Prieskum o poplatkoch: Pacienti platia aj za to, za čo nemusia

Zdieľaj
0
Prieskum| |
prieskum o poplatkoch

Bratislava, 31. mája 2016 – Platíte za prednostné ošetrenie, potvrdenie o návšteve lekára, vypísanie receptu alebo lekárskeho poukazu, návrh na kúpeľnú liečbu, či výmenný lístok k špecialistovi?

Možno patríte k tým, ktorým unikla informácia, že uvedené poplatky už viac ako rok zakazuje nový zákon č. 577/2004 o poplatkoch.

Ako vyplynulo z prieskumu občianskeho združenia SLOVENSKÝ PACIENT, až 65,6 % respondentov uhrádza rovnako, alebo dokonca viac poplatkov, ako pred 1. aprílom 2015, čo bol termín uvedenia zákona do praxe. Prieskumu tiež potvrdil, že 51,6 % návštevníkov ambulancií platí za objednanie sa na vyšetrenie, vrátane objednania na konkrétny čas.

49,5 % pacientov pritom správne uviedlo, že za uvedené služby lekár nesmie vyberať poplatky. Tento rozpor najlepšie odzrkadľuje reálny stav, že slovenskí pacienti síce vedia, za čo už nemusia „po novom“ platiť, ale v ordináciách sa chovajú inak.

„Poplatkovému eldorádu sa dalo vyhnúť veľmi jednoducho, a od začiatku sme na tento problém upozorňovali. Nestačí povedať, že za toto sa nesmú pýtať peniaze. Treba jednoznačne nastaviť, za čo sa môžu,“ hovorí na margo výsledkov Jana Ježíková, riaditeľka odboru zdravotníctva BSK.

V súčasnosti žiadna z vyše 10 000 slovenských ambulancií nemá povinnosť uviesť, koľko peňazí vybrala na všetkých poplatkoch. Ak poplatky za ambulanciu vyberá tretí subjekt, čo je bežná prax, nemá naň dosah ani ministerstvo zdravotníctva. Takýto subjekt nepodlieha zdravotníckym zákonom.

„Pacienti sa pýtajú, kto konečne urobí poriadok v poplatkoch? Prax totiž ukazuje, že zákonu sa to nedarí. Zodpovední by si mali uvedomiť vážnosť situácie a riešiť ju. Inak nám hrozí, že môžu umierať pacienti, ktorí si rozmyslia návštevu u lekára, pretože by im mohlo na konci mesiaca chýbať 10 či 5 eur,“ povedal Ján Mútala, výkonný riaditeľ občianskeho združenia SLOVENSKÝ PACIENT.

„Aj výsledky tohto prieskumu potvrdili, že pokiaľ zákony nevychádzajú z praxe, tak v bežnom živote nefungujú. Podľa pacientov sú skutočnými problémami zrozumiteľnosť, jednoznačnosť a kontrola prípadného zneužívania poplatkov v ambulanciách,“ pridáva sa MUDr. Marian Faktor zo zdravotnej poisťovne Dôvera.

O nízkej dostupnosti slovenského zdravotníctva vypovedá aj fakt, že stále nemáme definované čakacie lehoty na vyšetrenia, či iné výkony. Podobný problém vyriešili v Českej republike, kde pacienti väčšinou nemusia čakať niekoľko mesiacov, kým na nich príde rad.

„Českí pacienti pritom uhrádzajú v rámci povinného zdravotného poistenia porovnateľnú sumu ako slovenskí pacienti. Navyše, praktický lekár v Česku má priemerne 1 500 pacientov, aby uživil svoju ambulanciu, no slovenský ich potrebuje až 1 800,“ pripomína Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

„Myslíme si, že pokiaľ si pacient predpláca zdravotnú starostlivosť v rámci povinného zdravotného poistenia, nemal by ešte doplácať, aby sa k tejto službe vôbec dostal. Tak, ako sa neplatí za ranný termín pri odbere krvi alebo rtg u zubára, pacienti by nemali platiť ani za iný manažment objednávania v ambulancii,“ uzatvára Radoslav Herda, predseda združenia SLOVENSKÝ PACIENT.

Prieskum podporila zdravotná poisťovňa Dôvera.

Foto: shutterstock.com

Pridaj komentár

Registrácia