Click here! Prokrastinácia: Nie je to lenivosť, ale ani prehnaná aktivita. Čo to teda je?

Prokrastinácia: Nie je to lenivosť, ale ani prehnaná aktivita. Čo to teda je?

Zdieľaj
0
Blog| |
prokrastinacia-význam

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Chytím si zápästie. V mysli počítam. Jeden, dva, tri, štyri…, 97 za minútu. Úderov srdca. Príliš veľa na to, že nič nerobím.

Prosím?! Nič nerobím?! Veď mám toľko práce, že nestíham! To je čistá pravda.

No je tu jeden neodškriepiteľný fakt. Počas toho, ako nadávam na nedostatok času a množstvo práce, na instagrame klikám na dvestoosemdesiatu fotku švagrovho bábätka.

Naše smelé plány

Nič nie je nemožné. Všetko sa dá, všetko stíham. Keď začnem už zajtra, do konca mesiaca to môžem mať hotové. 

Ak sa počas semestra budem každý deň dve hodiny venovať priebežnej príprave, cez skúškové budem mať voľno.

Ak každý deň napíšem tri strany, stihnem do termínu dopísať celú knihu.

Tieto a ešte mnohé iné plány máme. Vieme si prepočítať, naplánovať čas. Keď sa však priblížia naše koncové termíny, zisťujeme, že jediné, čo máme, je búšenie srdca, stres, depresia, pocit zahltenia prácou a možno totálne vyhorenie.

Ešte stále vám to nedochádza? Ale samozrejme, že vám to došlo. Máte to predsa v nadpise. Áno, píšeme o prokrastinácii.

Uvedomujete si, že prokrastinácia je aj váš problém?

Možno sa teraz niekto na mňa nahnevá a urazí sa. Mrzí ma to. Popravde ma však mrzí, že ten niekto bude ešte nejaký čas prokrastinovať, kým sa – v sebapoznaní – prepracuje k tejto pravde.

Teda naozaj sa prokrastinácia týka všetkých? Áno, aj nie. Niektorí tvrdou prácou na sebe prokrastináciu porazili. A niektorí sa narodili pod šťastnou hviezdou a celý život riešia zodpovedne jednu úlohu za druhou.

Ale čo my ostatní, ktorí práve sedíme zavalení prácou a sme na dne, bez síl pustiť sa do riešenia čo len jedného malého problému?

Najprv niečo z teórie

Definíciu prokrastinácie zjednotíme len problematicky. Najčastejšie je chápaná ako chorobné odkladanie vecí „na neskôr“. Táto definícia nie je úplne presná, pretože označuje prokrastináciu ako psychickú chorobu. A to je tiež na diskusiu.

Presnejšie vysvetlenie tohto pojmu nám ponúka iná definícia. Tá hovorí o nesúlade medzi pôvodným zámerom a výsledným konaním, kde máme na začiatku práce nadbytok času, potrebného na úspešné dokončenie úlohy. Najčastejšie sa to deje v úvodnej fáze práce.

Znamená to, že keď prokrastinujeme, chceme odhodlane pracovať na úlohe, avšak z rôznych dôvodov začíname konať oveľa neskôr, ako bolo v pôvodnom zámere.

prokrastinacia-a-stres

Zdroj foto: AdobeStock.com

Charakteristickým „rysom“ prokrastinácie je priveľký odklad povinností

Tento odklad je totiž neadekvátny pre korektné splnenie danej úlohy. Aby sme trochu vycúvali z jazyka definícií, uveďme si typický príklad, a zároveň jeden z najrozšírenejších.

Sme na akademickej pôde. Študent si plánuje semester. Napriek mnohým odhodlaniam typu „tento rok sa budem učiť priebežne“, sa učí až tesne pred skúškou. Jeho argumenty sú však silné.

„Najlepšie je, učiť sa pod tlakom. Mne to najviac myslí v noci.“

Popravde, nikto bez mimoriadnych schopností, tak často vídaných vo filmoch, sa za pár dní nenaučí všetko potrebné na skúšku. A tak si študent začína v hlave vybavovať hodiny náboženstva a loví v pamäti modlitby, aby mu padla tá správna otázka. Alebo jednoducho nakopne svoju kreativitu a pripraví si prefíkaný plán na získanie známky podvodom.

Prokrastinácia – novodobý fenomén?

História prokratinácie siaha oveľa ďalej, než si myslíme. Považujeme ju za fenomén modernej doby, čo má svoje opodstatnenie, no jej korene siahajú do dávnej histórie. V praxi sa s témou prokrastinácie môžeme stretnúť aj v múdrosti našich predkov, napríklad: „Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.“

Psychológovia, ktorí sa venujú histórii prokrastinácie, hovoria, že sa vyvíjala spolu s potrebami a nárokmi ľudí, žijúcimi v neustále vyspievajúcej spoločnosti. Spoločný život totiž predpokladal spoľahlivé fungovanie všetkých členov, pričom prokrastinujúci jedinci boli väčšinou odsudzovaní a odsúvaní na okraj spoločnosti.

Prečo sa teda hovorí o novodobom fenoméne?

Vysvetlenia môžeme nájsť hneď dve. V prvom rade – skúmanie problematiky prokrastinácie je pomerne mladé. Prirodzene ju teda chápeme ako záležitosť dnešnej doby.

Druhé vysvetlenie má o trochu hlbšie korene. Prokrastinácia sa vo veľkej miere objavuje v prostredí, ktoré nepredpokladá pravidelné a pevné pracovné návyky. Z tohto dôvodu sa s ňou najčastejšie stretávame na akademickej pôde, kde zúčastnení nie sú viazaní pravidelnejším režimom.

Pre dnešný svet je charakteristický aj rozmach podnikania na voľnej nohe, či profesií, ktoré nemajú pevnejší pracovný režim; závisia len od koncových termínoch. Toto prostredie je ideálne pre rozmach prokrastinácie. Myslím, že to je práve dôvod, prečo sa o prokrastinácii hovorí ako o fenoméne dnešnej doby.

Kto je prokrastinátor?

Ľudia, ktorí prokrastinujú, sú popravde veľmi činorodé osoby. Preto zahoďme predsudky o nič-nerobiacich ľuďoch, ležiacich hore bruchom.

Títo ľudia sa venujú mnohým aktivitám, koníčkom, ale aj práci. Často zvládajú veľa vecí naraz, sú doslova nabití energiou. Jediný malý problém je v tom, že nerobia to, čo by robiť mali. Takže študent chodí na brigády, športuje, píše blogy, točí videá, ale neučí sa na predmety.

Freelancer si študuje do noci nové trendy a efektívnejšie postupy práce, nasáva rôzne inšpirácie od rána do večera, vypije litre kávy, ale – zákazky mu stoja.

Prokrastinátor však verí svojmu presvedčeniu, že keď vykoná všetky tieto „vedľajšie“ činnosti, bude sa môcť konečne naplno venovať svojej práci. A v tom je tá nebezpečná slučka prokrastinácie.

prokrastinacia-liečba

Zdroj foto: AdobeStock.com

Vráťme sa na chvíľu do teórie

Aby sme ešte hlbšie vnikli do mysle prokrastinátora, pozrime sa na niektoré formy prokrastinácie. Určite ich môže byť aj viac, ale tieto považujme za základné.

Situačná prokrastinácia

Rozlišujeme ju podľa frekvencie výskytu. Situačná prokrastinácia sa týka ľudí, ktorí občas, pod vplyvom ojedinelej situácie, riešia úlohu odkladom. Tento spôsob nemá veľký negatívny dopad na život jedinca, pretože odklad povinností býva zriedkavý, a zvyčajne existujú objektívne dôvody na takéto konanie.

Chronická prokrastinácia

Psychológia túto formu považuje za vyslovene dysfunkčnú – ide teda o zbytočný, až veľmi škodlivý návyk. Chronická prokrastinácia prebieha v čase zhruba takto:

  1. Túžba vyhnúť sa úlohe.
  2. Rozhodnutie odložiť úlohu.
  3. Vyhľadanie a zabezpečenie činnosti na odpútanie pozornosti.
  4. Vytvorenie ospravedlnení a zdôvodňovaní, ktoré majú zbaviť prokrastinátora pocitu viny.

Excitačná prokrastinácia

Existujú ľudia, ktorí čakajú s plnením úlohy do poslednej chvíle, aby sa na konci vybudili k extrémnemu výkonu. Toto im dáva pocit vyššej efektivity, zároveň majú vzrušenie z náročných stresových situácií. V takom prípade hovoríme o excitačnej prokrastinácii.

Vyhýbavá prokrastinácia

Pokiaľ sa bojíte neúspechu, a na základe tohto strachu odkladáte svoje povinnosti, pravdepodobne trpíte vyhýbavou prokrastináciou. Dôvodom môže byť znížené sebavedomie, ale tiež perfekcionizmus.

Na koho striehne prokrastinácia?

Ako sme už vyššie spomínali, nebezpečenstvo prokrastinácie hrozí všade tam, kde nie sú pevné pracovné návyky, alebo pevný pracovný režim. To však neznamená, že sa prokrastinácia nemôže objaviť aj na iných miestach.

Prokrastinátor dokáže odkladať svoje povinnosti všade a v akejkoľvek situácii. Títo ľudia sú v spoločnosti po istom čase označení ako nespoľahliví, nezodpovední a ocitnú sa na okraji.

A čo ak takmer všetci v spoločnosti prokrastinujú?

Nuž, vývoj spoločnosti vo veľkej miere závisí od aktivity jednotlivcov. Z dlhodobého hľadiska by však prokrastinujúca spoločnosť skôr upadala, než prosperovala.

Vplyv na psychiku

Napriek niektorým jednotlivcom, ktorí prokrastináciu používajú ako svoj „životný adrenalín“, zvyšok prokrastinátorov prežíva úplne iné pocity. Najčastejšie prepadajú depresiám, podlamuje sa ich sebadôvera a potom aj spoločenský kredit.

Pocit viny ešte viac znižuje sebadôveru, čo vedie k vyhýbavej prokrastinácii a kolobeh sa opakuje. Tieto stavy výrazne znižujú kvalitu života človeka a môžu viesť k závažným psychickým chorobám.

Od prokrastinácie vzniká akýsi druh závislosti. Zbaviť sa prokrastinácie, vyžaduje veľkú dávku sebapoznania a hlavne disciplíny. No v mnohých prípadoch je nevyhnutná aj odborná pomoc.

prokrastinacia-lenivosť

Zdroj foto: AdobeStock.com

Ako bojovať s prokrastináciou?

Na prvom mieste je sebakritické zhodnotenie a priznanie si pravdy: „Áno, týka sa to aj mňa.“

Ďalej je tu otázka: „Chcem s tým niečo urobiť?“ A tým myslím: „Naozaj s tým chcem niečo urobiť? „Alebo sa chcem len vyplakať, aký som neschopný, a pustiť si ďalší diel seriálu?“

Takže – niečo s tým urobte! Jednoducho sa pustite do riešenia jedného problému! Ak neviete do ktorého, alebo vás tlačia všetky, vyberte si aj naslepo ktorýkoľvek.

Dôležité je, pustiť sa do práce. S vyriešením každej ďalšej úlohy vám totiž bude rásť sebavedomie, a tým aj chuť.

Nemáte silu, aby ste sa pustili do akejkoľvek úlohy?

Aj také pocity môžete prežívať. Uvedomte si, že jediný blok je vo vašej hlave. Nikto iný vám nebráni, aby ste sa pustili do plnenia úlohy. Pokiaľ áno, to už predsa nie je prokrastinácia, pravda?

Ak stále nedokážete premôcť samého seba, nebojte sa požiadať o odbornú pomoc. Psychológ vám po osobnom rozhovore bude vedieť poradiť a ušiť vám na mieru „recept slobody“.

Čo dodať na záver?

Napriek všetkým spomenutým negatívam, prokrastinácia býva naším spoločníkom dlhé roky. Prijmeme ju ako klamlivú pravdu o sebe, v preoblečení za nezodpovednosť, neschopnosť, strach a mnohé iné negatívne vlastnosti.

Pritom náš problém je len jeden. A hoci nie malý, nie je to nič, čo by sme zo svojho života nemohli odstrániť. S prokrastináciou sme sa nenarodili. Tak prečo by nás mala prenasledovať po celý život?

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba