Click here! Povinné očkovanie u detí: Vyberáme časté otázky rodičov

Povinné očkovanie u detí: Vyberáme časté otázky rodičov

Zdieľaj
0
Tlačová správa| |
povinné očkovanie na Slovensku

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Ministerstvo zdravotníctva SR, v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR, v týchto dňoch zostavilo 20 najčastejších otázok, ktoré rodičia dávajú detským lekárom, alebo iným odborníkom v súvislosti s povinným očkovaním detí.

Ministerstvo aktuálne navrhuje úpravu prijímania neočkovaných detí do predškolských zariadení. Účinnosť zmien je naplánovaná od januára 2020. Po tomto dátume budú do predškolského zariadenia prijímané len deti, ktoré boli zaočkované v rámci povinného očkovania.

Ministerstvo ruší pokuty, ale povinnosť zostáva

Návrh novely zákona neruší pravidelné povinné očkovanie detí, táto povinnosť zostáva v platnosti, avšak vypúšťa sa pokuta za jej nedodržanie. Rodičia sa však musia pripraviť na to, že do predškolských zariadení budú prijímané len deti zaočkované (v rámci povinného očkovania).

Výnimku budú mať deti, ktoré nemôžu byť očkované pre trvalú kontraindikáciu, potom deti, ktoré prekonali také ochorenie, pred ktorým má práve očkovanie chrániť, a tiež deti, u ktorých existuje laboratórny dôkaz o pozitivite protilátok.

Úrady predložili najčastejšie otázky rodičov

MZ SR a ÚVZ SR si plne uvedomujú, že pre rodičov je povinné očkovanie citlivou témou. Úrady vnímajú názorovú rôznorodosť v spoločnosti, preto ku každej otázke zo strany rodičov pristupujú zodpovedne a s maximálnou vážnosťou.

Pri zodpovedaní otázok volia obvykle individuálny prístup – emailovú alebo telefonickú komunikáciu, alebo osobné konzultácie v Poradniach očkovania, ktoré sú zriadené na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.

S cieľom podrobne objasniť situáciu na Slovensku, zverejňujeme odpovede na 13 otázok o povinnom očkovaní. Odpovede pripravili skúsení odborníci v oblasti vakcinácie, lekári a epidemiológovia, ktorí sa dlhodobo venujú problematike očkovania.

1. Ako pomôže prijímanie zaočkovaných detí do predškolského zariadenia verejnému zdraviu?

Pri súčasnej migrácii obyvateľstva, cestovaní, klesajúcej zaočkovanosti a nepriaznivej epidemiologickej situácii vo výskyte niektorých infekčných ochorení, nie je vylúčené zavlečenie nákazy do najrizikovejšej skupiny populácie, ktorou sú deti. Navyše, u detí je veľké riziko komplikovaného priebehu ochorenia, preto je žiaduce, aby boli chránené protilátkami, vytvorenými po očkovaní.

Okrem toho, neočkované deti môžu byť v kolektíve pôvodcami nákazy pre iné deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť očkované. Tieto deti sú závislé od kolektívnej imunity. Pokiaľ bude stále stúpať počet neočkovaných detí, môže dôjsť k návratu infekčných ochorení, až epidémií, ktoré sa v našich zemepisných šírkach – vďaka systému očkovania – nevyskytovali.

2. Neprijímať neočkované deti do predškolských zariadení – nie je to neprimeraný tlak na rodičov? Nie je povinné očkovanie protiústavné?

Povinné očkovanie treba chápať ako opatrenie na ochranu zdravia v celospoločenskom záujme, a nie ako zásah v oblasti zdravia jednotlivca, ktorý možno vykonať len s jeho súhlasom. V takomto prípade by celoplošná ochrana verejného zdravia nebola zo strany štátu vôbec možná, a to v akejkoľvek forme.

Dávame do pozornosti, že povinné očkovanie sa nevykonáva za účelom umiestnenia detí do predškolského zariadenia, ako je to účelovo dezinterpretované. Plánovaná zmena, teda prijímať do predškolských zariadení iba deti zaočkované v rámci povinného očkovania, má zabrániť tomu, aby sa do kolektívu dostali nezaočkované deti, ktoré by mohli nakaziť deti s trvalou kontraindikáciou očkovania.

