Blog(Zdroj foto: AdobeStock.com)
„Pacienti dovoľujú lekárovi vidieť, dotýkať sa a manipulovať s každou časťou svojho tela, dokonca aj tou najintímnejšou. Robia tak preto, lebo veria, že lekári konajú v ich najlepšom záujme.“
(Williams, John R. 2008. Medical Ethics Manual. Svetová asociácia lekárov/World Medical Associacion: Príručka lekárskej etiky)
Vzťah lekár – pacient: Dve misky jednej váhy
Vzťah medzi lekárom prvého kontaktu a pacientom je naozaj špecifický – poznajú sa dlhé roky. Okrem zdravotného stavu pacienta, lekár častokrát dôverne pozná aj jeho sociálne a rodinné charakteristiky. Aj keď sa praktický lekár automaticky nestáva našim blízkym priateľom, pri sústavnej a dlhoročnej starostlivosti o nás vie často viac ako naši najbližší priatelia.
Ak nerátame najbližšiu rodinu, praktický lekár je pre pacienta prvým človekom, ktorému sa zdôveruje so svojimi – často intímnymi – zdravotnými, ale aj osobnými, rodinnými či pracovnými problémami. Vzťah medzi lekárom a pacientom nie je vopred daný, ale počas dlhoročnej zdravotnej starostlivosti sa neustále vyvíja.
Kvalita tohto vzťahu pritom závisí od obojstranne férového správania. Základom úspešnej spolupráce je dôvera, vzájomná úcta a rešpekt, a požadovanú rovnováhu dosiahneme len v prípade, že obe strany naplnia podmienky rovnocenného vzťahu.
Vzťah medzi pacientom a lekárom je do značnej miery určovaný vzájomným očakávaním, teda tým, ako budú tieto očakávania z oboch strán napĺňané. Ak sa ich darí napĺňať, vzťah medzi lekárom a pacientom má aj silný terapeutický potenciál. Dá sa predpokladať, že ak pacient lekárovi plne dôveruje, liečba ochorenia bude úspešnejšia, pričom aj prístup pacienta k vlastnému zdraviu sa zlepší.
Partnerstvo v ambulancii
Vzťah medzi lekárom a pacientom prešiel počas histórie mnohými zmenami. V súčasnosti ho označujeme ako partnerský. Partnerský však neznamená úplne vyrovnaný, pretože lekár nie je znevýhodnený chorobou, a hlavne – vie o pacientovej chorobe viac ako samotný pacient.
Pacient však prestal byť v posledných rokoch vnímaný ako pasívny objekt zdravotnej starostlivosti, ktorému prislúcha jediná úloha – podriadiť sa rozhodnutiu odborníkov a pasívne prijímať predpísaný spôsob liečby. Rovnocennosť – partnerstvo – znamená, že pacient sa má aktívne zaujímať o spôsob liečby, keďže naňho prechádza čoraz väčšia zodpovednosť za svoj zdravotný stav, za starostlivosť o seba, ako aj zodpovednosť pri rozhodovaní o poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Potvrdzujúcim argumentom, ktorý svedčí o väčšej rovnosti vzťahu medzi pacientom a lekárom, je aj to, že právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe uzatvorenia dohody o zdravotnej starostlivosti.
Špecifiká interakcie praktického lekára a pacienta
Do ambulancie praktického lekára prichádza pacient zväčša (ak nejde o prvú návštevu alebo zanedbanú starostlivosť) ako do známeho prostredia. Ak ide o bežné ochorenia (prechladnutie, angína a pod.), nie je táto návšteva zaťažená zbytočným stresom, a tak bez problémov prijíma odporúčania a predpísanú liečbu.
Iná situácia nastáva, pokiaľ došlo k doposiaľ nepoznanému zhoršeniu zdravotného stavu. Vtedy prichádza pacient do ambulancie plný úzkosti, obáv a strachu z budúcnosti. Aj v takýchto prípadoch by sme však mali postupom nášho obvodného lekára dôverovať – absolvovať najskôr vyšetrenia v rámci jeho ambulancie, a nenaliehať na okamžité vyšetrenia u špecialistov. Dnešné ambulancie praktických lekárov sú totiž vybavené modernými diagnostickými prístrojmi, ktoré dokážu poskytnúť dôležité informácie, ako ďalej postupovať, čím v mnohých prípadoch ušetria pacienta od zbytočného čakania na vyšetrenia v iných ambulanciách.
V súčasnosti mnohí pacienti prichádzajú do ambulancií praktických lekárov informovanejší v otázkach zdravia, čo väčšina lekárov víta. Informovaný pacient sa totiž dokáže postarať o svoje zdravie lepšie, ako ten neinformovaný. Prísť do ambulancie lekára s hotovými, neraz katastrofickými diagnózami, s naliehaním na urgentné vyšetrenie u špecialistu, je však obrovské podceňovanie práce praktických lekárov, a po psychickej stránke to škodí aj samotnému pacientovi.
Pokiaľ svojmu praktickému lekárovi dôverujeme, budeme sa plne riadiť jeho odbornými skúsenosťami a lekárskym úsudkom. Lekár, ktorý je zručný v komunikácii so svojimi pacientmi, dokáže vysvetliť situáciu, resp. eliminovať obavy a úzkosti. Na druhej strane, pacienti najlepšie vyjadria svoju dôveru, ak budú rešpektovať odbornosť a profesionalitu lekára.
Komunikácia
Základom správnej liečby ochorení, ako aj systematickej zdravotnej starostlivosti, sú informácie. Rovnako dôležité je, ako si ich lekár a pacient vymieňajú. Oproti minulosti, keď bol lekár v pozícii absolútnej autority, v súčasnosti sa tento vzťah posunul do roviny partnerskej spolupráce. Pacient má možnosť získať viac informácií, byť zaangažovanejší na liečbe, ale zároveň nesie za svoje rozhodnutia a správanie aj väčšiu zodpovednosť.
Lekár pritom musí poznať všetky informácie o našom ochorení. Z toho pohľadu je zásadné, aby sme mu ich vedeli podať jasne, zreteľne, neobávali sa ani chúlostivých tém a nezatajovali dôležité fakty. Na rozhovor s lekárom sa preto vždy vopred pripravme a rozmyslime si, čo mu chceme povedať.
Zopár odporúčaní:
- napíšte si v bodoch, čo chcete lekárovi povedať, či na čo sa chcete spýtať,
- pokiaľ viete, že návšteva u lekára bude pre vás „stresová“, alebo že si požadované informácie nezapamätáte, príďte v sprievode blízkej osoby,
- informácie podávajte jasne a stručne, nezachádzajte do iných oblastí,
- formulujte krátke a zrozumiteľné vety,
- dovoľte lekárovi, aby vám kládol doplňujúce otázky,
- pozorne lekára počúvajte,
- ak prestávate rozumieť, na čo sa vás lekár pýta, prerušte ho a požiadajte, aby vám to vysvetlil ešte raz alebo inými slovami,
- v prípade testov alebo vyšetrení, pýtajte sa, prečo sú potrebné a čo všetko dokážu odhaliť,
- na záver rozhovoru skúste zhrnúť vlastnými slovami, čo vám lekár povedal,
- robte si poznámky,
- pri komunikácii majte na pamäti, že za dverami ordinácie čakajú aj iní pacienti, usilujte sa, aby bola návšteva čo najefektívnejšia,
- poďakujte sa za čas, ktorý vám lekár venoval – zdvorilosť a ocenenie znamená pre lekárov veľa.
Čo očakáva pacient od lekára:
- dostatok času na komunikáciu,
- zrozumiteľnosť podávaných faktov,
- nebagatelizovanie prežívania ťažkostí,
- empatiu,
- odbornú kvalifikáciu, vedomosti, skúsenosti.
Pacient prichádza do ambulancie praktického lekára v stave zhoršujúceho sa zdravia, fyzicky aj psychicky oslabený, častokrát vystrašený obavami o svoje zdravie. Prirodzene očakáva zvýšený záujem o svoju osobu: že mu bude rýchlo poskytnutá pomoc, že lekár jeho symptómy rýchlo zmierni alebo odstráni. Zároveň dúfa, že sa môže na lekára vo všetkom spoľahnúť, resp. že ho lekár bude o všetkom informovať. Pacient ráta aj s dodržiavaním lekárskeho tajomstva, a preto sa ochotne zdôverí so všetkým, čo súvisí s jeho chorobou.
Skúsenosti lekárov hovoria o tom, že čím je pacient „chorejší“, tým ochotnejšie sa podriaďuje liečbe a odporúčaniam lekára. Lekár očakáva od pacienta, že dostane všetky potrebné informácie (vrátane informácií dôvernejšieho rázu), podrobí sa potrebným vyšetreniam a príjme ním navrhované riešenia.
Čo očakáva lekár od pacienta:
- pacient sa stará o svoje zdravie,
- pacient chápe podstatu svojho ochorenia,
- pacient dodržiava liečebný režim a pravidelne užíva predpísané lieky.
Lekári však musia v ambulanciách akceptovať aj osobnostný profil pacientov. Nie všetci pacienti dobre spolupracujú: môžu byť úzkostní, nedôverčiví, depresívni, so sklonom k podozrievavosti. V záujme dosiahnutia terapeutického cieľa sa z praktického lekára neraz stáva aj psychológ.
Lekári by najviac ocenili, keby pacienti prevzali rozhodujúci podiel zodpovednosti za vlastné zdravie. Skúsenosti pritom ukazujú, že tieto očakávania nefungujú, pretože bežní pacienti spoľahlivo spolupracujú len v prípade, že majú vážne zdravotné ťažkosti.
Niektorí pacienti sa už aj pri malom (subjektívnom) zlepšení zdravotného stavu prestávajú plne riadiť odporúčaniami lekárov, a lekári sa tak právom cítia frustrovaní, ak liečba neprebieha podľa očakávaní. Praktickí lekári preto nezriedka vykonávajú nadprácu – neustále motivujú pacientov, aby dodržiavali všetky ich pokyny.
Keď prichádzame k lekárovi zdraví
Ambulancia praktického lekára by sa nemala stať miestom, ktoré navštevujeme len vtedy, keď nás postihla nejaká choroba. Pracovisko lekára chápme ako jeden z najdôležitejších bodov na našej ceste za zdravím. Dôkladnou prevenciou totiž možno včas odhaliť veľa chorôb, častokrát aj pred prepuknutím príznakov (napr. porucha funkcie obličiek alebo močového mechúra, vysoký krvný tlak, zmenená hladinu tukov, zvýšené riziko vzniku kardiovaskulárneho ochorenia). Nárok na preventívnu všeobecnú prehliadku má každý pacient nad 18 rokov raz za 2 roky.
Každý pacient by sa mal zaujímať o svoj zdravotný stav a o opatrenia, ktoré zlepšujú celkovú kondíciu. Pre lekárov býva značne frustrujúce, keď neustále opakujú zásady zdravej životosprávy (dostatok pohybu, nefajčiť, obmedziť alkohol, zdravo sa stravovať) pacientom, ktorí ich zjavne nepočúvajú. Ani najúčinnejšia liečba totiž nedokáže zázraky, ak telu nepomáhame, ba naopak, škodíme mu takmer každý deň.
Praktický lekár – styčný dôstojník v systéme zdravotnej starostlivosti
Praktický lekár vykonáva nielen poradenstvo a lieči bežné zdravotné problémy u pacienta, ale súčasne sleduje vývoj jeho chronických ochorení a eviduje históriu komplikácií a hospitalizácií. Je teda najdôležitejším a najdôveryhodnejším zdrojom informácií pre všetkých ostatných lekárov, ktorí daného pacienta liečia.
Praktický lekár – náš dôverník
- Pozná dlhé roky nielen nás, ale aj celú rodinu.
- Pozná našu osobnú, partnerskú, pracovnú a zdravotnú históriu.
- Pozná naše prehry aj víťazstvá.
Práva pacientov podľa Európskej charty:
- Právo na prevenciu – každý jednotlivec má právo na poskytovanie primeraných služieb na prevenciu choroby.
- Právo na prístup k zdravotníckym službám – každý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, ako si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému, bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotníckej starostlivosti.
- Právo na informácie – každý jednotlivec má právo na prístup k všetkým druhom informácií, týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, zdravotníckych služieb a ich využívania a všetkého, čo je dostupné na základe vedeckého výskumu a technickej inovácie.
- Právo vyjadriť súhlas – každý jednotlivec má právo na prístup ku všetkým informáciám, ktoré by mu umožnili aktívnu spoluúčasť pri rozhodovaní o svojom zdraví. Tieto informácie sú základnou podmienkou pred akoukoľvek procedúrou a liečbou, vrátane účasti na vedeckom výskume.
- Právo slobodného výberu – každý jednotlivec má právo slobodne si vybrať na základe dostatočných informácií spomedzi rôznych liečebných metód a poskytovateľov.
- Právo na súkromie a zachovanie dôverného prístupu – každý jednotlivec má právo na zachovanie dôverného prístupu k svojim osobným informáciám, vrátane informácií týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a možných diagnostických alebo liečebných metód, ako aj na ochranu svojho súkromia pri výkone diagnostických vyšetrení, prehliadke u odborného lekára a lekárskom ošetrení, alebo chirurgickom zákroku vo všeobecnosti.
- Právo na rešpektovanie pacientovho času – každý jednotlivec má právo byť ošetrený v krátkom a vopred určenom čase. Toto právo platí pre všetky fázy liečby.
- Právo na dodržiavanie úrovne kvality – každý jednotlivec má právo na prístup k zdravotníckym službám vysokej kvality na základe špecifikácie a dodržiavania presne stanovených noriem.
- Právo pacienta na bezpečnosť – každý jednotlivec má právo neutrpieť škodu, spôsobenú nedostatočným fungovaním zdravotníckych služieb, zanedbaním lekárskej starostlivosti, ošetrenia a liečby, ktoré spĺňajú vysoko stanovené bezpečnostné normy.
- Právo na inovácie – každý jednotlivec má právo na prístup k inovovaným metódam, vrátane diagnostických metód v zmysle medzinárodných noriem, nezávisle od ekonomických alebo finančných okolností.
- Právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti – každý jednotlivec má právo, pokiaľ je to len možné, predchádzať utrpeniu a bolesti vo všetkých etapách svojej choroby.
- Právo na liečbu zohľadňujúcu osobné potreby – každý jednotlivec má právo na diagnostické a liečebné programy čo najviac prispôsobené jeho osobným potrebám.
- Právo sťažovať sa – každý jednotlivec má právo podávať sťažnosť vždy, keď utrpí škodu, a má právo dostať odpoveď alebo inú formu spätnej väzby.
- Právo na náhradu škody – každý jednotlivec má právo na dostatočnú náhradu škody v primerane krátkej dobe vždy, keď utrpí telesnú, morálnu či psychickú ujmu, spôsobenú ošetrovaním alebo liečbou pri poskytovaní zdravotníckej služby.
1 odpovedí na “Dôvera – základ kvalitného vzťahu medzi lekárom a pacientom”