Liečebné hladovanie ako voľba?

Zdieľaj
0
liečebné-hladovanie

V posledných rokoch sa znovu oživuje záujem o liečebné hladovanie. Pod hladovaním sa rozumie úplná absencia, alebo nedostatočný príjem potravín.

RNDr. Jozef Valuch, CSc., je odborným  garantom a metodikom Školy liečebného hladovania a regeneračnej diéty. K záujmu o liečebné hladovanie ho priviedli vlastné ťažkosti – pred niekoľkými rokmi mu zistili karcinóm obličky.

J. Valuch hovorí, že jeho život odvtedy nadobudol iný rozmer. Priority sa upravili, celý spôsob života a stravovania sa zmenil.

Prvým, rozhodujúcim a odvážnym krokom – vtedy “do neznáma”, bola pre neho prvá dlhodobá hladovka, v trvaní 45 dní. Pristúpil k nej po dôkladnej teoretickej príprave a absolvovaní niekoľkých 1 – 3 dňových hladoviek.

Odvtedy každoročne (aj na základe odporúčaní od ruských odborníkov na hladovanie – ruskí vedci sa problematikou intenzívne zaoberajú od roku 1950) absolvuje jednu dlhodobú hladovku (Jozef Valuch 30 – 50 dní pije len vodu), a viacero krátkodobých hladoviek.

Od roku 2010 je každoročne pozývaný do Moskvy, na Všeruský kongres dietológov s medzinárodnou účasťou, kde sa prezentuje odbornými prednáškami o svojej skúsenosti z dlhodobého hladovania. Ponúka vlastné výsledky biochemických, hematologických, imunologických parametrov a onkomarkerov, ktoré u seba nameral v období liečebného hladovania a regeneračnej diéty.

liečebné-hladovanie-zelenina-

Hladovať môžete na rôznej úrovni

Hladovanie sa rozlišuje na absolútne, neúplné, úplné alebo čiastočné (kvalitatívne).

  1. Pod absolútnym hladovaním sa rozumie hladovanie pri úplnom prerušení príjmu vody a potravy.
  2. Úplne hladovanie je hladovanie pri úplnej absencii potravy, bez ohraničenia príjmu vody.
  3. Neúplné hladovanie je režim, keď energetický obsah prijímanej potravy nepokrýva všetky  energetické potreby organizmu.
  4. Pri čiastočnom (kvalitatívnom) hladovaní nedostáva telo niektoré mikronutrienty (vitamíny, minerály, stopové prvky) alebo makronutrientoy (bielkoviny, cukry, tuky), pri adekvátnom energetickom obsahu denného príjmu.

„Využívanie absolútneho hladovania v liečebných zariadeniach, sa nachádza v štádiu skúmania – ako variant kombinovania absolútneho a úplného hladovania. Začína sa s 2 – 3 dňovým absolútnym hladovaním, pokračujeme metódou úplného hladovania. V klinickej praxi našlo uplatnenie úplné (dávkové) hladovanie, ktoré má výrazný liečebný efekt pri celom rade neuropsychických chorôb, kardiovaskulárnych ochorení a chorôb vnútorných orgánov. V súvislosti s názvom metódy – „liečebné hladovanie“ (liečebné stravovanie, resp. regeneračná diéta (RD), je súčasť tejto metódy), je adresnejšie hovoriť o metóde – „liečebné hladovanie a regeneračná diéta“ (LHRD). To znamená, že metóda liečebného hladovania zahŕňa v sebe dobu samotného hladovania, a takisto dôležitú dobu regeneračnej diéty, ktorá trvá minimálne tak dlho, ako samotné hladovanie. Súčasťou liečebného hladovania je vhodné cvičenie, prechádzky, cyklistika, túry. To záleží od jedinca a jeho kondície,“ uvádza Jozef Valuch.

Prečo je taký záujem o liečebné hladovanie?

Je to práve veľké rozšírenie chronických chorôb, resp. to, že veľa pacientov trpí viacerými ochoreniami naraz. Samozrejme, nezanedbateľná je aj finančná náročnosť medikamentózneho liečenia polymorbidného (na viaceré choroby trpiaceho) pacienta. Ďalej je to veľká rozšírenosť a pokračujúci nárast alergických ochorení, podmienených znečistením životného prostredia a potravinových produktov.