3. Koľko je takých detí, ktoré nemôžu byť zaočkované vzhľadom na zdravotné kontraindikácie?

Počet dočasných a trvalých kontraindikácií sa zisťuje každoročne. Z poslednej kontroly očkovania (k 31. 8. 2018) bolo zistených 2 294 zdravotných kontraindikácií, z toho 626 (27,2 %) trvalého a 1 668 (72,7 %) dočasného charakteru.

K dočasným kontraindikáciám patrili najmä: časté akútne ochorenia, dlhodobá imunologická a alergiologická liečba, operácie dieťaťa, kožné, neurologické a nefrologické ochorenia, nízka pôrodná hmotnosť, alergie a anémie.

Najčastejšie trvalé kontraindikácie tvorili: ťažké onkologické ochorenia, imunodepresívne stavy, ťažké neurologické ochorenia, detská mozgová obrna, vrodené vývojové chyby, onkologické a alergické ochorenia.

4. Ako chcete vyriešiť rozpor tejto novely so školskou legislatívou o predškolskej dochádzke?

Podľa navrhovaného znenia novely zákona č. 355/2007 Z. z., môže byť do predškolského zariadenia umiestnené len dieťa, ktoré sa podrobilo pravidelnému povinnému očkovaniu, zodpovedajúcemu jeho veku. Z uvedeného vyplýva, že dieťa, ktoré by malo byť napr. ako 3-ročné umiestnené do predškolského zariadenia, musí spĺňať podmienku absolvovania povinného očkovania.

Toto ustanovenie však nebude platiť pre dieťa, ktoré dosiahne vek pre školskú dochádzku a bude si ju plniť podľa školského zákona. Súčasne treba uviesť, že dieťa, ktoré navštevuje prvé ročníky predškolského zariadenia, si ešte neplní povinnú školskú dochádzku, teda nehovoríme tu o ústavnom práve na vzdelanie, s výnimkou posledného ročníka predškolského zariadenia, ktorý bude od 1. 9. 2020 už súčasťou povinnej školskej dochádzky.

V praxi to bude znamenať, že na dieťa, ktoré si bude plniť povinnú školskú dochádzku, teda bude navštevovať posledný ročník predškolského zariadenia alebo školy, sa povinné očkovanie nebude vzťahovať.

Právo na ochranu života a zdravia a právo na vzdelanie, ktoré sa realizuje plnením povinnej školskej dochádzky, sú ústavné práva, a z uvedeného dôvodu bol návrh zákona upravený tak, aby si plnenie ústavných práv nekolidovalo.

5. Viete zabezpečiť, aby personál predškolských zariadení nebol možným šíriteľom chorôb, proti ktorým musia byť zaočkované deti v týchto zariadeniach?

Očkovanie je v Slovenskej republike povinné, a to už od jeho zavedenia. Chronologicky: od r. 1951 – tuberkulóza (plošné očkovanie zrušené v roku 2012), 1956 – čierny kašeľ, 1957 – detská obrna, 1958 – záškrt, tetanus, 1969 – osýpky, 1984 – ružienka, 1987 – mumps, 1998 – vírusová hepatitída typu B, 2000 – hemofilové invazívne nákazy, 2009 – pneumokokové invazívne ochorenia.

Predpokladá sa teda, že dospelé osoby sú imúnne voči infekčným ochoreniam, proti ktorým boli očkované, alebo ktoré prekonali. Navyše, každý zamestnávateľ je povinný poskytnúť povinné alebo odporúčané očkovanie svojim zamestnancom, ktorí sú, alebo môžu byť pri práci vystavení biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka.

Okrem toho, zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyžaduje zdravotnú spôsobilosť pedagogických zamestnancov na výkon pedagogickej a odbornej činnosti.

6. Prečo nie je rešpektované rozhodnutie o neočkovaní z náboženského dôvodu, keďže je v SR sloboda vyznania?

Nevykonanie očkovania z iných, ako zo zdravotných dôvodov, nemožno považovať za kontraindikáciu; za kontraindikáciu sú považované len zdravotné dôvody. Rodič, ktorý neumožní, aby jeho dieťa bolo zaočkované, hoci na to neexistujú žiadne zdravotné kontraindikácie, nielenže zbavuje dieťa jeho práva na fyzické a duševné zdravie na najvyššej úrovni, ale ohrozuje tiež rovnaké právo ostatných, ktorí majú kontraindikáciu očkovania, alebo pre nedosiahnutý vek ešte nemohli byť očkovaní.

povinné-očkovanie-zákon

Zdroj foto: AdobeStock.com

7. Aké vedľajšie reakcie môžu nastať po očkovaní?

Očkovacie látky, tak ako ostatné lieky a liečivá, môžu spôsobovať vedľajšie/nežiaduce reakcie. Chápeme obavy rodičov, ktorí sa obávajú vedľajších reakcií u svojich detí, nepodceňujeme toto riziko.

Nežiaduce reakcie sa sledujú, vyhodnocuje sa ich závažnosť. V tejto súvislosti dávame do pozornosti, že zodpovedné orgány sa budú zaoberať aj problematikou odškodňovania možnej ujmy na zdraví v dôsledku povinného očkovania.

Vo všeobecnosti, u určitého percenta očkovaných vznikajú nežiaduce reakcie. Tie môžu byť lokálne (začervenanie, bolestivosť, opuch miesta vpichu, zdurenie regionálnych lymfatických uzlín) alebo systémové (zvýšená teplota, malátnosť, celková slabosť, bolesti hlavy a kĺbov).

Závažné nežiaduce reakcie po očkovaní sa vyskytujú ojedinele. Fyziologicky „očakávané“ prejavy sú bežnou reakciou organizmu na vpravenie antigénu (očkovacej látky). Mnohé závisí od individuálnej predispozície dieťaťa, ale aj aplikačnej techniky. Po každom očkovaní preto treba dieťa sledovať (v príslušnej ambulancii) minimálne 30 minút.

Každý lekár v Slovenskej republike je povinný hlásiť nežiaduce reakcie v súvislosti s aplikáciou liečiv. Očkovacie látky, ktoré sa používajú na Slovensku, sú riadne registrované v rámci Európskej únie, aj v rámci národnej registrácie.

Výrobca očkovacej látky je povinný informovať o možných nežiaducich účinkoch v písomnej informácii pre používateľa (príbalový leták).

8. Sú vakcíny pre ľudský organizmus bezpečné?

Národnou autoritou pre bezpečnosť liečiv je v SR Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). V Európskej únii je pre všetky štáty záväzný spoločný Európsky liekopis, ktorý obsahuje záväzné normatívy kvality liečiv, kde sa posudzujú východiskové suroviny, medziprodukty a finálny liek/vakcína.

Pred umiestnením vakcíny na slovenský trh, musí výrobca v predstihu predložiť na ŠÚKL výrobnú a kontrolnú dokumentáciu. Informácie a dokumenty, ktoré prikladá k žiadosti o povolenie na uvedenie lieku na trh, musia preukázať, že terapeutická účinnosť výrobku prevažuje nad potenciálnymi rizikami. Po ich validovaní, ŠÚKL schváli uvedenie príslušnej vakcíny na slovenský trh.

povinné-očkovanie-u-detí

Zdroj foto: AdobeStock.com

9. Sú vakcíny účinné?

Veda a výskum v oblasti výroby očkovacích látok napreduje. Možno konštatovať, že dnešné deti sú očkované oveľa kvalitnejšími vakcínami, ako napríklad ich rodičia. Samozrejme, očkovacie látky nie sú 100 % účinné. Ale toto tvrdenie platí pre každý jeden používaný liek.

Súčasné očkovacie látky sú vysoko účinné. Napríklad 1 dávka MMR vakcíny dokáže zabezpečiť ochranu na približne 93 %, 2 dávky MMR vakcíny na 97 %. Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu je však závislá od imunitného stavu jedinca.

10. Nezasahujeme očkovaním do vývinu imunitného systému dieťaťa?

I keď je imunitný systém dieťaťa relatívne „naivný“, dokáže okamžite zareagovať a vytvoriť imunitnú odpoveď. Odhaduje sa, že detský imunitný systém vie odpovedať na tisíce antigénov, aplikovaných súčasne.

Napriek tomu, že počet druhov očkovania u detí v priebehu posledných 20 rokov stúpa, imunologická záťaž sa – vďaka novým technológiám – významne znižuje. Dnešné očkovacie látky majú totiž zásadne znížený obsah antigénov (v porovnaní s minulosťou).

Poznámka: Antigén je charakteristická črta mikroorganizmu, podľa ktorej ho imunitný systém dokáže rozpoznať.

11. Čo môže ľudskému organizmu spôsobiť thiomerzal vo vakcíne?

Svetová zdravotnícka organizácia vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom (na základe renomovaných štúdií) vyvracia tvrdenia o škodlivosti thiomerzalu a ďalších prídavných látok, ktoré sa používajú pri výrobe vakcín. Napriek tomu, výrobcovia pristúpili k vylúčeniu thiomerzalu – dnes používané očkovacie látky pre deti do 2 rokov, ho neobsahujú.

Sledovania potvrdili, že napriek vylúčeniu thiomerzalu z výrobného procesu, výskyt autizmu a diabetu stúpa, rovnakoako v krajinách, v ktorých thiomerzal nepoužívajú.

Od roku 2003 bolo realizovaných 7 štúdií, ktoré vyvracajú príčinnú súvislosť medzi thiomerzalom vo vakcínach a vznikom autizmu.

12. Aká je súvislosť medzi MMR vakcínou a vyšším rizikom vzniku autizmu?

Úvahy o tom, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole – MMR, spôsobuje autizmus, vznikli v roku 1998. Už od roku 1995 bolo realizovaných mnoho vedeckých štúdií, ktoré skúmali príčinnú súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu. Po preskúmaní vzoriek veľkej populácie detí, ani jedna zo štúdií nepotvrdila príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu.

Naopak, autori teórií o príčinnej súvislosti očkovania a autizmu boli obvinení z manipulácie s údajmi pacientov, pričom zabezpečovali šírenie poplašných správ, čím podnecovali odmietanie očkovania proti mumpsu, osýpkam a rubeole. Nepríjemným dôsledkom je návrat týchto ochorení, a žiaľ, aj úmrtia detí na tieto infekčné ochorenia.

Aj nová dánska štúdia potvrdzuje predchádzajúce tvrdenia. Vedci v nej sledovali záznamy viac než 650 000 detí z Dánska, ktoré sa narodili medzi rokmi 19992010. Výskumníci porovnali výskyt autizmu medzi očkovanými deťmi a tými, ktoré očkované neboli. Zistili, že podanie MMR vakcíny nebolo spojené so zvýšeným rizikom výskytu autizmu.

Podrobnosti výskumu vyšli v časopise Annals of Internal Medicine: (https://annals.org/aim/fullarticle/2727726/measles-mumps-rubella-vaccination-autism-nationwide-cohort-study?fbclid=IwAR1Demtg0n5NQdE243mr5hl39t5ZZMkfiL7fMzTPZmlrTZwGa9IYeTSJ7uU)

13. Čo môže ľudskému organizmu spôsobiť hliník vo vakcíne?

Kvalitná vakcína musí v tele vyvolať čo najsilnejšiu imunitnú odpoveď – teda vyvolať tvorbu protilátok. Zároveň musí zabezpečiť, aby ochranný účinok trval čo najdlhšie. Používanie hliníka (vo forme hydroxidu hlinitého) má vo vakcínach svoje opodstatnenie. Ako pomocný prostriedok zvyšuje účinnosť vakcín, bez zbytočného zvyšovania špecifických antigénov.

Vo vakcínach sú definované presné, zvyčajne miligramové hodnoty hliníka. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole, a to na medzinárodnej úrovni. Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku. Pri podaní vakcíny nedochádza k intoxikácii hliníkom.

Zdroj: ÚVZ SR

Redakčne upravené a krátené

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba