Poruchy učenia: Keď čítanie, písanie a počítanie nejde ako po masle

Zdieľaj
0
PrevenciaPríznaky| |

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Poruchy učenia sa v odbornej literatúre uvádzajú ako špecifické poruchy vývinu školských zručností (F81).

V tomto článku budeme používať zjednodušený pojem poruchy učenia.

Čo môžeme urobiť pre svoje dieťa, aby lepšie prospievalo v škole?

Pozrieme sa spolu na 3 základné poruchy učenia:

  1. Špecifická porucha čítania – známa ako dyslexia.
  2. Špecifická porucha písania – známa ako dysgrafia a dysortografia.
  3. Špecifická porucha počítania – známa ako dyskalkúlia.

Prečo vznikajú poruchy učenia?

Pre poruchy učenia platí, že nie sú ničím spôsobené, ani nie sú dôsledkom nízkeho intelektu, problému zrakovej ostrosti, nevhodného spôsobu vyučovania alebo deprivácie (dlhodobý nedostatok telesných alebo psychických potrieb). Dieťa s poruchami učenia si nedokáže osvojiť čítanie, písaniematematiku v takej miere, ako by vzhľadom na svoje mentálne schopnosti, vek a možnosti vzdelania mohlo.

Poruchy učenia majú negatívny dopad na vzdelávaciu úspešnosť dieťaťa. Prejavujú sa teda v školskom prostredí, a tým sťažujú socializáciu dieťaťa. K poruchám učenia sa spravidla pridružia aj iné poruchy:

  • v emocionálnom prežívaní,
  • psychosomatické ťažkosti,
  • poruchy správania,
  • negatívne sebahodnotenie.

Existujú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami?

Viaceré štúdie poukazujú na to, že poruchami učenia trpí viac chlapcov ako dievčat. U chlapcov sa častejšie pridružia aj spomínané poruchy správania.

Poruchy učenia sa prejavujú pri osvojovaní a používaní reči, pri čítaní, písaní a matematike. Majú individuálny charakter a vznikajú z rôznych dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy (CNS).

Ako vznikajú poruchy učenia?

Podozrenie na poruchu učenia sa objavuje už na prvom stupni základnej školy, čo komplikuje vzdelávaciu úspešnosť dieťaťa. Avšak už v materskej škole vedia odborníci odpozorovať varovné signály, ktoré môžu podmieniť neskorší výskyt týchto porúch v školskom veku.

špecifické-poruchy-učenia-a-správania

Zdroj foto: AdobeStock.com

Rozlišujeme nasledujúce príčiny vzniku porúch učenia:

  1. Genetické vplyvy – nie sú ešte dostatočne preskúmané a konkretizované.
  2. Predpôrodné vplyvy – infekčné ochorenie u matky, závislosť od liekov alebo alkoholu, fajčenie, nedostatočný prívod kyslíka pre plod, nekompatibilný RH faktor.
  3. Pôrodné vplyvy – rôzne pomliaždeniny hlavy (v dôsledku komplikovaného pôrodu), nedostatočný prísun kyslíka pri príliš dlhom pôrode, novorodenecká žltačka.
  4. Popôrodné vplyvy – nedostatočné prijímanie potravy, infekčné ochorenia.
  5. Jemné dysfunkcie CNS – nezrelosť mozgových štruktúr, nedostatočná lateralizácia.

Ako sa prejavujú deti, ktoré majú poruchy učenia?

Tieto poruchy sa prejavujú v rôznej miere – niekedy sú výraznejšie, inokedy menej výrazné. Najčastejšie ide o poruchy reči, ťažkosti so sústredením, poruchy pravo-ľavej, či priestorovej orientácie. Častá je tiež nedostatočná úroveň zrakového sluchového vnímania.

Špecifická porucha čítania (F81.0) – dyslexia

Ide o významné spomalenie vývinu schopnosti čítania. Narušená je rýchlosť, správnosťtechnika čítania. Je to špecifická rečová porucha, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v dekódovaní písaného textu, ktoré sú neočakávané vzhľadom na vek, dĺžku zaškolenia a intelektové predpoklady.

V prejave dieťaťa pozorujeme problémy s porozumením prečítaného textu, s poznávaním čítaných slov, s ústnou pohotovosťou pri čítaní. Tieto skutočnosti negatívne vplývajú aj na iné vyučovacie predmety, kde sa číta. Rodičia často uvádzajú aj poruchy vývinu rečijazyka, či pridružené poruchy emóciísprávania.

Ťažkosti, ktoré má dieťa pri čítaní:

  • pomalé alebo zbrklé čítanie,
  • nepochopenie čítaného textu,
  • nesprávna technika čítania,
  • hláskovanie, slabikovanie,
  • domýšľanie si slov,
  • lúštenie písmen,
  • zámena tvarovo podobných písmen,
  • zámena zvukovo podobných písmen,
  • zámena aj nepodobných písmen.

Príčiny dyslexie

Postihnuté je fonologické uvedomovanie, jazykový cit, verbálna pracovná pamäť, porozumenie čítanému textu – teda procesy, ktoré vyžadujú integráciu a súhru celého radu psychických funkcií.

poruchy-učenia-a-ich-prevencia

Zdroj foto: AdobeStock.com

Špecifická porucha písania (F81.1) – dysgrafia alebo dysortografia

Ide o výrazné narušenie vývinu písania, ktoré je prítomné od začiatkov výučby. Týka sa to technickej stránky písomného prejavu, ale aj slabšieho písomného vyjadrovania vlastných myšlienok. Rozlišujeme dysgrafiudysortografiu.

Dysgrafia je spojená s ťažkosťami v jemnej motorike pri písaní. Dieťa si ťažko osvojuje tvary písmen, nedokáže ich napodobniť, nevie si ich zapamätať. Písmo je kŕčovité a ťažšie čitateľné. Písmo môže byť príliš malé, alebo príliš veľké. Dysgrafia sa väčšinou objavuje v spojení s dyslexioudysortografiou.

Ťažkosti s písaním sú u každého dieťaťa špecifické, no najčastejšie ide o motorické problémy. Pohybové ťažkosti a poruchy vizuálneho vnímania sťažujú dieťaťu rozpoznávanie tvaru písmen a ich umiestnenie v slove.

Dysgrafia sa prejavuje už pri vstupe do školy. Dieťa si ťažko osvojuje písmená, jeho písmo je nečitateľné, napriek tomu, že sa snaží písať pekne a správne. Písanie je preň únavné, a keď nevidí pokroky, ľahko sa vzdáva.

Poruchy jemnej motoriky sťažujú aj iné činnosti, ako napríklad zapínanie gombíkov.

Ťažkosti, ktoré má dieťa pri písaní:

  • zamieňa tvarovo podobné písmená (o-a),
  • zamieňa zvukovo podobné písmená (g-k),
  • prehadzuje písmená alebo slabiky v slovách,
  • pridáva do slov iné písmená,
  • nedodržiava diakritiku,
  • nerozlišuje mäkké a tvrdé, krátke a dlhé slabiky,
  • píše zrkadlovo,
  • píše extrémne pomaly,
  • nedokáže udržať písmená na riadku,
  • škrtá, prepisuje písmená,
  • spotrebuje veľa energie a času,
  • neupravený písomný prejav.

Príčiny dysgrafie:

  • narušená hrubá a jemná motorika,
  • poruchy vizuálneho vnímania,
  • narušená pohybová koordinácia,
  • narušená zraková a pohybová pamäť,
  • narušená priestorová orientácia,
  • poruchy pozornosti.

Dysortografia

Prejavuje sa podobne ako dysgrafia. Je to špecifická porucha osvojovania a uplatňovania pravidiel pravopisu. Dieťa často ovláda gramatické pravidlá na teoretickej úrovni, ale nedokáže ich uplatniť v praxi.

Nie každé dieťa, ktoré nevie uplatňovať gramatické pravidlá, má dysortografiu. Potrebná je komplexná diagnostika.

poruchy-učenia-a-správania

Zdroj foto: AdobeStock.com

Ťažkosti dieťaťa s uplatňovaním gramatických pravidiel:

  • zamieňa tvarovo podobných písmen (o-a),
  • zamieňa zvukovo podobných písmen (g-k),
  • obtiažne rozlišuje slabiky dy–di, ty–ti, či sykavky,
  • obtiažne rozlišuje krátke a dlhé samohlásky,
  • nahradzuje písmená: tak – mak,
  • vynecháva alebo pridáva písmená: dobre – dobrle,
  • zamieňa poradie písmen: pravda – pradva.

Príčiny dysortografie:

  • nedostatočné sluchové vnímanie,
  • nedostatočná reprodukcia rytmu,
  • nedostatočné chápanie textu,
  • nedostatočný rozvoj reči,
  • nedostatočné osvojenie pravidiel materinského jazyka,
  • poruchy pozornosti a pamäti,
  • poruchy procesu automatizácie.

Špecifická porucha počítania (F81.2) – dyskalkúlia

Dyskalkúlia je vývinová porucha matematických schopností. Dieťa si ťažko osvojuje základné matematické operácie – sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie. Ide o poruchu abstraktného myslenia, keď dieťa nechápe symboliku matematických znakov. Dieťa nerozumie matematickým vzťahom a pojmom, a preto ich ani nevie použiť pri riešení úloh.

Ťažkosti dieťaťa v matematike:

  • narušená schopnosť slovného označovania množstva a počtu predmetov, názvov číslic a čísloviek, matematických znakov a úkonov – dieťa napr. nevie zoradiť predmety podľa veľkosti,
  • nezvláda manipuláciu s konkrétnymi alebo nakreslenými predmetmi,
  • nevie čítať matematické znaky (a ich kombinácie),
  • nevie napísať matematické symboly,
  • ignoruje nulu,
  • nechápe matematické pojmy – napríklad, že 10-1 je 9, 3×3 tiež 9 a pod.,
  • nedokáže sa uspokojivo naučiť násobilku.

Nie každé dieťa, ktoré má problémy v matematike, má dyskalkúliu. Potrebná je komplexná diagnostika.

poruchy-učenia-diagnostika

Zdroj foto: AdobeStock.com

Vplyv poruchy učenia na osobnosť dieťaťa

Mnohí odborníci sa zhodujú, že u detí s poruchami učenia sa častejšie vyskytujú emocionálnesociálne problémy, než u zdravých detí. Navyše, poruchy učenia sú často výsledkom stresu, ktorý dieťa prežíva, keďže vie, že mu to nejde.

Ďalším problémom môže byť aj to, keď si dieťa ťažko vytvára vzťahy s vrstovníkmi – napríklad keď obtiažne komunikuje alebo slabšie rozpoznáva emócie. Takto sa pridružuje sociálna izolácia, až šikanovanie.

V dôsledku spomenutých ťažkostí môže byť dieťa uzavreté, nepriateľské, nenápadné, alebo naopak, presadzuje sa nápadným, až agresívnym správaním. Dieťa máva negatívny vzťah k škole, a k vzdelávaniu vôbec.

Dieťa vie, čo nevie, alebo čo sa mu nedarí

Deti s poruchami učenia si plne uvedomujú svoje nedostatky. Keďže v niektorých prípadoch (aj napriek veľkej snahe) zbierajú iba neúspechy, zvyšuje sa pravdepodobnosť nedostatočnej sebadôvery. Kvôli opakovaným neúspechom sú stále menej motivované, aby vynaložili úsilie.

Bez dostatočnej opory rodičov alebo psychologickej podpory, tieto deti postupne uveria, že nemôžu byť nikdy úspešné a nedosiahnu svoje ciele. Práve z tohto dôvodu je kľúčové, aby sme sa zamerali na ich silné stránky, resp. hľadali ich talent aj inde, ako v škole – v hudbe, umení, športe a pod.

Ako sa dieťa postaví k svojmu problému, závisí od súhry jeho daností alebo náklonnosti prostredia:

  • osobnostné vlastnosti,
  • celková stabilita,
  • odolnosť voči psychickej záťaži,
  • emocionálna podpora rodiny,
  • dobré postavenie medzi vrstovníkmi,
  • uvedomenie si svojich silných stránok.

Odborná pomoc pre deti s poruchami učenia

Odborná pomoc sa realizuje predovšetkým v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP). Tie sa nachádzajú v každom okresnom meste. Poskytujú diagnostické, konzultačné a reedukačné služby, aj pre deti s poruchami učenia.

Prvou osobou, ktorá upozorní na ťažkosti dieťaťa v škole, býva spravidla učiteľ – a väčšinou aj navrhne návštevu CPPPaP. Cieľom diagnostiky je stanovenie úrovne vedomostízručností, poznávacích procesov, sociálnych vzťahov, osobnostných charakteristík a ďalších faktorov, ktoré sa podieľajú na úspechu či neúspechu dieťaťa.

Po psychologickom vyšetrení sa niekedy odporúča aj neurologické vyšetrenie, pokiaľ je podozrenie na dysfunkcie mozgu, alebo tiež logopedické vyšetrenie, vyšetrenie u oftalmológa, ORL vyšetrenie a iné.

Na špeciálno-pedagogickom vyšetrení sa detailne preverujú schopnosti dieťaťa v čítaní, písaní aj počítaní. Ďalej sa skúma sluchové a zrakové vnímanie, úroveň pravo-ľavej a priestorovej orientácie, vyšetruje sa reč. Diagnostika porúch učenia je komplexná úloha. Vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov, učiteľovrodičov (rodiča). Stanovenie diagnózy je dlhodobý a komplexný proces.

poruchy-učenia-terapia

Zdroj foto: AdobeStock.com

Reeadukácia neznamená doučovanie

V prípade potvrdenia porúch učenia, je vypracovaný reedukačný plán, ktorý prebieha v centre poradenstva, alebo v škole, pokiaľ tam pracuje školský špeciálny pedagóg. Reedukácia patrí k základným špeciálno-pedagogickým metódam. Nejde o nápravu, ale o utváranie nových návykovzručností.

Reedukácia vychádza z individuality dieťaťa, z aktuálneho stavu a prejavov poruchy učenia. Je to súbor metód, ktorými sa odborníci snažia odstrániť špecifické ťažkosti dieťaťa. Podmienkou úspešnej reedukácie nie sú len odborné znalosti, ale predovšetkým osobný prístup špeciálneho pedagóga. Opäť je nevyhnutná spolupráca rodičov.

Popri reedukácii sa odporúčajú aj pravidelné návštevy u psychológa, a to v prípade, že sa u dieťaťa rozvinuli emocionálne alebo iné ťažkosti. Deti často bojujú s pocitmi menejcennosti, sebaľútosti, zlosti, môžu sa uzavrieť do vlastného sveta, alebo sa správať agresívne k iným deťom.

Objaviť sa môžu aj psychosomatické ťažkosti, ako bolesti hlavy, žalúdka, poruchy spánku a jedla, únava.

Riešenie porúch učenia:

  • včasná diagnostika,
  • špeciálno-pedagogická starostlivosť – reedukácia,
  • psychologická podpora,
  • terapia hrou,
  • filiálna terapia,
  • individuálny vzdelávací plán – integrácia,
  • včasná intervencia – detekcia rizikových detí v materskej škole.

Použité zdroje:

Heretik A., Heretik A. jr., a kol: Klinická psychológia. Prievidza: Patria, 2007

Hort, V., Hrdlička, M., Kocourková, J., Malá, E. a kol: Dětská a adolescentní psychiatrie Praha: Portál, 2000

Matějček, Z., Vágnerová, M. a kol: Sociální aspekty dyslexie. Praha: Karolinum, 2006

Pokorná, V.: teorie, diagnostika a náprava specifických poruch učení. Praha: Portál, 2000

Říčan, P., Krejčířová, D. a kol: Dětská klinická psychologie. Praha: Grada, 2008

Vágnerová, M.: Školní poradenská psychologie pro pedagogy. Praha: Karolinum, 2005

Zelinková, O.: Poruchy učení. SPecifické vývojové poruchy čtení, psaní a dalších školních dovedností. Praha: Portál, 2003

Pridaj komentár

Registrácia