Click here! Otestujte sa - Hĺbková žilová trombóza - Slovenský pacient

Otestujte sa – Hĺbková žilová trombóza

Zdieľaj
0
|

V dolných končatinách človeka je hĺbkový a povrchový žilový systém; oba sú pomerne samostatné, ale tiež sú navzájom prepojené spojkami (perforátormi). Obidva systémy sú opatrené dômyselnými chlopňami, ktoré od konca prstov smerom k srdcu krv „púšťajú“, a opačným smerom sa uzatvoria a krv neprepustia. Práve na polmesiačikoch týchto chlopní sa usádzajú krvné elementy, hlavne krvné doštičky, ktoré pri istej nepriaznivej situácii (málo tekutín, dlhodobé státie alebo sedenie, dlhodobé cestovanie, niektoré typy ochorení, napr. onkologické) vedú k zrážaniu krvi a tvorbe povrchovej tromboflebitídy (na povrchovom žilovom systéme) alebo k hĺbkovej žilovej trombóze (na hĺbkovom žilovom systéme).

1. Aké príznaky signalizujú, že ide o žilovú trombózu? Kedy treba navštíviť lekára, aby bola hĺbková žilová trombóza včas diagnostikovaná?

  • Najčastejším príznakom hĺbkovej žilovej trombózy je opuch a bolestivosť postihnutej dolnej končatiny, čo vyplýva z blokovania krvného toku zrazeninami v hĺbkovom žilovom systéme, niekedy sa objaví začervenanie alebo aj zvýšená teplota. Lekára je potrebné navštíviť okamžite pri podozrení na hĺbkovú žilovú trombózu, hlavne v súvislosti s tzv. rizikovými situáciami, o ktorých hovoríme nižšie.

 

2. Ktoré rizikové faktory sa podpisujú pod vznik hĺbkovej žilovej trombózy? Čo je príčinou vzniku trombov?

  • Hĺbková žilová trombóza sa najčastejšie vyskytuje u ľudí s rizikovými faktormi, ako je dlhšia imobilizácia, po väčšej operácii (traume) alebo u ľudí s niektorými ochoreniami, ktoré ovplyvňujú zrážanlivosť krvi (najmä onkologické ochorenia, zvlášť nepoznané). Vek nad 40 rokov, nadváha, užívanie estrogénov (hlavne u fajčiarok) alebo rodinný výskyt hĺbkovej žilovej trombózy alebo pľúcnej embólie sú ďalšie dôležité rizikové faktory.

3. Aké rôzne komplikácie sa môžu objaviť pri hĺbkovej žilovej trombóze, ktoré z nich sú najzávažnejšie a prečo?

  • Najzávažnejšou a život ohrozujúcou komplikáciou hĺbkovej žilovej trombózy je pľúcna embólia, teda stav, keď sa časť alebo celý trombus (zrazená krv) zo žily dolnej končatiny dostane krvným riečiskom do pľúc a upchá väčšiu alebo menšiu časť krvného zásobenia pľúc. Táto komplikácia sa prejaví slabosťou, neschopnosťou zvládnuť bežnú záťaž (najmä chôdzu do schodov), dýchavicou, búšením srdca, bolesťou na hrudníku, kašľom, niekedy aj vykašliavaním krvi. Niekedy je pľúcna embolizácia taká masívna, že upchá hlavné kmene krvného zásobenia pľúc a výsledkom je náhla smrť (masívna pľúcna embólia). Pri neliečenej hĺbkovej žilovej trombóze sa môže vyvinúť posttrombotický syndróm dolnej končatiny, ktorý sa prejaví bolesťou a opuchom končatiny pri státí alebo sedení, v ťažších prípadoch poškodením kože a ťažkosťami s hojením rán.
    Nepoznaná opakovaná (tzv. sukcesívna) pľúcna embolizácia vedie k pľúcnej hypertenzii s postupným zhoršovaním tolerancie záťaže, s ťažkým dychom, slabosťou, nevýkonnosťou a poškodením pravostranných srdcových oddielov. Menej závažnou komplikáciou je možnosť rozšírenia hĺbkovej žilovej trombózy do povrchového žilového systému, čo sa prejaví začervenaním pozdĺž povrchovej žily, hmatným, tuhým, červeným pruhom v priebehu žily, teplotou a bolestivosťou postihnutého miesta.

 

4. Aké sú možnosti liečby hĺbkovej žilovej trombózy?

  • Liečba hĺbkovej žilovej trombózy sa väčšinou začína antikoagulanciami podávanými injekčne (podkožne) počas niekoľkých dní. Niektoré z perorálnych antikoagulancií sa však môžu použiť od začiatku liečby hĺbkovej žilovej trombózy. Aktikoagulanciá stabilizujú zrazeninu spôsobujúcu trombózu, zabraňujú jej rastu a podporujú prirodzené mechanizmy organizmu, ktoré vedú k rozpusteniu zrazeniny (trombu). Perorálne antikoagulanciá pomáhajú predchádzať opakovanému výskytu – recidíve hĺbkovej žilovej trombózy u pacientov s predchádzajúcim výskytom tohto ochorenia alebo s vysokým rizikom opakovaného výskytu. Neoddeliteľnou súčasťou liečby sú kompresívne obväzy (krátkoťažné) alebo návleky (pančuchy).

 

5. Aký je princíp a mechanizmus endovaskulárnej liečby?

  • Princíp ednovaskulárnej liečby spočíva v tom, že cez malý vpich cez kožu postihnutej končatiny sa do steny žily zavedie katéter a trombus sa pomocou neho odsaje a za pomoci tzv. trombolýzy sa krvná zrazenina aj chemicky (farmakologicky) rozpustí. V prípade potreby je možné stenu žily vystlať tzv. výstelkou (stentom), aby sa krvná zrazenina na stene žily stabilizovala.

 

6. Kedy nemôže byť pacientovi indikovaná endovaskulárna liečba hĺbkovej žilovej trombózy?

  • Liečba je indikovaná skôr u mladších pacientov s rozsiahlou, tzv. ileofemorálnou hĺbkovou žilovou trombózou do 14 dní od vzniku ťažkostí, alebo aj u starších pacientov, kde by dlhodobú liečbu liekmi na rozpúšťanie krvných zrazenín sprevádzali závažné komplikácie (krvácanie).

 

7. Aké sú možnosti prevencie hĺbkovej žilovej trombózy?

  • Prevenciou hĺbkovej žilovej trombózy je dostatok tekutín, dostatočný pohyb, redukcia telesnej hmotnosti, včasná mobilizácia po operácii alebo úraze, prevencia liekmi (heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou) v prípade nutnosti dlhodobej mobilizácie (napr. sadra), nosenie kompresívnych pomôcok (pančuchy), cievna gymnastika.

8. Kedy je pri hĺbkovej žilovej trombóze indikovaná antikoagulačná liečba?

  • Antikoagulačná liečba je pri dokázanej hĺbkovej žilovej trombóze indikovaná vždy. Diagnostika sa deje na základe klinického vyšetrenia, duplexná sonografia (USG vyšetrenie žíl dolných končatín) je zlatým štandardom a využívajú sa aj podporné laboratórne metódy (pozitívny D-Dimér). Antikoagulačná liečba sa podáva buď injekciami heparínu s nízkou molekulovou hmotnosťou (LMWH) a nasleduje antikoagulačná liečba warfarínom, alebo novšia, modernejšia a aj bezpečnejšia je liečba preparátami, tzv. NOAK (nové orálne antikoagulanciá), v tabletkovej forme.

 

9. Čo je cieľom tohto druhu liečby?

  • Cieľom tejto liečby je stabilizácia trombu, eventuálne jeho rekanalizácia a postupné rozpustenie s cieľom minimalizovať riziko komplikácií, či už posttrombotického syndrómu, ale hlavne pľúcnej embolizácie, čo môže byť až smrteľná komplikácia hĺbkovej žilovej trombózy.

 

10. Prečo je potrebná individualizácia v liečbe a akú úlohu pri tom zohráva profil pacienta?

  • Bezpečnosť liečby je základom úspechu, pre rôzne možnosti liečby sa lekár rozhoduje aj na základe bezpečnostného profilu pacienta (vek, pohlavie, hmotnosť), ale aj na základe niektorých laboratórnych parametrov – funkcia obličiek (hodnota clerance kreatinínu alebo počet krvných doštičiek).

 

11. Je v prípade liečby hĺbkovej žilovej trombózy dôležitý prístup pacienta k liečbe?

  • Prístup pacienta k liečbe je, samozrejme, kľúčový pre úspešný priebeh liečby a jeho vyliečenie. Pacient musí presne dodržiavať pokyny lekára, pravidelne užívať lieky, nekombinovať ich s niektorými potravinami alebo inými liekmi v prípade užívania warfarínu a hlásiť eventuálne komplikácie liečby (krvácanie, bolesť, dušnosť a pod.). Liečba NOAK-mi je v tomto smere bezpečnejšia, pretože nie sú dokázané interakcie s potravinami a aj interakcie s inými liekmi sú oveľa zriedkavejšie.

 

Autor: MUDr. Andrej Džupina, PhD., Angiologická ambulancia ALIAN, s. r. o., Bardejov

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba