Je migréna len bolesť hlavy?

Zdieľaj
0

MUDr. Viera Holecová
II. Neurologická klinika SZU, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta, Banská Bystrica

Prakticky každý človek počas svojho života trpí bolesťou hlavy, pričom v priebehu života sa môžeme stretnúť aj s rôznymi typmi bolesťami hlavy. Z hľadiska pôvodu bolestí niekedy môžeme nájsť vyvolávajúcu príčinu, ale niekedy to nie je zjavné a ani možné.

Bolesťou trpíme, keď sme vyčerpaní, hladní, prejedení, keď máme nízky alebo, naopak, vysoký tlak, keď sme smutní alebo aj veľmi veselí. Bolesť môže byť provokovaná alkoholom, fajčením, nedos­tatkom spánku, stresom aj vyčerpanosťou.

Našli by sme množstvo dôvodov, prečo bolesť hlavy vzniká. Je dobre, keď vieme predpokladať jej príčinu. Sú tu však aj bolesti, kde spúšťač nie je jednoznačný alebo sa nedá identifikovať. Diagnostika je možná len podľa opisu, na diagnostiku totiž neexistuje žiaden špecifický test.

Prvú skupinu označujeme ako sekundárne bolesti hlavy (príčina je jasná), druhú ako primárne bolesti hlavy (príčina nie je jasná). K sekundárnym bolestiam hlavy patria aj bolesti sprevádzajúce ochorenia mozgu, mozgových obalov, cievneho riečiska, krčnej chrbtice.

Čo je dôležité v diagnostike bolesti hlavy?

Jednoznačne anamnéza, to znamená opis jednotlivých príznakov, priebehu, charakteru bolestí, vyvolávajúcich príčin, sprievodných príznakov, reakcie na záťaž, reakcia na liečbu, výskyt bolestí hlavy v rodine.

Typickým zástupcom primárnych bolestí hlavy je migréna. Pri migréne je typická bolesť lokalizovaná minimálne v úvode v jednej polovici hlavy, má pulzujúci charakter, niekedy so striedaním strán. Prísne jednostranná lokalizácia je tiež dôvodom na prešetrenie.

Bolesť je často sprevádzaná pocitom nevoľnosti, vracaním, svetloplachosťou a precitlivenosťou na hluk. Typické ataky migrény trvajú 472 hodín. Frekvencia výskytu atakov je výrazne individuálna od 1 až 2 za rok až po 4 a viac atakov za mesiac.

Priebeh ataku migrény sa s drobnými odchýlkami stereotypne opakuje. Pacienta veľmi často vyradí z bežných denných aktivít, a tak výrazne ovplyvňuje jeho osobný, ale aj pracovný život.


Otázky:

1. V akom veku života môže pacient trpieť migrénou?

  • Výskyt ochorenia v populácii je približne 6 až 20 %. Často pozorujeme migrenózne bolesti už u detí v predškolskom veku. Deti sú bledé, schvátené, často vracajú. V detskom veku prevažuje výskyt migrény u chlapcov, v puberte sa pomer obracia a následne prevyšuje výskyt u žien. U dievčat sa migréna môže vyskytovať počas prvých dní menštruácie. Vrchol dosahuje medzi 35. až 45. rokom života, potom má klesajúcu tendenciu . U žien dochádza často k zmierneniu frekvencie výskytu migrény počas gravidity a po menopauze, zhruba u 5 % žien sa vyskytuje aj po nej. Prvý výskyt bolestí hlavy po 50. roku je vždy podozrivý a zasluhuje si podrobnú diagnostiku.
  • Výskyt ochorenia v populácii je približne 6 až 20 %. Často pozorujeme migrenózne bolesti už u detí v predškolskom veku. Deti sú bledé, schvátené, často vracajú. V detskom veku prevažuje výskyt migrény u chlapcov, v puberte sa pomer obracia a následne prevyšuje výskyt u žien. U dievčat sa migréna môže vyskytovať počas prvých dní menštruácie. Vrchol dosahuje medzi 35. až 45. rokom života, potom má klesajúcu tendenciu. U žien dochádza často k zmierneniu frekvencie výskytu migrény počas gravidity a po menopauze, zhruba u 5 % žien sa vyskytuje aj po nej. Prvý výskyt bolestí hlavy po 50. roku je vždy podozrivý a zasluhuje si podrobnú diagnostiku.

 

2. Aký typ bolesti hlavy je typický pri migréne?

  • Pri migrenóznom záchvate je typická jednostranná bolesť, pulzujúca hlavne v spánkových oblastiach a je strednej až silnej intenzity. Bolesť sa pri pohybe alebo akejkoľvek fyzickej aktivite zhoršuje. Migrenózna bolesť býva sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním a taktiež fotofóbiou alebo fonofóbiou, čiže precitlivenosťou na svetlo a zvuky. Bolesť sa môže vyskytnúť v spánkovej oblasti, na temene aj v záhlaví, najčastejšie v okolí oka, akoby za očnou guľou, s postupným šírením na druhú stranu hlavy. Počas života sa priebeh a charakter migrény môže meniť, často zaniká aura, bolesť trvá dlhšie a je menej intenzívna.
  • Pri migrenóznom záchvate je typická jednostranná bolesť, pulzujúca hlavne v spánkových oblastiach a je strednej až silnej intenzity. Bolesť sa pri pohybe alebo akejkoľvek fyzickej aktivite zhoršuje. Migrenózna bolesť býva sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním a taktiež fotofóbiou alebo fonofóbiou, čiže precitlivenosťou na svetlo a zvuky. Bolesť sa môže vyskytnúť v spánkovej oblasti, na temene aj v záhlaví, najčastejšie v okolí oka, akoby za očnou guľou, s postupným šírením na druhú stranu hlavy. Počas života sa priebeh a charakter migrény môže meniť, často zaniká aura, bolesť trvá dlhšie a je menej intenzívna.
  • Pri migrenóznom záchvate je typická jednostranná bolesť, pulzujúca hlavne v spánkových oblastiach a je strednej až silnej intenzity. Bolesť sa pri pohybe alebo akejkoľvek fyzickej aktivite zhoršuje. Migrenózna bolesť býva sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním a taktiež fotofóbiou alebo fonofóbiou, čiže precitlivenosťou na svetlo a zvuky. Bolesť sa môže vyskytnúť v spánkovej oblasti, na temene aj v záhlaví, najčastejšie v okolí oka, akoby za očnou guľou, s postupným šírením na druhú stranu hlavy. Počas života sa priebeh a charakter migrény môže meniť, často zaniká aura, bolesť trvá dlhšie a je menej intenzívna.

3. Ako dlho trvá samotná bolesť hlavy pri migrenóznom záchvate?

  • Samotná bolesť hlavy počas migrenózneho ataku môže trvať 4 až 72 hodín. Výnimkou je tzv. status migrenosus, kde bolesť trvá viac ako 72 hodín.
  • Samotná bolesť hlavy počas migrenózneho ataku môže trvať 4 až 72 hodín. Výnimkou je tzv. status migrenosus, kde bolesť trvá viac ako 72 hodín.

 

4. Čo rozumieme pod pojmom spúšťače migrény?

  • Spúšťače alebo tzv. triggery sú provokačné faktory, ktoré u pacientov vyvolávajú záchvat migrény. Tieto vyvolávajúce faktory sa pravdepodobne kumulujú, až kým nedosiahnu prah, za ktorým sa spustí biochemický proces migrény. Sú rôznorodé a u každého pacienta individuálne. K známym spúšťačom migrény patrí stres, zmeny počasia, hlad, prejedenie, nedostatok spánku a niektoré druhy potravín ako syry, červené víno a alkohol všeobecne.
  • Spúšťače alebo tzv. triggery sú provokačné faktory, ktoré u pacientov vyvolávajú záchvat migrény. Tieto vyvolávajúce faktory sa pravdepodobne kumulujú, až kým nedosiahnu prah, za ktorým sa spustí biochemický proces migrény. Sú rôznorodé a u každého pacienta individuálne. K známym spúšťačom migrény patrí stres, zmeny počasia, hlad, prejedenie, nedostatok spánku a niektoré druhy potravín ako syry, červené víno a alkohol všeobecne.

5. Ako hodnotí lekár migrénu?

  • U pacienta – migrenika je veľmi dôležitý rozhovor s lekárom. Počas neho lekár získa všetky potrebné informácie ako osobnú aj rodinnú anamnézu, taktiež sa identifikuje možná príčina a provokujúce faktory. Hodnotí sa aj počet a dĺžka atakov za mesiac a počet migrenóznych dní na základe diára pre migrenikov. V tomto kalendári pacient zaznamenáva každý atak, jeho dĺžku a aj druhy a množstvo lieku, ktoré užil. Na posúdenie intenzity bolesti sa odporúča použitie škály VAS od 0 do 10, kde 0 prestavuje žiadnu bolesť, 10 najväčšiu možnú bolesť. Vznik bolesti je postupný, so stupňujúcou sa intenzitou, typicky po vracaní dôjde k jej zlepšeniu, zhoršuje sa po záťaži (pobehnutie, chôdza hore schodmi). Zlepšenie sa dostavuje v tmavej tichej miestnosti a po spánku.

    Pacient by mal kontaktovať svojho lekára, aj keď dôjde k výraznej odchýlke v priebehu záchvatu, v jeho charaktere, dĺžke, frekvencii, sprievodných príznakoch, ak sa objavia nové príznaky – hlavne slabosť, tŕpnutie končatín, závraty, poruchy rovnováhy, dvojité videnie, porucha vedomia.

  • U pacienta – migrenika je veľmi dôležitý rozhovor s lekárom. Počas neho lekár získa všetky potrebné informácie ako osobnú aj rodinnú anamnézu, taktiež sa identifikuje možná príčina a provokujúce faktory. Hodnotí sa aj počet a dĺžka atakov za mesiac a počet migrenóznych dní na základe diára pre migrenikov. V tomto kalendári pacient zaznamenáva každý atak, jeho dĺžku a aj druhy a množstvo lieku, ktoré užil. Na posúdenie intenzity bolesti sa odporúča použitie škály VAS od 0 do 10, kde 0 prestavuje žiadnu bolesť, 10 najväčšiu možnú bolesť. Vznik bolesti je postupný, so stupňujúcou sa intenzitou, typicky po vracaní dôjde k jej zlepšeniu, zhoršuje sa po záťaži (pobehnutie, chôdza hore schodmi). Zlepšenie sa dostavuje v tmavej tichej miestnosti a po spánku.

    Pacient by mal kontaktovať svojho lekára, aj keď dôjde k výraznej odchýlke v priebehu záchvatu, v jeho charaktere, dĺžke, frekvencii, sprievodných príznakoch, ak sa objavia nové príznaky – hlavne slabosť, tŕpnutie končatín, závraty, poruchy rovnováhy, dvojité videnie, porucha vedomia.

  • U pacienta – migrenika je veľmi dôležitý rozhovor s lekárom. Počas neho lekár získa všetky potrebné informácie ako osobnú aj rodinnú anamnézu, taktiež sa identifikuje možná príčina a provokujúce faktory. Hodnotí sa aj počet a dĺžka atakov za mesiac a počet migrenóznych dní na základe diára pre migrenikov. V tomto kalendári pacient zaznamenáva každý atak, jeho dĺžku a aj druhy a množstvo lieku, ktoré užil. Na posúdenie intenzity bolesti sa odporúča použitie škály VAS od 0 do 10, kde 0 prestavuje žiadnu bolesť, 10 najväčšiu možnú bolesť. Vznik bolesti je postupný, so stupňujúcou sa intenzitou, typicky po vracaní dôjde k jej zlepšeniu, zhoršuje sa po záťaži (pobehnutie, chôdza hore schodmi). Zlepšenie sa dostavuje v tmavej tichej miestnosti a po spánku.

    Pacient by mal kontaktovať svojho lekára, aj keď dôjde k výraznej odchýlke v priebehu záchvatu, v jeho charaktere, dĺžke, frekvencii, sprievodných príznakoch, ak sa objavia nové príznaky – hlavne slabosť, tŕpnutie končatín, závraty, poruchy rovnováhy, dvojité videnie, porucha vedomia.

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba