Otras mozgu u detí: Hlavou múr neprerazíš

Zdieľaj
0

Traumatické poškodenia mozgu, medzi ktoré patrí aj otras mozgu (lat. Commotio cerebri), sú častou príčinou návštev ambulancií detskej chirurgie. Rozprávali sme sa o tom s MUDr. Danielou Šandorovou z Kliniky detskej chirurgie Detskej fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch.

otras mozgu u deti

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Traumatické poškodenia mozgu, medzi ktoré patrí aj otras mozgu (lat. Commotio cerebri), sú častou príčinou návštev ambulancií detskej chirurgie.

Rozprávali sme sa o tom s MUDr. Danielou Šandorovou z Kliniky detskej chirurgie Detskej fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch.

O mozgu

Mozog chráni 28 lebečných kostí, ktoré sú navzájom spojené pevnými švami. Samotný mozog sa nachádza v hornej časti lebky, nazývanej kranium (mozgová schránka).

Mozog je dobre chránený obalmi, väzivovými pruhmi (na ktorých leží) a mozgovomiechovou tekutinou. Pevné steny lebky sa však môžu pri silných nárazoch stať pre mozog hrozbou.

otras mozgu u detí poranenie hlavy

Zdroj foto: Shutterstock.com

Ktoré deti sú najčastejšími „návštevníkmi“ na detskej pohotovosti?

„Závisí to od veku dieťaťa, ale aj od sezónnosti. Iné sú príčiny úrazov u malých detí, a iné u väčších detí. U dojčiat a batoliat, sú najčastejšou príčinou otrasu mozgu pády – najmä z postele, zo sedačky, z náruče, z prebaľovacieho pultu. U starších detí vznikajú úrazy hlavy, vrátane otrasu mozgu, najčastejšie pri športovaní a iných voľnočasových aktivitách; ale aj v škole, napríklad na telesnej výchove, školskom dvore, či pri dopravných nehodách. Najviac úrazov vzniká na jar a v lete, druhý vrchol zaznamenávajú úrazoví chirurgovia v zime, najmä pri zimných športoch. Ale my máme v ambulanciách stále plno,“ hovorí lekárka MUDr. Daniela Šandorová.

Poranenia hlavy u detí sú podľa nej závažné, pretože u nich sa prejavujú inak, ako u dospelého človeka, aj kvôli rozdielom medzi lebkou dieťaťa a dospelého.

„Mozog dieťaťa a jeho lebka sú totiž ešte stále vo vývine, a mozog býva postihnutý práve v tom zraniteľnom období diferencovania a formovania mozgových štruktúr a spojení,“ konštatuje dr. Šandorová.

Bábätká sú ohrozenejšie

Vývoj kostí lebky je individuálny. Jej jednotlivé kosti dozrievajú v rôznom časovom období.

Lebky novorodencov a dojčiat sú zraniteľnejšie, aj pre existujúcu fontanelu, teda nezrastené lebečné švy. Stav fontanely po úraze hlavy, napríklad jej vyklenutie, poukazuje na závažnosť poranenia.

otras mozgu u deti

Zdroj foto: Shutterstock.com

S pribúdajúcim vekom švy zrastajú, lebka sa stáva pevnejšou, jednotlivé lebečné kosti zrejú, hrubnú, vytvárajú sa v nich dutiny. Vývoj lebky sa končí okolo 18. roka života.

Poškodenie aj na opačnej strane

Otras mozgu spôsobuje tlaková vlna.

„Pri otrase mozgu, po páde, či údere, ide vlastne o náraz mäkkého mozgu o tvrdé štruktúry lebky,“ vysvetľuje mechanizmus vzniku poranenia hlavy dr. Šandorová.

„Mozog môže byť atakovaný v mieste nárazu, alebo na opačnej strane, kedy dochádza k nárazu v dôsledku zotrvačnosti. Tento mechanizmus sa volá contre-coup. Poškodenie mozgu na teda prejaví na opačnej strane od miesta úrazu hlavy.“

Aj malý otras mozgu je závažný

V lekárskej praxi sa v minulosti rozlišovalo niekoľko stupňov otrasu mozgu – od ľahkého, stredne ťažkého, až po ťažký otras mozgu.

V dnešnej dobe však lekári s touto klasifikáciou nepracujú, a podľa MUDr. Šandorovej je každý otras mozgu rovnako závažný.

„Ide najmä o klinický stav pacienta. Popisujeme ho ako otras mozgu, bez bližšej špecifikácie. Pre nás je dôležitý mechanizmus úrazu, resp. klinické ťažkosti, ktoré ho sprevádzajú.“

Príznaky otrasu mozgu

Otras mozgu je typom kraniocerebrálneho poranenia, ktoré má vo väčšine prípadov benígny, teda mierny charakter.

Klinický obraz pri otrase mozgu býva pomerne pestrý:

  • bezvedomie,
  • amnézia na úraz,
  • nauzea, zvracanie,
  • zmätenosť,
  • závraty,
  • spavosť,
  • malátnosť,
  • poruchy koncentrácie,
  • dvojité videnie,
  • nervozita,
  • spomalené reakcie,
  • poruchy stability,
  • kŕče.

„Stretávame sa s rôznymi kombináciami príznakov. Na diagnostiku otrasu mozgu však stačí len jeden z príznakov, napríklad bezvedomie. K trom najdôležitejším príznakom otrasu mozgu však patria bezvedomie, zvracanie a amnézia.

otras mozgu u detí zvracanie

Zdroj foto: Shutterstock.com

Prvá pomoc pri otrase mozgu

MUDr. Daniela Šandorová považuje za najúčinnejšiu prvú pomoc pri otrase mozgu, čo najrýchlejšiu prepravu dieťaťa na špecializované pracovisko.

„Aj keď nejde o stav, ktorý by ohrozoval život pacienta akútne, následné vyšetrenia vylúčia možnosť závažnejšieho poranenia mozgu. Závažnejšie vnútrolebečné poranenia mozgu, ako sú opuch mozgu, vnútrolebečné krvácanie, kontúzne ložisko (teda zmliaždenie), sa môžu totiž prejavovať rovnakými symptómami, ako otras mozgu. Doba prejavov príznakov otrasu mozgu od momentu úrazu je individuálna: bezvedomie nastupuje hneď po úraze, zvracanie po dlhšej dobe jasnejšie poukazuje práve na otras mozgu.“

Čo sa vyšetruje?

Pri otrase mozgu patrí medzi základné vyšetrenia: chirurgické vyšetrenie, röntgen lebky a neurologické vyšetrenie. Ich výsledky určia ďalší postup terapie.

Hoci sa pri poraneniach hlavy vykonáva röntgenové vyšetrenie vždy, pri otrase mozgu − paradoxne − poranenie na snímke nevidíme.

„Otras mozgu teda nie je diagnostikovateľný na základe vyšetrení. Ide čisto len o klinickú diagnózu, stanovenú na základe klinických príznakov pacienta,“ vysvetľuje Šandorová.

Liečba

Terapia otrasu mozgu spočíva najmä v prísnom pokojovom režime. Hospitalizovaný pacient na pozorovaní leží, nesmie sa pozerať na televíziu, hrať sa na počítači. Sleduje sa dostatočný prísun tekutín, v prípade dehydratácie (zo zvracania) sa využíva infúzna liečba.

Pravidelne sú monitorované pacientove vitálne hodnoty, a v prípade bolestí hlavy sa podávajú analgetiká.

otras mozgu u deti dvojite videnie

Zdroj foto: Shutterstock.com

Po 2 3 dňoch hospitalizácie je malý pacient neurologicky „skontrolovaný“ − pred prepustením z nemocnice a týždeň po prepustení.

Na otras mozgu sa nezabúda

Aj keď je otras mozgu kompletne reverzibilný stav, deti, ktoré ho prekonali, môžu mať s časovým odstupom rôzne zdravotné problémy. Tento stav sa nazýva postkomočný syndróm − prejavuje sa bolesťami hlavy, poruchami spánku, poruchami pozornosti či koncentrácie. Môže to trvať niekoľko dní, týždňov, ale aj mesiacov.

„Postkomočný syndróm je častokrát spôsobený tým, že pacient dostatočne neoddychuje, a ani po prepustení z nemocnice nedodržiava naordinovaný pokojový režim. Špecifickou kategóriou sú športovci, pretože u nich sa vyskytujú úrazy hlavy častejšie. U nich môže nastať syndróm druhého nárazu, tzv. second impact syndrome. To je vlastne stav, pri ktorom má pacient po jednom otrase mozgu ďalší otras ešte v období, keď sa mozog nedokázal vlastnými autoregulačnými mechanizmami zregenerovať z predošlého úrazu hlavy. Tento stav sa prejavuje oveľa závažnejšie, pretože zmeny, ktoré nastali v dôsledku prvého otrasu, sa nahromadia, a v dôsledku masívneho opuchu mozgu dochádza k náhlej smrti pacienta,“ upresňuje MUDr. Šandorová.

Nepodliehajte panike

Podľa skúseností detského chirurga, poranenie hlavy dieťaťa rodičov vždy vydesí a častokrát očakávajú najhoršie scenáre.

Aj keď je ich strach prirodzený a oprávnený, dnešní rodičia sú podľa doktorky Šandorovej veľmi ovplyvnení literatúrou a zavádzajúcimi informáciami z internetu.

„Vo väčšine prípadov poranení hlavy u detí ide o ľahší stupeň. Kým „obyčajný“ otras mozgu je najčastejšie zranenie mozgu u detí, závažnejšie poúrazové diagnózy sú zriedkavé. Rodič by mal zachovať najmä pokoj, nemal by myslieť hneď na to najhoršie. Na druhej strane by však nemal nič podceňovať, a aj pri najmenšom podozrení − a pri zdravotných ťažkostiach dieťaťa − radšej neodkladne navštíviť odborníka. Nejde o banalitu, pretože aj keď dieťa bolí len hlava, nemusí ísť o otras mozgu, ale o závažnejšie vnútrolebečné poranenie. Otras mozgu síce dieťa neohrozuje na živote, no aj tak platí, že radšej skôr, ako neskôr.“

otras mozgu u batolata

Zdroj foto: Shutterstock.com

Spať v posteli s rodičmi je nebezpečné

MUDr. Daniela Šandorová dobre vie, že deti sú malé šidlá. Napriek tomu vyzýva rodičov k opatrnosti a dôrazne ich upozorňuje na prevenciu pred úrazmi hlavy:

„U malých detí je najčastejšou príčinou otrasov mozgu pád z manželskej postele. Stáva sa, že rodič si uloží dieťa k sebe, zaspí, a dieťa sa skotúľa dolu. Dieťa by preto malo byť vždy v bezpečí svojej vlastnej postieľky, a rozhodne nie v rodičovskej posteli! A staršie deti by mali používať ochrannú prilbu pri všetkých druhoch pohybových aktivít, ktoré to vyžadujú. Prilba hlavu dostatočne chráni, a keď sa používa, úrazy hlavy a následky sú takto oveľa menej závažné,“ uzatvára odborníčka.

ŠTATISTIKY VARUJÚ:

Slovenská republika patrí medzi krajiny s najvyššou úrazovosťou v Európskej únii.

V detskom veku sú úrazy vo všeobecnosti najčastejšou príčinou úmrtia. Na Slovensku zomrie ročne na úrazy okolo 120 detí do 14 rokov.

Spomedzi všetkých úrazov dominujú úrazy hlavy, hoci presné počty momentálne nie sú k dispozícii. Podľa štatistických údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), takmer polovica vážnych detských úrazov sa stáva v domácom prostredí a jeho okolí. V rámci prevencie sa (v porovnaní s dopravnými úrazmi) týmto úrazom nevenuje dostatočná pozornosť.

Deti do 15 rokov utrpia 35 % všetkých poranení doma, 33 % na športoviskách a 13 % na cestách. Domov je pre malé deti rizikovým miestom − najmä preto, lebo tam trávia najviac času.

otras mozgu u deti krvacanie

Zdroj foto: Shutterstock.com

V rámci projektu Bezpečný domov, ktorý existuje aj u nás, bol realizovaný prieskum detskej úrazovosti, a podľa zistených údajov až 91 % rodičov je presvedčených, že má bezpečný domov. Napriek tomu sa až 42 % zo všetkých úrazov stane práve v domácnosti.

Ročne má úraz približne štvrtina detí z vekovej skupiny 0 – 15 rokov. Tri štvrtiny z týchto úrazov potrebujú lekárske ošetrenie. Najviac úrazov, približne 60 %, je spôsobených pádom.

V súčasnosti chýba jednotný monitorovací systém, ktorý by (na základe rozboru rôznych príčin úrazov) výraznejšie upozornil na tento problém, aby medzirezortná spolupráca efektívnejšie preventívne pôsobila v tejto oblasti.

Častejšie bývajú poranení chlapci

Podľa istej americkej štúdie, u 1 z 5 detí vo veku od 6 do 16 rokov sa po úraze hlavy vyvinie otras mozgu, pričom bývajú častejšie postihnutí chlapci.

U mladších detí sú najčastejšou príčinou otrasu mozgu pády, u starších detí – športové aktivity.

Viacero štúdií sa zaoberá výskytom a dôsledkami otrasu mozgu pri športe, najmä pri profesionálnych typoch športových aktivít.

Zistilo sa, že ťažký otras mozgu sa vyskytuje u detí v školskom veku 6-krát častejšie pri organizovanom profesionálnom športe, než pri neorganizovaných voľnočasových aktivitách.

otras mozgu u detí bezvedomie

Zdroj foto: Shutterstock.com

Najčastejšie činnosti, ktoré spôsobujú otras mozgu u detí:

  • pády,
  • bicyklovanie,
  • korčuľovanie,
  • skejtbording,
  • lyžovanie,
  • vzrastajúci trend majú úrazy spôsobené skákaním na trampolíne.

Ilustračné fotografie

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba