Cholesterol a margarín – dva veľké omyly

Zdieľaj
0
|

Často skloňovaný cholesterol, tento „nežiaduci, život skracujúci lipid (tuk)“, bol ešte donedávna zatracovaný. V posledných rokoch ale došlo k radikálnej zmene. Dnes vieme, že je to prirodzená súčasť živočíšnej stravy

Často skloňovaný cholesterol, tento „nežiaduci, život skracujúci lipid (tuk)“, bol ešte donedávna zatracovaný. V posledných rokoch ale došlo k radikálnej zmene. Dnes vieme, že je to prirodzená súčasť živočíšnej stravy, a pre ľudské telo potrebná látka.

 

Cholesterol zlepšuje svoju povesť

Cholesterol je metabolickým „partnerom“ ľudského tela už od fetálneho (plodového) vývoja. Je nepostrádateľnou zložkou bunkových membrán a nervových obalov, je zdrojom pre syntézu steroidných hormónov a žlčových kyselín, a vyskytuje sa prakticky vo všetkých tkanivách tela. Snaha o čo najnižšie hladiny cholesterolu v krvi je preto nesprávna – väčšinou sú tieto hladiny aj tak ovplyvnené samotnou syntézou, a len malou mierou ich dokážeme ovplyvniť stravou.

Druhou, tou negatívnou stránkou, je jeho nespochybniteľná súvislosť s kardiovaskulárnymi ochoreniami: spájame ho so zvýšenou hladinou lipoproteínov v krvi, a postupným vznikom hypercholesterolémie a aterosklerózy, teda kôrnatením ciev. (Taktiež zapríčiňuje systematické usádzanie chemických látok v cievnych stenách.) Keď sa lumen artérií zúži na veľmi malý, dochádza k nedostatočným prekrveniam tkanív, a k následným infarktom a ischémiam. Tento proces je však výsledkom dlhodobého nesprávneho životného štýlu, najmä stravy bohatej na nasýtené mastné kyseliny a transmastné kyseliny, resp. malej telesnej aktivity.

 

Najviac cholesterolu má vajce, ale pokojne ho jedzte

Ak z potravy úplne vylúčime prísun cholesterolu, tak vôbec, alebo len minimálne ovplyvníme jeho vlastnú tvorbu. Tá je totiž pre výšku hladiny rozhodujúca. Najviac cholesterolu spomedzi potravín obsahuje vajce, no podľa stanoviska profesora Waltera Willeta z Harward Medical School v Bostone: „Nikto, nikde a nikdy nepreukázal žiadny vzťah medzi zvýšenou spotrebou vajec a zvýšeným výskytom kardiovaskulárnych chorôb.“

Vaječný žĺtok obsahuje 250 – 300 mg cholesterolu, čo je vlastne jeho denná odporúčaná dávka. Vajce bolo kedysi – pri nízkocholeste­rolovej diéte – takmer zakázané. Zistilo sa však, že cholesterol v krvi nezvyšuje, a dokonca ho môže znižovať, tzv. mechanikou spätnej väzby.

Naopak, potraviny, ktoré sú úplne bez cholesterolu, môžu obsahovať látky, ktoré hladinu cholesterolu významne zvyšujú.

„Hladinu cholesterolu rozhodujúcim spôsobom zvyšujú transformy mastných kyselín a nasýtené mastné kyseliny. Dva hlavné zdroje transforiem mastných kyselín (TFA) sú: stužené rastlinné tuky – margaríny pripravené hydrogenizáciou, a potraviny pripravované fritovaním,“ tvrdí prof. MUDr. Viliam Bada, CSc.

Dilemou teda nie je to, či si na raňajky natrieme jeden krajec chleba s maslom, ale ako sa budeme stravovať po zvyšok dňa, resp., či budeme konzumovať rôzne polotovary a hotové potraviny, v ktorých obsah TFA nikto nekontroluje.

 

Margarín – zapáchajúca umelá hmota

Asi málokto tuší, akú dlhú históriu má za sebou margarín. Dvesto rokov! Od Napoleona Bonaparte, ktorý potreboval pre svoju armádu lacnú a trvanlivú náhradu masla, cez posledných 15 rokov silnú masovú propagáciu o zdraviu prospešnej potravine, až po súčasnosť, kedy sa na povrch konečne dostali pravdivé informácie, ktoré si ľudia zaslúžia poznať.

Margarín je umelo vytvorená potravina, ktorej vlastnosti nie sú veľmi lákavé. Len vďaka pridávanému karoténu z mrkvy je jeho farba prijateľná. Nepríjemne zapácha! Musí sa dezodorizovať teplom, čím sa jeho vlastnosti ďalej poškodzujú. Aj preto je zmiešavaný s umelými vôňami, a je mu dodávaná aj umelá chuť masla.

Všetky vitamíny sú v ňom umelé, chemicky pridávané. Priemyselne vyrábané trans-mastné kyseliny sú v margarínoch aj v olejoch. Sú to najhoršie tuky! Zvyšujú zlý LDL cholesterol a znižujú dobrý HDL cholesterol.

Prvé francúzske margaríny sa vyrábali z loja. V Nemecku vyvinuli začiatkom 20. storočia proces stužovania rastlinných olejov – stužili ich tzv. hydrogenizáciou, pridávaním plynného vodíka za vysokej teploty, vysokého tlaku, a za prítomnosti kovového katalyzátora. Čiastočne hydrogenizované oleje sa v súčasnosti pridávajú aj do olejov určených na fritovanie, aby sa zlepšila stabilita, ale tiež predĺžila ich životnosť.

Chcete sa v zdraví dožiť staroby? Potom na margaríny čo najskôr zabudnite.

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba