom záchvate.

Odskúšané, moderné, účinné

Biologická liečba je významným obohatením a nádejou pre astmatikov s ťažkými formami ochorenia. Vďaka cielenému a presnému mechanizmu má biologická liečba málo nežiaducich účinkov, ktoré vo väčšine prípadov nie sú príliš závažné.

Napriek tomu sa po podaní lieku môžu vyskytnúť alergické reakcie či menej závažné nežiaduce účinky ako bolesti hlavy či brucha, reakcie v mieste vpichu. V prípade akýchkoľvek vedľajších účinkov sa obráťte na svojho lekára.

Zdroje:

https://www.cilena-lecba.cz/novinky/biologicka-lecba-astmatikum-pomaha-zvladat-jejich-nemoc-217

https://en.m.wikipedia.org/wiki/Pathophysiology_of_asthma

https://www.alphamedical.sk/casopis-invitro/bronchialna-astma

https://www.lung.org/lung-health-and-diseases/lung-disease-lookup/asthma/learn-about-asthma/

https://www.webmd.com/asthma/qa/what-is-bronchial-thermoplasty

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba