Chronická obštrukčná choroba pľúc (ChOChP)

Protifajčiarsky zákon: Zákaz fajčenia zachraňuje životy

Zdieľaj
0
Prevencia| |
protifajčiarsky zákon

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

29. marca 2004 o polnoci sa Írska republika stala prvou krajinou na svete, ktorá zakázala fajčenie na pracovisku.

Bol to jeden z prvých krokov neskoršieho globálneho trendu. Zvyšok sveta sa postupne pridal – v nasledujúcich desiatich rokoch schválili protifajčiarske zákony mnohé ďalšie krajiny.

Obmedzenia sa líšia od krajine ku krajine, stále sú však aj také štáty, ktoré k žiadnym obmedzeniam nepristúpili.

Otázka teda znie – má to zmysel?

A majú takéto zákony vplyv na zdravie obyvateľstva?

Fajčenie zabíja 7 miliónov ľudí ročne

V tabakovom dyme je viac ako 4 000 chemikálií. Z nich je najmenej 250 škodlivých a približne 50 spôsobuje rakovinu. U dojčiat môže dym z tabaku zapríčiniť napríklad náhlu smrť, u tehotných žien nízku pôrodnú hmotnosť dieťaťa.

Užívanie tabaku je vo svete najdôležitejšou príčinou chorôb a úmrtí, ktorým sa dá predchádzať. Tabakový priemysel predstavuje pre verejné zdravie jednu z najväčších hrozieb, veď zabíja viac ako 7 miliónov ľudí ročne. Viac ako 6 miliónov úmrtí je dôsledkom priameho užívania tabaku, takmer milión obetí tvoria nefajčiari, ktorí sú vystavení sekundárnemu (pasívnemu) fajčeniu.

Nepriame, sekundárne fajčenie definujeme ako nedobrovoľné vystavenie sa jednak dymu, ktorý vychádza z cigarety fajčiara, a jednak dymu, ktorý fajčiar vydychuje. Dymu sa dobre „darí“ v reštauráciách, kanceláriách, alebo v iných uzavretých priestoroch. Neexistuje preto žiadna možnosť, ako sa s určitosťou vyhnúť sekundárnemu tabakovému dymu.

U dospelých spôsobuje sekundárne fajčenie:

Takmer polovica detí pravidelne dýcha na verejných miestach vzduch znečistený tabakovým dymom.

Právo na čistý vzduch

Každý človek na svete by nepochybne mal mať právo na dýchanie vzduchu bez tabakového dymu. Navyše, fajčiarske zákony chránia nielen zdravie nefajčiarov, ale povzbudzujú aj fajčiarov, aby skoncovali s týmto zlozvykom.

Ukazuje sa, že napríklad dôrazné protitabakové reklamy a upozornenia na obaloch – najmä tie, ktoré obsahujú obrázky – znižujú počet detí, ktoré začnú fajčiť, a zvyšujú počet fajčiarov, ktorí prestanú fajčiť. Grafické upozornenia presviedčajú fajčiarov, aby chránili zdravie nefajčiarov – tým, že budú menej fajčiť v domácnostiach a nebudú fajčiť v blízkosti detí.

zákon o ochrane nefajčiarov

Zdroj foto: Shutterstock.com

Štúdie, ktoré sa uskutočnili po zavedení varovných obrázkov v Brazílii, Kanade, Singapure a Thajsku, neustále dokazujú, ako výrazne sa zvýšilo povedomie ľudí o zdravotných poškodeniach v dôsledku užívania tabaku. Obrázkové upozornenia by mali byť na cigaretových krabičkách v miestnom jazyku a pokrývať prinajmenšom polovicu prednej a zadnej časti obalu. Ako udáva Svetová zdravotnícka organizácia, znížiť spotrebu tabaku dokážu aj zákazy reklamy, propagácie a sponzorstva tabaku, či dane z tabaku.

V súčasnosti je vďaka komplexným národným protifajčiarskym zákonom chránených viac ako 1,4 miliardy ľudí, teda 20 % svetovej populácie.

Čo hovorí slovenský Zákon o ochrane nefajčiarov?

Čo sa týka zákazu fajčenia, ktorý má ochrániť nefajčiarov na verejných miestach, Slovensko sa pridalo k európskym krajinám v roku 2009. Prvá verzia zákona bola schválená v roku 1997, s cieľom vytvoriť také podmienky pre fajčiarov i nefajčiarov, aby prvých ochránila pred škodlivými účinkami fajčenia a druhých pred závislosťou od tabaku.

Vďaka tomuto zákonu je dnes zakázaná reklama tabakových výrobkov. Zavedené boli varovné označenia na každom balení tabakových výrobkov, stanovené sú aj horné hranice škodlivých látok v nich.

Predaj tabakových výrobkov je povolený len v špecializovaných predajniach a oddeleniach, v novinových stánkoch, v kaviarňach, pivárňach, vinárňach, baroch, zariadeniach verejného stravovania, či v hoteloch (s výnimkou študentských domovov a domovov mládeže).

Kde sa u nás nesmie fajčiť?

  • v zariadeniach spoločného stravovania,
  • na verejných letiskách,
  • vo vozidlách vnútroštátnej verejnej dopravy,
  • na zastávkach verejnej hromadnej dopravy,
  • v areáloch zdravotníckych zariadení,
  • v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo,
  • v školách, v školských zariadeniach, v študentských domovoch,
  • v priestoroch detských ihrísk,
  • v zariadeniach sociálnych služieb,
  • v kultúrnych zariadeniach, v divadlách, kinách, múzeách, galériách, na výstavách,
  • v uzavretých športových zariadeniach,
  • v úradných budovách,
  • v uzavretých, verejne prístupných priestoroch všetkých typov predajní,
  • v zariadeniach, kde sú vo väzbe (alebo vykonávajú trest odňatia slobody) mladiství.

Výnimku spod regulácie fajčenia majú kaviarne.

zákon o fajčení na pracovisku

Zdroj foto: Shutterstock.com

CHOCHP – tretia hlavná príčina smrti

Aktívne aj pasívne fajčenie, časté vystavenie prachu a rôznym chemikáliám, či pobyt v znečistenom životnom prostredí – to sú hlavné rizikové faktory vzniku chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP). Nejde len o obťažujúci fajčiarsky kašeľ, ako si veľa ľudí myslí, ale táto choroba progresívne vedie k smrti.

Na celom svete trpí stredne ťažkou alebo ťažkou formou chronickej obštrukčnej choroby pľúc viac ako 65 miliónov ľudí. Približne 3 milióny každoročne na túto chorobu zomierajú. Odborníci predpovedajú, že toto číslo bude v nasledujúcich päťdesiatich rokoch ďalej rásť – Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že do roku 2030 sa CHOCHP stane treťou hlavnou príčinou smrti vo svete, hneď za chorobami srdcamŕtvicou.

Na Slovensku má CHOCH každý dvadsiaty človek nad 45 rokov

Odhaduje sa, že u nás trpí touto choroba až 5 % ľudí nad 45 rokov. Smutnou pravdou je, že asi polovica o tom ani netuší. Na Slovensku na CHOCHP ročne zomiera viac ako 10 000 osôb.

Aktuálny štatistický prehľad Národného centra zdravotníckych informácií z novembra 2017 ukázal, že počet chorých na CHOCHP v roku 2016 klesol. S diagnózou CHOCHP bolo dispenzarizovaných (systematicky sledovaných špecialistom pre chronické choroby) 79 247 pacientov. Z toho:

  • 24 922 malo ľahkú formu,
  • 35 055 stredne ťažkú formu,
  • 14 220 ťažkú formu,
  • 5 050 veľmi ťažkú formu.

(Medziročný pokles oproti roku 2015 predstavoval 4 094 prípadov.)

(Zdroj: http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Cinnost-ambulancii-pneumologie-a-ftizeologie-v-SR-2016.aspx)

protifajčiarsky zákon o ochrane nefajčiarov

Zdroj foto: Shutterstock.com

Protifajčiarske zákony a CHOCHP

Za ostatné roky vzniklo niekoľko štúdií, ktoré sledovali vplyv zákazu fajčenia na vznik (či progres) chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Významnou pre ďalšie smerovanie je zatiaľ najväčšia štúdia, ktorá bola publikovaná v júni 2014 v časopise American Journal of Public Health.

Spomínaná štúdia vychádzala z celoštátnej zdravotníckej databázy vo veľkom americkom štáte Kentucky. Databáza zahŕňala všetky hospitalizácie ľudí s CHOCHP, ktoré sa objavili v rokoch 20032011 – za 8 rokov ich bolo až 150 000. Vedci porovnali mieru hospitalizácie v 16 krajoch, kde platí prísny protifajčiarsky zákon (zákaz fajčenia vo verejných priestoroch, vrátane barov, reštaurácií a kancelárií), so 104 krajmi, v ktorých platia voľnejšie alebo žiadne obmedzenia pre fajčiarov.

Zistilo sa, že u pacientov, ktorí žili v okresoch s komplexnými protifajčiarskymi zákonmi, bolo o 22 % menej pravdepodobné, že budú hospitalizovaní s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, než u tých, ktorí žili v okresoch so slabšími alebo žiadnymi obmedzeniami fajčenia. Čo je zásadné, vedci vo výskume vylúčili ďalšie faktory, ktoré by mohli mať vplyv na hospitalizáciu s týmto ochorením, napríklad dostupnosť lekárov.

Je to dobrý dôkaz, že fajčiarske zákony majú zmysel?

Pridaj komentár

Registrácia