„Sú preskúmané rôzne patogenetické, neurofyziologické, biochemické, hormonálne, imunologické a ďalšie mechanizmy terapeutického pôsobenia hladu. Tiež sú navrhnuté rôzne modifikácie dávok nasledujúceho regeneračného stravovania. LHRD je vedecky prebádané, klinicky odskúšané a zdokumentované do tej miery, že sa jeho aplikácie nemusíme obávať. LHRD môže byť, a aj je používané ako alternatíva liečenia a profylaktiky k medikamentóznym metódam terapie. LHRD je nešpecifická metóda, a má jednu prevyšujúcu vlastnosť – systémové pôsobenie a systémovú odpoveď,“ zdôrazňuje RNDr. Jozef Valuch, CSc.

liečebné-hladovanie žena

Pôst a hladovanie majú svoju tradíciu

Hladovanie ako liečebný prostriedok, malo počas histórie ľudstva svojich priaznivcov, aj odporcov. Bolo považované za všeliek, no rovnako ho mnohí popierali a popierajú.

K vedomému „zdržaniu sa jedenia“, s cieľom ozdraviť svoj organizmus, dospel človek pozorovaním ľudí a zvierat, na ktorých malo hladovanie blahodarný účinok. Ľudia sa často zriekali potravy aj z náboženských dôvodov. Skoro všetky staré národy považovali zdržanie sa jedla za najlepší prostriedok očisty teladucha. A nielen to – aj ako dobrú metódu mravnej výchovy.

Hippokrates, Pytagoras, Socrates

Už v ranných záznamoch histórie ľudstva a v dielach starovekých učencov, sa spomína dávkové hladovanie, používané v národnej medicíne starého Egypta, Číny, Indie, Tibetu, Babylonu, Palestíny, Perzie, Grécka, Ríma. Dávkové hladovanie využívali mnohí myslitelia – na zvýšenie rozumovejfyzickej produktívnosti.

Napríklad Pytagoras (6.stor. pr.n.l.), grécky mysliteľ, systematicky hladoval 40 dní, a prísny, štyridsaťdňový pôst „o vode“, vyžadoval aj od svojich žiakov a nasledníkov. SokratesPlatón (4.stor. pr.n.l.), grécki filozofi, pravidelne hladovali raz za tri mesiace (10 dní), s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň rozumového poznania.

Hippokrates (asi 460 – 370 pr.n.l.), najznámejší lekár antickej doby, otec medicíny, poukázal na jednu z hlavných ciest v liečení chorých – terapiu diétou. Tvrdil, že strava musí byť naším liekom; kládol veľkú pozornosť na životný štýl. Z Hippokratových názorov na komplexné liečenie, bol sformulovaný celostný prístup k chorému.

liečebné-hladovanie-hipokrates

Hippokrates

Novodobí „hladovkári“

V 20. storočí, so vzrastajúcimi  technickými možnosťami, vedci a lekári detailnejšie skúmali liečebné efekty hladovania. Zvýšil sa záujem o túto metódu.

V rôznych krajinách sa dnes objavujú klinikysanatóriá, na ktorých sa realizuje terapia liečebným hladovaním. Túto metódu liečenia propagujú významní klinici, ako napr. Y. Vivini (Francúzsko), O. Buchinger (Nemecko), E. Dewey (USA) a mnohí ďalší.

 „V druhej polovici 20. storočia dostala metóda liečebného hladovania silnú teoretickú podporu. Bolo uskutočnených množstvo vedeckých pokusov, týkajúcich sa vplyvu hladovania na ľudský organizmus. Zároveň bolo vydaných množstvo publikácií, ktoré sumarizujú výsledky klinických pozorovaní, uskutočnených po celom svete. Významný krok vo výskume a praktických výstupoch urobili ruskí vedci,“ uzatvára RNDr. Jozef Valuch, CSc.

Ilustračné fotografie

Tento článok vyšiel v tohtoročnom Onko magazíne číslo 1. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.

baner-dlhy-Onko

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba