Detská agresivita: Ako reagovať na agresivitu u detí?

Zdieľaj
0
detská agresivita

(Zdroj foto: Shutterstok.com)

Detská agresivita je istá forma sociálneho správania sa. Objavuje sa vo veku od 1 do 3 rokov.

Detská agresivita je sprevádzaná negativizmom, súperením, žiarlivosťou a neochotou spolupracovať s okolím. Vo väčšine prípadov nenaberie príznaky poruchy, zvyčajne ide o prechodný, vývinovo prirodzený psychologický jav.

Problém nastáva vtedy, ak:

  • dieťa nereaguje na výchovné opatrenia,
  • sa dieťa správa kruto k zvieratám alebo iným deťom,
  • nedokáže zvládať a kontrolovať svoje správanie (ani s pomocou dospelých),
  • nedokáže svoju agresivitu vyjadriť sociálne prijateľným spôsobom,
  • agresivita sa stáva dominantným znakom osobnosti dieťaťa.

Čo je agresívne správanie?

Agresívne správanie patrí medzi poruchy správania (F 91). Nepríjemné formy správania však musia pretrvávať aspoň 6 mesiacov, aby sme niekoho mohli zaradiť do tejto kategórie.

Musíme pochopiť zásadnú vec – za agresívnymi reakciami dieťaťa sú často negatívne zážitky, nezrelí či ľahostajní rodičia, apatickí vychovávatelia, alebo aj iné deti. Inak povedané, veľa záleží od toho, ako sa dieťaťu „žije“. Normálne a zdravé dieťa, ktoré netrpí hmotným ani citovým nedostatkom, nebýva „zlé“ bez príčiny.

Pokiaľ detská agresivita nie je dôsledkom inej poruchy v psychickom vývine, ako napríklad autizmus, ADHD, depresia a iné, príčinu treba hľadať v jeho okolí. Toto sú najčastejšie dôvody, prečo sa dieťa správa neprimerane:

  • psychická deprivácia, zanedbávanie – dieťa má málo podnetov pre zdravý duševný vývin,
  • týranie, zneužívanie,
  • rozvod rodičov,
  • smrť rodinného príslušníka,
  • neprospievanie v škole,
  • odmietanie detským kolektívom.

Agresivita u malých detí

Detská agresivita je v tomto období prejavom frustrácie a nespokojnosti dieťaťa. Takýmto spôsobom dáva najavo, že niektoré jeho potreby nie sú uspokojené, alebo prirodzene reaguje na zvýšený stres vo svojom prostredí – napríklad predčasné zaradenie do škôlky, oddelenie od matky, rozvod rodičov, smrť v rodine a pod.

Napríklad detí s rečovými ťažkosťami sa často správajú agresívne. Je to však reakcia na frustráciu, že im okolie nerozumie, nerozumie dostatočne, alebo sa samé nedokážu vyjadriť, ako by chceli. Z tejto frustrácie pramení ich hnev, zlosť a následne agresívne správanie. Agresivita má formu fyzického ublíženia iným:

  • trhanie vlasov,
  • kušanie, štípanie,
  • udieranie, kopanie,
  • ničenie predmetov – hádzanie a zámerné poškodzovanie.

Dieťa zvýšenou agresivitou púta na seba pozornosť. Pokiaľ sa mu rodičia začínajú venovať, až keď „vyvádza“, bude vnímať agresívne správanie ako formu zblíženia sa s rodičmi, resp. komunikácie s nimi, pretože aj negatívna reakcia rodičov je lepšia ako žiadna.

Deti veľmi často reagujú agresívne v období vzdoru. Odmietajú požiadavky rodičov a učiteľov, alebo nimi určené hranice a pravidlá. Obmedzenia sa im nepáčia, a tak môžu rodičov udierať, hádzať predmety a pod. Dieťa dáva jasne najavo, že nastavené hranice nechce rešpektovať, alebo že sa jeho predstavy líšia od požiadaviek rodičov.

agresivita u malých detí

Zdroj foto: Shutterstok.com

Detská agresivita je bežnou reakciou v skupine detí. Najmenšie deti sa ešte nedokážu podeliť o svoje alebo spoločné hračky. Chcú svoje potreby uspokojiť hneď, a preto niekoho buchnú, keď sa im niečo nepáči, alebo vytrhnú inému dieťaťu z ruky hračku, s ktorou sa chcú práve hrať.

Malé deti sa už porovnávajú s inými deťmi, súperia v tom, čo vlastnia (aké hračky majú) a aké majú schopnosti (ja viem toto, a ty?). Žiarlivosť môže vyvolať agresivitu voči iným deťom, či ich výtvorom (zborím ti hrad, lebo ja ho takto nedokážem postaviť).

Agresívne dieťa v škôlke

V predškolskom období je agresivita vyvolaná egocentrizmom dieťaťa. Egocentrizmus je prirodzený vývinový jav, keďže dieťa vníma všetko iba z vlastného pohľadu. Ešte nevie brať do úvahy iné príčiny, pohľad iných detí alebo svojich rodičov.

Detská agresivita v škôlke pramení aj z neuspokojených potrieb – do popredia vystupuje túžba zostať s rodičmi doma. Objavuje sa to hlavne vtedy, keď dieťa bolo príliš skoro alebo necitlivo zaškolené.

Deti v škôlke často riešia svoje konflikty a hádky bitkou, alebo vytrhávaním hračiek z rúk iných detí. Nemajú ešte dostatočne rozvinuté komunikačné zručnosti, ani dostatok skúseností, aby situácie a riešili pokojnejšie, diplomaticky. Je úlohou rodičov a učiteľov, aby ich to naučili.

Výrazne deštruktívne, agresívne správanie, prípadne negativizmus môže byť prejavom depresie. Permanentné opozičné správanie je typickým dôsledkom dlhodobého zanedbávania, zneužívania, či týrania. Každopádne odporúčame konzultáciu so psychológom.

Agresívne môžu byť aj nezrelé deti, či deti s ADHD.

Rady pre rodičov – ako reagovať na agresivitu?

  • Vyjadrujte pochopenie pre zámery, túžby, potreby a pocity dieťaťa.
  • Zadávajte jasné hranice.
  • Vyslovte absolútny nesúhlas s detskou agresivitou.
  • Veďte dieťa k sociálne prijateľným formám vyjadrenia agresivity.
  • Zabezpečte dieťaťu dostatok pohybu a zmysluplných činností.

Agresivita v škole

V školskom veku sa deti veľmi snažia získať dobrú pozíciu vo vrstovníckej skupine. V škole sa rozvíjajú prvé priateľstvá. Dieťa má silnú potrebu patriť do nejakej skupiny vrstovníkov. Prostredníctvom konfrontácie s inými deťmi, získava v triede určitú pozíciu. Môže patriť k obľúbeným, odmietaným, prehliadaným, kontroverzným, alebo aj priemerným deťom. Ak sa uňho objaví agresivita, práve z tohto pohľadu analyzujeme jeho vzťahy s ostatnými deťmi.

Napríklad odmietané deti svojimi vlastnosťami a správaním obťažujú ostatných. Môžu byť konfliktné, alebo sa správajú odlišne od sociálnej normy. Trieda ich nechce prijať a dáva im najavo svoj negatívny postoj. Odmietané deti reagujú často nepriamou agresiou a kruh sa uzavrie.

Kontroverzné deti sú mnohými deťmi obľúbené, ale mnohými aj neobľúbené. Často sa správajú agresívne. Agresívnym správaním sa snažia získať lepšie postavenie v triede. V školskom prostredí sa môže objaviť aj šikanovanie niektorého člena triedy, čo je výrazný prejav agresívneho správania.

prejavy agresivity

Zdroj foto: Shutterstok.com

Nemusí pritom ísť o fyzické ubližovanie. V tomto období sa totiž detská agresivita prejavuje predovšetkým v nepriamej forme – žalovanie, ohováranie, podvádzanie, drzé správanie a vtipkovanie (s úmyslom ponížiť partnera), nahováranie niekoho, aby urobil krivdu inému.

Aj samotný učiteľ môže byť spúšťačom problémového alebo poruchového správania jednotlivých žiakov, ale aj celej triedy, a to svojím nevhodným správaním a vyučovacím štýlom. Dosť často dochádza k agresívnym prejavom správania žiakov voči tomuto učiteľovi, čo je reakcia na zvýšené napätie, ktoré vyvolal on sám.

A nakoniec, aj neprospievanie dieťaťa v škole môže viesť k agresivite. Dieťa takýmto spôsobom reaguje na sklamania, frustráciu, hnev na seba, aj na iných, že sa mu nedarí. V pozadí môžu byť slabšie rozvinuté schopnosti alebo poruchy učenia, ktoré bránia dieťaťu v tom, aby podávalo lepší výkon. Dieťa si svoje nedostatky uvedomuje a obrannou reakciou je agresivita.

Agresivita v puberte

V puberte prebieha veľká zmena osobnosti. Dospievajúce dieťa si vytvára svoju identitu. Odmieta autoritu dospelých, negativizmus je prejavom výraznej potreby osamostatňovania a uplatňovania vlastného názoru. Dorastajúce dieťa odvráva, odmieta plniť príkazy či požiadavky, niekedy skĺzava až do otvorene nepriateľského postoja k dospelým. Je to obdobie revolty. Tínedžer neobyčajne citlivo znáša tresty, najmä telesné, ktorého sú obzvlášť ponižujúce, pretože sa už prestal cítiť dieťaťom.

V puberte sa teda môže prechodne narušiť aj doteraz dobrý vzťah s rodičmi. Agresivita zameraná voči rodičom však nesmie byť nikdy tolerovaná. Na druhej strane, ani rodičia sa nemôžu správať k dospievajúcim agresívne, pretože to často vedie k trvalému narušeniu vzťahov.

Dospievajúci sa môžu správať agresívne aj z iného dôvodu – chcú zapadnúť do skupiny vrstovníkov. Presne táto potreba vysvetľuje, prečo niekedy dovolia iným dospievajúcim, aby sa k nim správali agresívne. Chlapci sa napríklad oslovujú vulgárnymi termínmi, pritom môžu spolu vychádzať bezproblémovo.

Túžba byť členom určitej skupine, patriť niekam, je v tomto období zosilnená. Silnejší takto demonštrujú vlastnú silu, kým slabší môžu byť rovnako agresívni, ale len voči ešte slabším. Často ide o získanie si uznania v skupine, hoci aj násilím.

Agresivitu dospievajúcich treba brať vážne, pretože môže byť prejavom poruchy správania, v horších prípadoch príznakom psychickej poruchy.

Odkiaľ pramení detská agresivita?

  • Dieťa má v tele zásobu energie, ktorá sa musí uvoľniť. Ak dieťa nemá príležitosť na sociálne prijateľné vybitie energie, začne sa prejavovať nepokojom, neposednosťou, ničením predmetov a agresivitou.
  • Ak sa dieťa necíti v psychickej pohode, prežíva úzkosť, napätie, neistotu a stres. Tieto pocity môže vyjadriť práve agresívnym správaním. Je to varovný príznak, že sa niečo deje, a dieťa potrebuje našu zvýšenú pozornosť.
  • Citové strádanie vyvoláva tendenciu k náhradnému uspokojovaniu – napríklad prostredníctvom ubližovania iným deťom. Deje sa to vtedy, keď citové potreby (potreba lásky, pozornosti, záujmu, zmysluplných podnetov, starostlivosti) nie sú dlhodobo uspokojované.
agresívne správanie

Zdroj foto: Shutterstok.com

Faktory, ktoré sa podieľajú na agresivite, či poruchách správania:

  1. Genetické dispozície. Rizikovým faktorom je dráždivosť, impulzivita, potreba vyhľadávať vzrušenie. Ďalej je to znížené prežívanie úzkosti, menšia citlivosť k spätnej väzbe, resp. nezávislosť na pozitívnom hodnotení (ľahostajnosť k odozve). Najrizikovejšia je kombinácia troch faktorov: znížená úzkosť, zvýšená impulzivita a „odolnosť“ voči výchovným opatreniam.
  2. Narušenie štruktúry centrálnej nervovej sústavy (CNS). Môže ísť o perinatálne poškodenie, úraz hlavy, ochorenie mozgu a pod. Narušená štruktúra CNS sa prejavuje emočnou labilitou, impulzivitou a nižšou schopnosťou sebaovládania. U týchto detí je výrazná hlavne neschopnosť autoregulácie, čo môže vyústiť do výbuchov hnevu a agresivity.
  3. Vplyv sociálnych faktorov. Sociálne prostredie, v ktorom vyrastáme, nás veľakrát utvára bez toho, aby sme si to uvedomovali. Nevhodné alebo nepodnetné prostredie môže vyvolať negatívne prejavy správania, a teda aj agresivitu. Patrí sem aj vplyv masmédií a vrstovníckej skupiny.
  4. Vplyv rodiny. Ak si rodina neplní svoju výchovnú úlohu, môže dochádzať k rôznym problémom. Veľmi prísna výchova môže utvoriť úzkostné, ale aj vzdorovité dieťa. Harmónia medzi rodičmi a deťmi má vplyv na nižšiu mieru agresivity a vyššiu sociálnu spôsobilosť. Rodina, kde sa bežne objavuje asociálne správanie, závislosti, či zvláštnosti v osobnostnom profile členov, môže vyvolať alebo posilňovať agresivitu u detí.

Prevencia detskej agresivity

Detská agresivita je prirodzený vývinový jav. Nemožno ju celkom potlačiť, keďže ide o energiu mladého organizmu. Dôležité však je, aby sme predchádzali vystupňovaným a nebezpečným formám agresivity. Naše deti môžeme naučiť, ako nasmerovať túto energiu tam, kde nikomu neublížia.

  1. Venujte 100 % voľného času svojim deťom.
  2. Stanovte základné pravidlá a hranice.
  3. Buďte spravodliví a dôslední vo výchove.
  4. Dajte deťom dostatok slobody a možností pre samostatné rozhodovanie sa.
  5. Tolerujte ich priestor – musia mať svoj vlastný kútik a súkromie.
  6. Veďte deti k zmysluplným činnostiam.
  7. Vytvárajte priestor pre hru. Zabezpečte dostatok pohybu na čerstvom vzduchu.
  8. Stopnite akúkoľvek agresivitu (zameranú voči iným ľuďom alebo predmetom).
  9. Naučte deti vyjadrovať svoje požiadavky a potreby sociálne prijateľným spôsobom.
  10. Buďte vzorom – ovládajte sa, keď vás niečo rozčuľuje.
  11. Ukážte, akým spôsobom sa dajú vybiť agresívne tendencie.
  12. Naučte deti zvládať prehru a frustráciu.

Terapia detskej agresivity

Pokiaľ je agresivita príznakom psychickej poruchy, terapia prebieha tak, že v prvom rade zmiernime vplyv nevhodného prostredia a faktorov. Na výber máme individuálnu psychoterapiurodinnú terapiu z oblasti psychologickej pomoci. V niektorých prípadoch sa však nezaobídeme bez psychiatrickej hospitalizácie alebo farmakoterapie. Vhodný postup zvolia odborníci po vzájomnej spolupráci a psychodiagnostike.

Autorka je psychologička, poradkyňa a hrová terapeutka.

Pridaj komentár

Registrácia