Ako odhaliť sinice na prírodných vodných plochách?

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Kúpať sa na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách a vodných plochách, ktorých kvalita je monitorovaná orgánmi verejného zdravotníctva, je najbezpečnejší spôsob, ako sa vyhnúť siniciam a iným patogénom.

Zo zdravotného hľadiska napríklad nie je bezpečné, keď sa kúpeme na prírodných vodných vodách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo, ktoré môže prenášať niektoré patogénne mikróby, povedzme salmonelu.

Zvážiť treba aj kúpanie vo vodách, v blízkosti ktorých sa vyskytli uhynuté zvieratá, alebo do ktorých vyúsťujú odpadové vody z kanalizácie.

Kvalitu vody možno odhaliť voľným okom

Ako radia odborníci z Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR), do vody netreba priamo vstúpiť, aby sme zistili, či je vhodná na kúpanie. Takisto je dôležité, aby sme si všímali okolie lokality.

V prípade verejných bazénov by sme si zase mali všímať poškodenia či slizovité povlaky na stenách a kachličkách. Ak sú bazény v takomto stave, hygienici riadia, nekúpať sa v nich.

„Treba zdôrazniť, že kúpanie je určené pre zdravých ľudí, ktorí majú normálnu imunitu a neporušenú pokožku, ktorá môže byť vstupnou cestou pre infekcie,“ hovorí Ján Mikas, hlavný hygienik Slovenskej republiky.

J. Mikas dodáva, že pri kúpaní nemožno úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi mikroorganizmov, šíriacimi sa vo vode. Oveľa väčší problém však nastáva vtedy, ak sa tieto mikroorganizmy neprimerane premnožia.

Sinice dokážu u detí vyvolať dýchacie problémy

Na prírodných kúpaliskách môže dôjsť k premnoženiu siníc, mikroorganizmov, ktoré sú prirodzenou zložkou životného prostredia, v určitých množstvách aj súčasťou fytoplanktónu všetkých nádrží a jazier.

Sinice dokážu u detí vyvolať dýchacie problémy, kožné výražky či zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí väčšieho množstva často vyvolávajú tiež črevné problémy, kŕče a nevoľnosť.

Hoci nie všetky sinice produkujú toxické a alergizujúce látky, riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode a opakovaným kúpaním sa (viac dní za sebou).

„Premnožené a nahromadené sinice tvoria vločky alebo zhluky kolónií. Tie sú rozptýlené vo vodnom stĺpci, alebo nahromadené na vodnej hladine – vo forme viditeľnej kaše, takzvaného „vodného kvetu“, ktorý býva najčastejšie zelenej a modrozelenej farby. Vodná kaša sa môže podľa smeru vetra pohybovať po nádrži a zachytávať na brehoch, kde sa vysušuje a rozprašuje. Zvýšený výskyt siníc je zaznamenávaný najmä po dlhotrvajúcom slnečnom a teplom počasí,“ vysvetľuje Ján Mikas.

sinice a riasy
Zdroj foto: Shutterstock.com

Ako zistíme, či voda obsahuje sinice

Každú vodnú plochu vieme otestovať jednoduchým spôsobom. Do priesvitnej nádoby naberieme vodu a necháme ju na svetle postáť 1520 minút. Pokiaľ sa na vode vytvorí prstenec farebnej hmoty, ktorý pripomína posekané ihličie alebo zelenú krupicu, no voda zostane číra, ide pravdepodobne o sinice. Ak zostanú mikroorganizmy rozptýlene vo vodnom stĺpci, ide o zdravotne nevýznamné riasy. Hlavný hygienik SR prízvukuje, že premnoženie siníc znamená väčšie zdravotné riziko než premnoženie rias.

Za zlú kvalitu vody v bazénoch môžu z veľkej časti aj návštevníci

Všeobecne zlá kvalita vody hrozí najmä na kúpaliskách s nekvalitnou prevádzkou, kde sa nedostatočne vymieňa a dezinfikuje voda, alebo kde prekračujú povolenú návštevnosť. Vizitkou nevyhovujúcej prevádzky je narušený povrch stien bazénov, nedostatočná mechanická očista, či zlá údržba filtrov na úpravu recirkulujúcej vody.

Pred vstupom do bazéna by mali návštevníci skontrolovať farbu vodyjej zápach. Potom by sa mali osprchovať a prejsť brodiskom. Dôkladné osprchovanie môže znížiť riziko kontaminácie vody až desaťnásobne. Na kúpaliskách treba dodržiavať zásady osobnej hygieny a používať WC. Do bazéna by nemali vstupovať ľudia s prenosnými ochoreniami.

„Veľký podiel na zlej kvalite vody majú aj samotní návštevníci, ktorí často nerešpektujú nariadenia prevádzkovateľa, hygienické pravidlá, prípadne navštevujú kúpaliská s prenosnými ochoreniami,“ uvádza hlavný hygienik SR.

Mikroorganizmy majú radšej teplejšiu vodu

Teplota vody na umelých kúpaliskách je spravidla vyššia, ako na prírodných plochách. Aj preto sa tam lepšie „darí“ baktériám, vírusom a parazitom. V bazénoch s termálnou vodou sa môžu vyskytovať prvoky – améby, z ktorých niektoré sú pre človeka nebezpečné, keďže vyvolávajú až zápaly mozgu a mozgových blán.

Návštevníci sú na umelých kúpaliskách vystavení aj pôsobeniu mikroskopických húb, plesníkvasiniek. Tie vyvolávajú povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasovslizníc. Ide najmä o rôzne typy dermatitíd, urologické či gynekologické infekcie.

sinice v jazere
Zdroj foto: Shutterstock.com

Prechlórovaná voda môže podráždiť

Chlór stále patrí k najpoužívanejším spôsobom dezinfekcie vody na kúpanie. Využívaný je najmä pre jeho reziduálny a silný baktericídny účinok voči širokému spektru mikroorganizmov, praktické použitie a nízku nákladovosť.

Na nadmernú prítomnosť chlóru sú obzvlášť citlivé veľmi malé deti, respektíve deti s predispozíciami na vznik alergií. Ide o podráždenie pokožky vo forme začervenania alebo ekzému, podráždenie slizníc dýchacieho systému (dráždivý kašeľ), či očných spojiviek – nepríjemné štípanie očí, začervenanie a slzenie.

„Platná vyhláška pre kúpaliská limituje množstvo chlóru podľa teploty bazénov. Prevádzkovateľ kúpaliska musí počas dňa sledovať a dodržiavať povolené množstvá. Pre detské bazény sú stanovené prísnejšie limity. V praxi sa však orgány verejného zdravotníctva stretávajú s prekračovaním hodnôt chlóru, keďže v období najväčšej návštevnosti prevádzkovatelia z preventívnych dôvodov jeho množstvá navyšujú. Po takomto zistení vyzveme prevádzkovateľa k náprave stavu,“ informuje Ján Mikas.

Na akom princípe funguje biokúpalisko?

Biokúpalisko je umelé kúpalisko, ktoré má svojím charakterom pripomínať to prírodné. Na zníženie koncentrácie patogénov sa nepoužívajú dezinfekčné prostriedky, ale uprednostňuje sa riedenie, biologické procesy a filtrácia. Biokúpaliská majú obvykle nižšiu kapacitu, aby sa vôbec zachovala filozofia čistejšieho kúpania. Môžu byť vhodným riešením pre ľudí, ktorým na jednej strane nevyhovujú prírodné kúpaliská, a na druhej strane ani chemická úprava vody v bazénoch umelých kúpalísk.

„Ako v prípade ostatných kúpalísk, aj pre biokúpaliská existujú platné hygienické predpisy,“ uvádza hlavný hygienik SR.

Plavčíka pri každej vodnej ploche nestretnete

Prevádzkovatelia musia plavčíkov zabezpečiť na umelých kúpaliskách, ako aj na prírodných kúpaliskách – ide totiž o organizovanú rekreáciu, kde sa vyberá vstupné. Podobne musia vyhradiť miestnosť na poskytovanie prvej pomoci, resp. na viditeľných miestach vystaviť pokyny na poskytovanie prvej pomoci.

Na prírodných vodných plochách, ktoré majú neorganizovanú rekreáciu (sú bez prevádzkovateľa, a nie sú teda prírodnými kúpaliskami), prítomnosť plavčíka nie je povinná. Kúpanie v takejto vode je na vlastné riziko, hoci orgány verejného zdravotníctva jej kvalitu pravidelne kontrolujú.

sinice vodný kvet
Zdroj foto: Shutterstock.com

Všeobecné zásady pri kúpaní

  • na kúpalisko choďte iba vtedy, keď ste zdravotne v poriadku,
  • navštevujte oficiálne prevádzkované kúpaliská a vodné plochy, ktorých kvalita je monitorovaná orgánmi verejného zdravotníctva – pred návštevou sa informujte na ich aktuálny stav,
  • nenechávajte deti bez dozoru dospelej osoby,
  • rešpektujte zásady správania sa na kúpaliskách a výstražné oznamy v blízkosti prírodných vodných plôch,
  • po každom kúpaní sa čo najskôr dôkladne osprchujte a prezlečte do suchého oblečenia.

Zásady kúpania sa na umelých kúpaliskách

  • pred každým vstupom do vody sa osprchujte a prejdite brodiskom,
  • pred vstupom do bazéna si všimnite farbu vody, zákal či zápach, respektíve plávajúce nečistoty na hladine,
  • nekúpte sa vo vode, ak páchne po moči, či výrazne po chlóre, alebo sú na stenách bazéna slizovité povlaky, resp. steny a dno bazéna sú poškodené,
  • nevstupujte do bazéna, pokiaľ viete, že máte prenosné ochorenie,
  • používajte WC a dodržiavajte zásady osobnej hygieny,
  • rešpektujte výstražné označenia pri bazéne,
  • neskáčte do vody tam, kde je to zakázané – môžete ublížiť nielen sebe, ale aj iným ľuďom.

Zásady kúpania sa na prírodných vodných plochách:

  • nevstupujte do neznámej stojatej či tečúcej vody,
  • do hlbokej vody sa môžu odvážiť iba zdatní plavci, a ani tí nikdy nie jednotlivo,
  • nepreceňujte svoje schopnosti a sily,
  • nevstupujte do vody, ktorá pôsobí odpudivo – na základe senzorických vlastností (farba, zákal, nepriehľadnosť),
  • nevstupujte do zelenej vody s premnoženými riasami a sinicami, či nahromadeným odpadom,
  • nekúpte sa vo vodách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo, a v okolí ktorých ste našli uhynuté vtáky a zvieratá,
  • rešpektujte označenia o zákaze kúpania.

Zdroj: ÚVZR SR

Redakčne upravené

Pridaj komentár