Martin Jakubec: Som dobre vychovaný

Zdieľaj
0
|

Na hudobnú scénu prinavrátil nestarnúci hudobný program REPETE. Je interpretom populárnych piesní a šlágrov stredného kantilénového prúdu, populárnych úprav slovenských ľudových piesní a čardášov. „Spievajúci

Na hudobnú scénu prinavrátil nestarnúci hudobný program REPETE. Je interpretom populárnych piesní a šlágrov stredného kantilénového prúdu, populárnych úprav slovenských ľudových piesní a čardášov. „Spievajúci podnikateľ“, PhDr. Martin Jakubec (30), spevák, moderátor, šoumen, producent, herec a režisér patrí na Slovensku medzi najaktívnejších a najvšestrannejších mladých umelcov. Okrem pôsobenia v hudobnej sfére a šoubiznise sa venuje aj ďalším aktivitám, pracuje ako odborník na médiá v súkromnej sfére. Prezývajú ho Junior – senior, či Emdžej. Skutočne zaujímavej osobnosti sme položili zopár otázok.

Bol to dobrý nápad, oživiť úspech relácie REPETE. Čo vás k tomu priviedlo?

Relácia bolo mimoriadne obľúbená v 90. tych rokoch. Ivan Krajíček vytvoril reláciu, ktorá ľuďom dávala niečo zrozumiteľné. A to optimistické slová a texty v piesňach, a zaručené melódie, ktoré poznal každý. Tá hudba bola nestarnúca, hovoríme o tzv. slovenských oldies, ktoré oslovili vtedajšiu generáciu. Postupne ľudia starli s pesničkami, ako aj samotní speváci. Niektorí už nie sú medzi nami spomeniem výborných spevákov Michala Dočolomanského, Zorku Kolínsku, Jozefa Kuchára, Melániu Olláryovú a iných. Pesničky ľudia chceli počúvať aj naďalej, len nejako zmizli. A na dosť dlho až na dlhých 10 rokov. Sem-tam zneli v rozhlase, aj to len okrajovo, pretože rádia valcujú dnes iné hodnoty hudby a pôvodnej kultúry.

Na strednú a staršiu generáciu sa jednoducho vedome zabudlo. Vedome hovorím preto, pretože niekoľko vedení verejnoprávnej STV zamietlo moje osobné vytrvalé úsilie o obnovenie a prinavrátenie programu, s odôvodnením, že o Repete nie je záujem. Vedome odmietli vytvoriť program, na ktorý väčšina generácie čakala, pretože každý dúfal, že program sa znovuzrodí. Dvere verejnoprávnej televízie ostali zavreté a naše projekty odmietnuté. Snaha moja a spevákov, ktorí sa chceli podpísať pod túto krásnu myšlienku, ostala bez podpory. Môj záujem o remake Repete siaha do roku 2007, kedy naše vydavateľstvo a produkcia získali ochranné označenie na program Repete, vybrané práva na reláciu a hudbu, ako aj zastúpenie mnohých populárnych spevákov.

 

Od roku 2009 robí Repete radosť divákom na iných televíziách aj keď menších, regionálnych, no s celoslovenským pokrytím. Dnes som rád, že o program prejavili záujem najväčšia hudobná televízia TV Šláger a TV8, kde sa programy vysielajú. Súbežne koncertujeme s programom po celom Slovensku, formou zájazdových a estrádnych koncertov a vystúpení, a nahrávame nové cédečka s interpretmi, ktorým dávam šancu „zahviezdiť“, ako kedysi. Mám z toho osobnú radosť, že aspoň touto formou Repete, pod mojou značkou a v mojom zastúpení, pokračuje na scéne, a ponúka ľuďom kvalitnú slovenskú hudbu.

Myslíte, že je to tým, že staršie publikum je zvyknuté na štandardnú kvalitu, a preto patrične ocení hodnotu vášho programu?

Naše publikum už dnes tvoria všetky generácie. Kedysi len starší ľudia, no dnes už aj tridsiatnici sa zabávajú na našich piesňach. Každá zábava sa začína a končí piesňami, ako Otvárajte kasíno, či Čarovná Júlia. Stredná generácia je konzervatívna poslucháčska obec, takže vie rozoznať, čo je kvalitné, a čo je robené s citom a srdcom. Nie sú to odrhovačky, tuc-tuc, ktoré hrajú denne v rádiu. Ja sa nebránim takej muzike, naopak, sám robím disko prerábky hitov pre mladých, ale jednoducho náš poslucháč rozlišuje, čo je kvalitné, a čo nie. Vychádzajúc z orchestrov, big bandov, kvalitných muzikantov – komponistov, hudobníkov, textárov, aranžérov, veď mnohí hrajú aj v popredných zahraničných telesách a skupinách, čo je záruka kvality.

Kvalitné slovenské dychovky a dychové sekcie, ako aj ľudové sláčikové telesá, sú súčasťou našej muziky, až po najlepších vokalistov. Sólisti – speváci sú zvučné mená, ktoré si už niečo odspievali, a sú zárukou – či už ide o Zdena Sychru, Dušana Grúňa, Ivana Ožváta, Božanku, Oľgu Szabovú a ďalších. Som rád, že tieto piesne chcú spievať aj noví mladí interpreti, ktorí sa v mojich šľapajách uberajú k tomuto žánru. Všetkým držím palce, a som rád, že sa spolu stretávame na jednom javisku.

Je chvályhodné, že podporujete domácu tvorbu. Čo vám pri tejto činnosti najviac pomáha?

Je to záväzok, čo som si sám pred sebou sľúbil. Podporovať to naše krásne, a to je slovenská hudba. Pôvodná, ľudová a tradičná. Ako absolvent umeleckého konzervatória som hrával v rôznych miestnych spolkoch a združeniach, a vždy ma to ťahalo k ľudovke. Potom som prešiel do mladej dychovky, a vyprofiloval som sa ako sólista. Neviem spievať po anglicky, ani zahraničné skladby. Preto to nerobím. Dnes sa mnohí hrajú na spevákov, a chcú preraziť s niečím, na čo nemajú. Keď je raz niekto rocker, alebo sa pokúšal spievať tvrdú muziku, nemôže cítiť a pochopiť emotívnu muziku šlágrov, alebo ľudovku. Jednoducho to nemá v sebe.

Mne najviac pomáha odozva ľudí, ich reakcie na moje piesne. Najnovšie s národnou tematikou, ktoré žnú obrovský úspech doma, aj v zahraničí. Napr. pieseň Slovensko krásne alebo Rodná zem, ktoré boli pre mňa komponované, ma katapultovali raketovo hore. Ľudia sa začali opäť ponárať do tajov príbehov o Slovensku – tak, ako to bolo kedysi v básňach. To je môj hnací motor a dôvod, podávať ešte lepší výkon. Publikum je zrkadlo. Zatiaľ je stále viac fanúšikov ako závistlivcov a neprajníkov, aj z radov spevákov, čo hovorí za všetko.

Kto u vás prebudil záujem o ľudové piesne?

Stará mama, mama a prostredie, v ktorom som vyrastal. Vždy a všade sa spievalo. Hral som už ako 5 ročný na svadbe, pravidelne som chodil na svadobné a dedinské zábavy, neskôr na diskotéky. Na základnej škole som hudobnú výchovu bral asi jediný vážne. Iní ako ulievareň, ja som si veselo vyspevoval s učiteľom.

Boli ste spevavé dieťa?

Až moc – ako som povedal, spieval som vždy a všade. Hudba ma sprevádza každý deň. Ráno, cez deň, v aute, v robote, na javisku, v noci, keď spím, mi hrá ticho rádio, non stop, a dokonca aj na záchode (smiech). Nepoznám zlú náladu – vďaka hudbe. A nerobím to pre peniaze, ale pre potešenie.

Privodili ste si pri vašom temperamente nejaké zranenie?

Chvalabohu – nie.

Aký ste pacient? Poslúchate rady lekárov?

Áno, som na seba veľmi pedantný. Chodím na pravidelné kontroly, raz za 3 mesiace. Rád sa o seba starám, a niekedy to preháňam. Prevencia je veľmi dôležitá. Dávam na rady lekárov, samozrejme. Raz ma zaujala debata na rozhlase, ako často by sa malo chodiť na preventívne kontroly. Jeden pán zavolal, že on chodí raz za 5 rokov, a nepovažuje to za až také potrebné. V tej chvíli, ako som to počul, ma to veľmi rozčúlilo ­– pritom mi do neho nič nebolo, lebo išlo o jeho zdravie. Zdvihol som telefón, a zavolal do živého vysielania. Povedal som do éteru, milý pane, zaskočili ste ma, pretože ja chodím pravidelne, a nesúhlasím s vami. Zamysleli ste sa, že by ste mohli žiť dlhšie, keby ste sa o seba viac starali? Zavolal späť, že o tom vôbec neuvažoval, pretože ho nič nebolí. Poslúžil som ako prevencia, a hneď sa zapojilo mnoho poslucháčov do diskusie, že so mnou súhlasia. Ako pacient sa snažím vždy rehabilitovať, a dopriať si maximálny oddych, relax a odpočinok pri svojej náročnej práci. Som pôžitkár, takže o toto núdzu nemám.

Vzhľadom k vášmu veku ste toho doposiaľ naozaj veľa stihli. Evidentne ste workoholik. Nájdete si čas na relax?

Som workoholik. Áno, práca ma veľmi napĺňa a baví. Podávam maximálny výkon vo všetkom, pretože som detailista, a precízny na seba a svoje okolie. Po dobre odvedenej práci si rád doprajem wellnes a pobyt mimo ľudí. Veľakrát aj na samote, kde dobíjam energiu.

 

Pojem „tréma“ zrejme nepoznáte… Zvyknete sa pripravovať pred vystúpením, alebo dávate zo seba veci prirodzene?

Trému nepoznám, neviem, čo to je. Ja som človek spontánny, prirodzený a bezprostredný. Nikdy som sa neučil a nepripravoval, ono to všetko u mňa ide samo (úsmev).

Venujete sa seniorom, pomocou hudby – muzikoterapiou. Priblížte nám, ako to v praxi funguje?

Ako mladý človek sa s veľkým zanietením venujem práci so seniormi. Je to preto, že som bol slušne vychovaný, aj starými rodičmi, byť milý k starším ľudom, a vážiť si ich. Rozhodol som sa zriadiť súkromnú kliniku sociálnej starostlivosti, kde pracujem so seniormi. Pripravujeme pre nich rôzne sociálne programy, zážitkové terapie, a medzi iným je aj muzikoterapia. Hudbou im navodzujeme príjemné pocity, a meditáciami sa dokážu zbaviť psychických a zdravotných problémov.

Vnemy ľudí sú veľmi dôležité. Prah citlivosti má každý iný, a na inej úrovni. Emočne založení ľudia všetko prežívajú intenzívnejšie a precíznejšie. Mnohí ľudia sú osamelí a bezmocní. Nemajú sa s kým podeliť o trápenia, bolesť na duši, s kým zájsť von, a tak upadajú na duchu a v živote. Zdravie je následné schátralé, ako stará strecha na dome. Pomocou našich terapií odbúravame stres, zábrany, neistotu a strach v živote. Nahrávame s terapeutmi rôznu meditačnú a relaxačnú hudbu, ktorú s jogou aplikujeme do novej formy relaxácie. Špeciálnym dýchaním a vizualizačnou pamäťou sa snažíme tvoriť mosty. Ide aj o indiviuálny spirituálny zážitok každého. K tomu je dôležité miesto realizácie, či výprava. Ale všetko vám nebudem prezrádzať, treba to zažiť.

Čo plánujete stihnúť v tomto roku? Dali ste si nejaké novoročné predsavzatie?

Ja som sa rozhodol zmeniť životný štýl, dať sa na zdravšiu stravu ako doposiaľ. Stravujem sa zdravo a triezvo, len nepravidelne. Dal som si záväzok, schudnúť zopár kíl. K tomu trošku zmeniť imidž. V pracovnej oblasti natáčam nové cd projekty, zábavné relácie, okrem Repete aj Šláger parádu, s ktorou od februára cestujeme po Slovensku a Čechách. K tomu dotáčam svoj film, a pripravujem jeden veľký medzinárodný projekt spolupráce.

Ako je to s tými vašimi prezývkami?

Junior – senior má volajú v práci, a kamaráti a známi Emdžej. Tieto mi prischli, a vcelku sa mi aj páčia.

Ďakujem vám za rozhovor a želám veľa úspechov.

 

Fotografie: archív M. Jakubca

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba