Narcistická porucha osobnosti: Najdôležitejší človek? Predsa ja!

Zdieľaj
0
Príznaky| |
Narcistická-porucha-osobnosti-kazuistika

(Zdroj foto: AdobStock.com)

Aj vám sa zdá, že ľudia sú dnes akýsi samoľúbejší? Že sú arogantnejší, povyšujú sa nad ostatných?

Nuž, dnešná doba, s precízne vypracovanými profilmi na sociálnych sieťach, týmto vlastnostiam veľmi praje.

Mnohí sú dnes zameraní hlavne sami na seba, ego im silnie a nabádania súčasného sveta, ako napríklad „musíš uveriť tomu, že ty si ten najlepší“, ich v tom iba podporujú.

Chcete malý príklad? Všetci poznáme spevácku súťaž Superstar. Zakaždým sa do nej prihlási vyše 10.000 ľudí a väčšina verí, že sa z nich môžu stať profesionálni speváci. Komické odchody zo scény, keď vyradený „spevák“ vysvetľuje porote, že nič nepochopila. Takto sa narcizmus javí navonok.

Čo je však skutočná narcistická porucha osobnosti?

V čom spočíva jej podstata?

Skúsime si to vysvetliť.

Mýtus o Narkissovi

Pojem narcizmus vychádza z gréckej mytológie. Narkissos bol mládenec, ktorý disponoval telesnou krásou, no bol chladný, nejavil záujem o iných ľudí. Celý svoj záujem upriamoval na vlastný výzor.

Keď sa však zahľadel do svojho obrazu na hladine vody, pochopil, že jeho láska k vlastnému obrazu nikdy nebude opätovaná, a od žiaľu sa utopil. Následne sa premenil na jarný žltý kvet – narcis.

Narcizmus v histórii psychoterapie

Pojem narcizmus sa v psychológii začal používať v 19. storočí, keď bol definovaný ako strata sexuálnych emócií v dôsledku absolútnej sebalásky. Podľa Sigmunda Freuda, narodené dieťa je vo svojej podstate narcistické, všetko vníma ako súčasť seba.

Vývinom sa narcizmus postupne mení v lásku k objektom vonkajšieho sveta. V určitej miere je ľudská bytosť stále zameraná na seba, no pri zdravom vývine sa od narcizmu oslobodí. V opačnom prípade ostáva akoby uväznená a nezrelá.

Narcistická porucha osobnosti – základná charakteristika

Ľudia s narcistickou poruchou osobnosti sa navonok prejavujú silným sebavedomím, vyzdvihovaním vlastnej dôležitosti, jedinečnosti a nadradenosti nad druhými. Snažia sa byť stredobodom pozornosti, hovoria väčšinou len o sebe. Od okolia vyžadujú nadmerné oceňovanie.

Vytvárajú si o sebe len pozitívny obraz, ich predstavy sú však nereálne, vytvorené fantáziou. Správajú sa arogantne, povýšenecky, bez záujmu o iných, bez schopnosti vcítiť sa do pocitov iného človeka. Kvôli týmto vlastnostiam sa dostávajú do konfliktu s druhými ľuďmi.

Narcistická porucha osobnosti sa prejavuje dlhodobo a vo všetkých oblastiach života. Človek často dosahuje veľké spoločenské úspechy, to však dané prejavy ešte zhorší, pretože si len potvrdí vlastnú výnimočnosť. Životný štýl sa vyznačuje orientáciou na výkon, kariéru, uznanie a ocenenie.

Pokiaľ však vnútorná motivácia nie je dostatočne silná, človek potrebuje vonkajší stimul. Ak niekde nenájde dostatok ocenenia, rýchlo ho hľadá inde. Prejavuje sa to nestálosťou v zamestnaní a hektickými rozhodnutiami.

Narcistická porucha osobnosti: (Zdroj foto: AdobStock.com) Aj vám sa zdá, že ľudia sú dnes akýsi samoľúbejší? Že sú arogantnejší, povyšujú sa nad ostatných? Nuž, dnešná doba, s vypracovanými profilmi na sociálnych sieťach, týmto vlastnostiam viac praje. Mnohí sú dnes zameraní hlavne na seba, ego im silnie a hodnoty súčasného sveta ich v tom iba podporujú. Takto sa narcizmus javí navonok. Čo je však skutočná narcistická porucha osobnosti? V čom spočíva jej podstata? Skúsime si to vysvetliť. Mýtus o Narkissovi Pojem narcizmus vychádza z gréckej mytológie. Narkissos bol mládenec, ktorý disponoval telesnou krásou, no bol chladný, nejavil záujem o iných ľudí. Celý svoj záujem upriamoval na vlastnú krásu. Keď sa však zahľadel do svojho obrazu na hladine vody, pochopil, že jeho láska k vlastnému obrazu nebude nikdy opätovaná, a od žiaľu sa utopil. Následne sa premenil na jarný žltý kvet – narcis. Narcizmus v histórii psychoterapie Pojem narcizmus sa v psychológii začal používať v 19. storočí, keď bol definovaný ako strata sexuálnych emócií v dôsledku absolútnej sebalásky. Podľa Freuda, narodené dieťa je vo svojej podstate narcistické, všetko vníma ako súčasť seba. Vývinom sa narcizmus postupne mení v lásku k objektom vonkajšieho sveta. V určitej miere je ľudská bytosť stále zameraná na seba, no pri zdravom vývine sa od narcizmu oslobodí. V opačnom prípade ostáva akoby uväznená a nezrelá. Narcistická porucha osobnosti – základná charakteristika Ľudia s narcistickou poruchou osobnosti sa navonok prejavujú silným sebavedomím, vyzdvihovaním vlastnej dôležitosti, jedinečnosti a nadradenosti nad druhými. Snažia sa byť stredobodom pozornosti, hovoria väčšinou len o sebe. Od okolia vyžadujú nadmerné oceňovanie. Vytvárajú si o sebe len pozitívny obraz, ich predstavy sú však nereálne, vytvorené fantáziou. Správajú sa arogantne, povýšenecky, bez záujmu o iných, bez schopnosti vcítiť sa do pocitov iného človeka. Kvôli týmto vlastnostiam sa dostávajú do konfliktov s druhými ľuďmi. Narcistická porucha osobnosti sa prejavuje dlhodobo a vo všetkých oblastiach života. Človek často dosahuje veľké spoločenské úspechy, to však dané prejavy ešte zhorší, pretože si len potvrdí vlastnú výnimočnosť. Životný štýl sa vyznačuje orientáciou na výkon, kariéru, uznanie a ocenenia. Pokiaľ však vnútorná motivácia nie je dostatočne silná, človek potrebuje vonkajší stimul. Ak niekde nenájde dostatok ocenenia, rýchlo ho hľadá inde. Prejavuje sa to nestálosťou v zamestnaní a hektickými rozhodnutiami. Blonďavá polievková Diagnostické kritériá na určenie narcistickej poruchy (test) •Zveličený pocit vlastnej hodnoty, dôležitosti. Preceňovanie vlastných schopností a talentu. • Neustále zaoberanie sa samým sebou. Fantazírovanie o vlastnom úspechu. Túžba po moci, kráse, či ideálnej láske. • Vyžadovanie neustálej pozornosti a obdivu od okolia. Vyhľadávanie komplimentov, silná potreba byť chválený/á. • Arogantné, povýšenecké správanie a postoje. Viera vo vlastnú nadradenosť. • Vysoké nároky na ostatných, kritickosť voči chybám a slabostiam iných ľudí. Naopak – nekritickosť voči vlastným chybám a vlastnému správaniu. • Nezvládanie kritiky – aj nepatrné poznámky vyvolávajú hnev, útok, pocit hanby, poníženia, až depresívne stavy. • Nedostatočná empatia – neschopnosť pochopiť druhých ľudí. • Využívanie iných ľudí a vzťahov na dosiahnutie vlastných cieľov. • Preceňovanie vlastnej jedinečnosti – človek je presvedčený, že aj jeho problémy sú jedinečné a že málokto im rozumie. Vyhľadáva výnimočných a vysokopostavených ľudí (alebo inštitúcie), lebo verí, že len tam nájde pochopenie, alebo iba takí ľudia sú hodní, aby sa s nimi stretával. • Vnútorné prežívanie silných negatívnych pocitov, ako závisť a neprajnosť. Narcizmus nie je sebaláska Aj keď sa narcizmus spája so samoľúbosťou, nie je to úplne tak. Prehnané zdôrazňovanie vlastných kvalít má len vonkajší charakter. V skutočnosti má osoba s narcistickou poruchou nedostatočný pocit vlastnej sebahodnoty. Osobnostné vnútro má nenaplnené, preto potrebuje neustále vyzdvihovanie svojej osoby. Rovnako je to v spomínanom mytologickom príbehu. Mládenec Narkiss v podstate nemal rád sám seba, miloval len svoj obraz, zrkadlo, nie skutočnosť. Ľudia, ktorých sa zmocní narcizmus, sú vo svojej podstate nešťastní, vnútorne prázdni, postrádajúci základné životné hodnoty. Trpia neistotou, a preto si musia neustále dokazovať vlastnú výnimočnosť. Keď im nie je „dopriate“, teda nikto ich neobdivuje a život sa nevyvíja podľa ich predstáv (čo je pravidlo, pretože ich predstavy sú nereálne), prežívajú silnú frustráciu, zlosť, nenávisť, pomstychtivosť. Majú tendenciu neustáleho obviňovania iných. Ich reakcie sú navonok niekedy až agresívne, inokedy zas svoje negatívne pocity vôbec nemusia dať najavo. Hlboko vo svojom vnútri však cítia menejcennosť, čo sa snažia prekrývať fantáziami o vlastnej dôležitosti. Negatívne pocity môžu vyústiť do inej psychickej poruchy. Veľmi sexi brunetka sa fotí Príčiny narcistickej poruchy Aj keď sa prejavy narcizmu zvyčajne objavia až v období dospievania, príčinu hľadajme v ranom detstve – ide o tzv. ranú poruchu osobnosti. Podľa psychoanalytikov, tieto poruchy nastávajú vo fáze vývinu, keď v popredí stojí vzťah dieťaťa s matkou. Podľa Rohra, k poruche dochádza v prípade, že matka je sama narcisticky narušená, alebo má iné psychické poruchy, čo poznačí aj jej vzťah k dieťaťu. Napríklad nedovolí dieťaťu prežívať určité pocity, nedovolí mu prejaviť hnev a zlosť, a tým dochádza k určitému zablokovaniu, zmrazeniu prežívania prirodzených pocitov. K takémuto pôsobeniu pritom dochádza väčšinou skryto, manipulatívne. Nič však nemusí byť jednoznačné. Rovnaké pôsobenie rodičov sa totiž zvykne prejaviť rôzne u rôznych jedincov. Svoju rolu určite zohrávajú aj dedičné vplyvy. Narcizmus a chorobná závislosť U väčšiny ľudí je príčinou závislosti práve ich osobnosť, poznačená narcistickou poruchou. Prečo je to tak? Návykové látky, hlavne kokaín, dokážu vytvoriť ilúziu vlastnej sebahodnoty. Pokiaľ narcistická osoba v bežnom živote nenachádza dostatok ocenenia, trpí veľmi silnou vnútornou bolesťou. A tú možno návykovou látkou aspoň načas otupiť. V prvých štádiách závislosti droga naplňuje narcistické potreby. Pod jej vplyvom rastie pocit vlastnej výnimočnosti a jedinečnosti. S postupujúcou závislosťou však droga získava nad jedincom veľkú moc, čo spôsobí ešte hlbšie psychické zranenie. Link na Michalíkov gambling Narcistická porucha osobnosti a terapia Liečba narcistickej poruchy je veľmi komplikovaná, a hlavne s neistým výsledkom. Navyše pacienti zväčša vyhľadajú pomoc nie kvôli samotnej poruche (veď si ju neuvedomujú), ale kvôli rôznym psychickým ťažkostiam, ktoré sa u nich vyvinuli ako dôsledok poruchy. Ide najmä o depresívne stavy a závislosti. Ak máme človeku s narcistickou poruchou osobnosti pomôcť, musíme docieliť neľahkú vec. Potrebujeme ho doviesť k prehodnoteniu vlastných postojov, ktoré mu v živote spôsobujú iba problémy, a spoločne hľadať konštruktívnejšie riešenia. Na to si však on sám musí uvedomiť vlastné nedostatky, čo je problematické, keďže nekritickosť voči sebe je podstatou poruchy. V rámci terapie dochádza k typickým prekážkam, ako idealizovanie samého seba, hľadanie chyby inde, nie v sebe, obviňovanie druhých ľudí. Terapeut musí preukazovať veľkú trpezlivosť, pretože narcista potrebuje byť aj v terapii stále oceňovaný, a keď to postráda, stavia sa k sedeniam odmietavo, útočí na terapeuta. Útoky narcistu zvyknú byť trefné a bolestivé, pretože títo pacienti majú nadanie v odhaľovaní slabostí iných ľudí. Od terapeuta sa teda vyžaduje určitá skúsenosť a profesionalita. V samotnej terapii sa používajú rôzne metódy, jednou z nich je introspekcia. Ide o znovu-nájdenie vzťahu s vlastným „ja“, vytvárajúc ho na základe spomienok z raného detstva. Je zaujímavé, že narcisticky narušení ľudia vo všeobecnosti majú málo raných spomienok a svoje detstvo pokladajú za normálne a nenápadné. Katrin Aspen vo svojej príručke Opuštěnost a sebeodcizení, Nové přístupy k terapii narcistické poruchy osobnosti, uvádza, že práve znovuobjavovanie spomienok a spracovanie minulosti pomôže narcistickému človeku v oživení stratených pocitov, ktoré boli v ranom detstve zmrazené. Práve obnovenie pôvodného cítenia je nádejou, že človek nakoniec nájde sám seba. Zdroje: Heinz-Peter Rohr: Narcizmus – vnítřní žaláž, Vznik poruchy, pruběh a možnosti jejího překonávaní, Portál s.r.o., Praha 2001 Kathrin Asper: Opuštěnost a sebeodcizení, Nové přístupy k terapii narcistické poruchy osobnosti, Portál s.r.o., Praha 2009 http://www.solen.sk/pdf/49732206d88d1c260543d9154f856447.pdf https://www.prohuman.sk/psychologia/narcisticka-sebaregulacia-v-na-ciel-orientovanom-spravani https://www.zdravie.sk/choroba/39932/narcisticka-porucha-osobnosti-test

Zdroj foto: AdobeStock.com

Diagnostické kritériá na určenie narcistickej poruchy (test)

  1. Zveličený pocit vlastnej hodnoty, dôležitosti. Preceňovanie vlastných schopností a talentu.
  2. Neustále zaoberanie sa samým sebou. Fantazírovanie o vlastnom úspechu. Túžba po moci, kráse, či ideálnej láske.
  3. Vyžadovanie neustálej pozornosti a obdivu od okolia. Vyhľadávanie komplimentov, silná potreba byť chválený/á.
  4. Arogantné, povýšenecké správanie a postoje. Viera vo vlastnú nadradenosť.
  5. Vysoké nároky na ostatných, kritickosť voči chybám a slabostiam iných ľudí. Naopak – nekritickosť voči vlastným chybám a vlastnému správaniu.
  6. Nezvládanie kritiky – aj nepatrné poznámky vyvolávajú hnev, útok, pocit hanby, poníženia, až depresívne stavy.
  7. Nedostatočná empatia – neschopnosť pochopiť druhých ľudí.
  8. Využívanie iných ľudí a vzťahov na dosiahnutie vlastných cieľov.
  9. Preceňovanie vlastnej jedinečnosti – človek je presvedčený, že aj jeho problémy sú jedinečné a že málokto im rozumie. Vyhľadáva výnimočných a vysokopostavených ľudí (alebo inštitúcie), lebo verí, že len tam nájde pochopenie, alebo iba takí ľudia sú hodní, aby sa s nimi stretával.
  10. Vnútorné prežívanie silných negatívnych pocitov, ako závisť a neprajnosť.

Narcizmus nie je sebaláska

Aj keď sa narcizmus spája so samoľúbosťou, nie je to úplne tak. Prehnané zdôrazňovanie vlastných kvalít má len vonkajší charakter. V skutočnosti má osoba s narcistickou poruchou nedostatočný pocit vlastnej sebahodnoty. Osobnostné vnútro má nenaplnené, preto potrebuje neustále vyzdvihovanie svojej osoby.

Rovnako je to v spomínanom mytologickom príbehu. Mládenec Narkiss v podstate nemal rád sám seba, miloval len svoj obraz, zrkadlo, nie skutočnosť. Ľudia, ktorých sa zmocní narcizmus, sú vo svojej podstate nešťastní, vnútorne prázdni, postrádajúci základné životné hodnoty. Trpia neistotou, a preto si musia neustále dokazovať vlastnú výnimočnosť.

Keď im nie je „dopriate“, teda nikto ich neobdivuje a život sa nevyvíja podľa ich predstáv (čo je pravidlo, pretože ich predstavy sú nereálne), prežívajú silnú frustráciu, zlosť, nenávisť, pomstychtivosť. Majú tendenciu neustáleho obviňovania iných.

Ich reakcie sú navonok niekedy až agresívne, inokedy zas svoje negatívne pocity vôbec nemusia dať najavo. Hlboko vo svojom vnútri však cítia menejcennosť, čo sa snažia prekrývať fantáziami o vlastnej dôležitosti. Negatívne pocity môžu vyústiť do inej psychickej poruchy.

Narcistická-porucha-osobnosti-príčiny-výskytu

Zdroj foto: AdobeStock.com

Príčiny narcistickej poruchy

Aj keď sa prejavy narcizmu zvyčajne objavia až v období dospievania, príčinu hľadajme v ranom detstve – ide o tzv. ranú poruchu osobnosti. Podľa psychoanalytikov, tieto poruchy nastávajú vo fáze vývinu, keď v popredí stojí vzťah dieťaťa s matkou.

Podľa Rohra, k poruche dochádza v prípade, že matka je sama narcisticky narušená, alebo má iné psychické poruchy, čo poznačí aj jej vzťah k dieťaťu. Napríklad nedovolí dieťaťu prežívať určité pocity, nedovolí mu prejaviť hnev a zlosť, a tým dochádza k určitému zablokovaniu, zmrazeniu prežívania prirodzených pocitov.

K takémuto pôsobeniu pritom dochádza väčšinou skryto, manipulatívne. Nič však nemusí byť jednoznačné. Rovnaké pôsobenie rodičov sa totiž zvykne prejaviť rôzne u rôznych jedincov. Svoju rolu určite zohrávajú aj dedičné vplyvy.

Narcizmus a chorobná závislosť

U väčšiny ľudí je príčinou závislosti práve ich osobnosť, poznačená narcistickou poruchou. Prečo je to tak? Návykové látky, hlavne kokaín, dokážu vytvoriť ilúziu vlastnej sebahodnoty. Pokiaľ narcistická osoba v bežnom živote nenachádza dostatok ocenenia, trpí veľmi silnou vnútornou bolesťou. A tú možno návykovou látkou aspoň načas otupiť.

V prvých štádiách závislosti droga naplňuje narcistické potreby. Pod jej vplyvom rastie pocit vlastnej výnimočnosti a jedinečnosti. S postupujúcou závislosťou však droga získava nad jedincom veľkú moc, čo spôsobí ešte hlbšie psychické zranenie.

Narcistická porucha osobnosti a terapia

Liečba narcistickej poruchy je veľmi komplikovaná, a hlavne s neistým výsledkom. Okrem toho, pacienti zväčša vyhľadajú pomoc nie kvôli samotnej poruche (veď si ju neuvedomujú), ale kvôli rôznym psychickým ťažkostiam, ktoré sa u nich vyvinuli ako dôsledok poruchy. Ide najmä o depresívne stavy a závislosti.

Ak máme človeku s narcistickou poruchou osobnosti pomôcť, musíme docieliť neľahkú vec. Potrebujeme ho doviesť k prehodnoteniu vlastných postojov, ktoré mu v živote spôsobujú iba problémy, a spoločne hľadať konštruktívnejšie riešenia. Na to si však on sám musí uvedomiť vlastné nedostatky, čo je problematické, keďže nekritickosť voči sebe je podstatou poruchy.

V rámci terapie dochádza k typickým prekážkam, ako idealizovanie samého seba, hľadanie chyby inde, nie v sebe, obviňovanie druhých ľudí. Terapeut musí preukazovať veľkú trpezlivosť, pretože narcista potrebuje byť stále oceňovaný aj v terapii, a keď to postráda, stavia sa k sedeniam odmietavo, útočí na terapeuta.

Útoky narcistu zvyknú byť trefné a bolestivé, pretože títo pacienti majú nadanie v odhaľovaní slabostí iných ľudí. Od terapeuta sa teda vyžaduje určitá skúsenosť a profesionalita.

V samotnej terapii sa používajú rôzne metódy, jednou z nich je introspekcia. Ide o znovu-nájdenie vzťahu s vlastným „ja“, vytvárajúc ho na základe spomienok z raného detstva. Je zaujímavé, že narcisticky narušení ľudia vo všeobecnosti majú málo raných spomienok a svoje detstvo pokladajú za normálne a nenápadné.

Katrin Aspen vo svojej príručke Opuštěnost a sebeodcizení, Nové přístupy k terapii narcistické poruchy osobnosti, uvádza, že práve znovuobjavovanie spomienok a spracovanie minulosti pomôže narcistickému človeku v oživení stratených pocitov, ktoré boli v ranom detstve zmrazené. Práve obnovenie pôvodného cítenia je nádejou, že človek nakoniec nájde sám seba.

Zdroje:

  1. Heinz-Peter Rohr: Narcizmus – vnítřní žaláž, Vznik poruchy, pruběh a možnosti jejího překonávaní, Portál s.r.o., Praha 2001
  2. Kathrin Asper: Opuštěnost a sebeodcizení, Nové přístupy k terapii narcistické poruchy osobnosti,
  3. Portál s.r.o., Praha 2009
  4. http://www.solen.sk/pdf/49732206d88d1c260543d9154f856447.pdf
  5. https://www.prohuman.sk/psychologia/narcisticka-sebaregulacia-v-na-ciel-orientovanom-spravani
  6. https://www.zdravie.sk/choroba/39932/narcisticka-porucha-osobnosti

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba