Srdcová arytmia: Nepodceňujte príznaky

Srdcova-arytmia

Srdce sa vám rozbúcha tak, že máte pocit, akoby ste bežali maratón. Keď sa po čase k búšeniu pridá pocit únavy, nevoľnosť, dýchavičnosť a nepravidelný tep, spozorniete. Až v kardiologickej ambulancii sa dozviete o poruche srdcového rytmu.

O arytmii, jej diagnostike a liečbe, sme sa rozprávali s profesorom MUDr. Vasiľom Hricákom, PhD., FESC, primárom Oddelenia akútnej kardiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Ako bije srdce

Srdce je špeciálny sval, ktorý pracuje pomocou vzruchov z elektrického prevodového systému. Štyri dutiny srdca – pravá a ľavá predsieň, pravá a ľavá komora – sa pomocou elektrických impulzov postupne zmršťujú, a tak prepumpujú krv cez kilometre ciev v tele.

„Pravá srdcová predsieň funguje ako akýsi generátor. Každé zmrštenie svalových buniek srdca závisí od elektrického impulzu, ktorý sa začína práve v nej. Po spontánnom vytvorení prvotného impulzu, sa impulzy rozširujú cez obidve predsiene, až k tzv. predsieňovo-komorovému uzlu (PKU). To je taká „elektrická stanica“ v centre srdca. V uzle medzi predsieňami a komorami, sa mierne spomalí prechod impulzov na komory, aby sa predsiene mohli zmrštiť o niečo skôr, ako komory. Tým sa – cez otvorené chlopne – dostane objem krvi do srdcových komôr, ktoré sa zakrátko elektricky aktivujú cez tzv. Hisov zväzok, a ľavé a pravé ramienko až k Purkyňovým vláknam. To vedie k zmršteniu a vyvrhnutiu objemu krvi do cirkulácie,“ hovorí profesor Hricák.

Srdcova-arytmia-vysetrenie-pulz

Čo je normálny tep?

Podľa kardiológa je normálny rytmus srdca pravidelný, presnejšie – sínusový, v pokojnej frekvencii so 60 – 90 údermi za minútu. U detí, ktoré majú vyššie metabolické nároky a potreby, a majú vyššiu aj pokojovú srdcovú frekvenciu, je to 80 – 120 úderov za minútu. Na druhej strane, atléti a športovci môžu mať v pokoji 40 úderov za minútu. Z pohľadu ekonomiky srdca a zníženia rizika vzniku srdcovej príhody, je prijateľná frekvencia 60 až 75 úderov za minútu.

Porucha srdcového rytmu. Arytmia?

„Nie každá nepravidelná akcia srdca, napr. krátke zabúšenie, „poskočenie“ srdca, krátke vynechanie akcie, zrýchlenie či spomalenie pulzu, je poruchou či arytmiou srdca. Na druhej strane, opakované a časté búšenie srdca, kolapsové stavy a synkopy, ak sú zároveň spojené s arytmiou, sú závažnými príznakmi srdcového ochorenia. Arytmie sú definované ako poruchy vzniku šírenia elektrického vzruchu v srdcovom tkanive. Príčinou vzniku arytmií je (vo väčšine prípadov) srdcové ochorenie, tzv. arytmogénny substrát. Ide o elektricky abnormálny srdcový sval, ktorý je inak zodpovedný za vznik a udržovanie poruchy srdcového rytmu – arytmie,“ vysvetľuje prof. Hricák.

Arytmogénny substrát – abnormálny srdcový sval – môže byť vrodený, získaný, alebo akútny. Ten posledný je vyvolaný (napríklad) ischémiou srdcového svalu, toxínmi, nízkou hladinou draslíka, horčíka v krvi, či zvýšenou hladinou niektorých hormónov. Vyskytuje sa aj chronicky, napríklad pri zápaloch osrdcovníka, zápaloch samotného srdcového svalu, odumretí časti myokardu po infarkte, pri neliečenom vysokom krvnom tlaku atď.

Základné rozdelenie arytmií

  1. Pravidelná alebo nepravidelná akcia srdca, s pomalou frekvenciou, tzv. bradykardie a bradyarytmie, ktoré sú zväčša pod 50 úderov za minútu.
  2. Pravidelná alebo nepravidelná akcia srdca (tachykardie/tachyarytmie), nad 100 úderov za minútu.
  3. Fibrilácia predsiení, t. j. nepravidelná akcia srdca, s pomalou alebo rýchlou odpoveďou srdcových komôr. Impulzy nevznikajú v sínusovom uzle, ale ide o chaotické, rýchle impulzy v predsieňach. Impulzy by mal spracovať predsieňovo-komorový uzol, no nie vždy ich dokáže pribrzdiť. Táto arytmia je zákerná (okrem iného) aj tým, že najmä v ľavej srdcovej predsieni sa začnú tvoriť krvné zrazeniny, ktoré sa môžu odtrhnúť a embolizovať, t. j. zaniesť krvnou cestou do celého tepnového systému organizmu, najhoršie do centrálneho nervového systému – mozgu, a spôsobiť závažnú cievnu mozgovú príhodu. Fibrilácia predsiení je častou arytmiou, a jej výskyt stúpa s vekom.

Podľa profesora Hricáka, majú najdramatickejší priebeh komorové arytmie s rýchlou odpoveďou, keď viazne vývrhový objem srdca. Svalová pumpa sa zastaví, a dochádza k rúcaniu, až zrúteniu cirkulácie, k šoku, ba k náhlej smrti. Podobný dramatický priebeh však môžu mať aj veľmi pomalé arytmie, tzv. bloky v prevodovom systéme srdca.

Prejavy arytmie

„Prejavy arytmií sú rôznorodé, ale najčastejšie je to opakované a časté búšenie srdca, závraty, synkopy, sťažené dýchanie, alebo bolesť v hrudníku pri rýchlom alebo veľmi pomalom pulze, nevoľnosť, vegetatívne príznaky. Tiež sa môžu zhoršovať, alebo sa môžu objaviť známky srdcovej nedostatočnosti. Tu je namieste konzultácia s lekárom – na odlíšenie od iných chorobných stavov,“ vysvetľuje profesor Hricák a zdôrazňuje, že základným vyšetrením je vždy dôsledná anamnéza ťažkostí pacienta a pokojový elektrokardiogram (EKG).

„Na základe záveru od lekára, môže byť potom diagnostika rozšírená o ďalšie vyšetrenia, čo môže byť spojené s hospitalizáciou v arytmologickom zdravotnom zariadení. Liečba vrodených alebo získaných závažných arytmií je dnes na vysokej úrovni, a patrí do rúk špecialistov v tejto oblasti,“ konštatuje profesor Hricák.

Prevencia arytmií, najmä získaných, je komplexná. Spočíva v dôslednej liečbe rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení, ako je vysoký krvný tlak, fajčeniecukrovka, obezita, nedostatok pohybu, vysoký cholesterol, stres, no tiež v liečbe už existujúcich srdcových a endokrinologických ochorení.

Srdcova-arytmia-ekg

Desatine Slovákov bije srdce nepravidelne

Na Slovensku sa uskutočnila epidemiologická štúdia na vzorke viac ako 100 000 pacientov. U 10 % meraných pacientov odhalila nepravidelnú akciu srdca.

Slovenská asociácia srdcových arytmií iniciovala epidemiologickú štúdiu, ktorej cieľom bolo zistiť reálny výskyt fibrilácie predsieni srdca v rizikovej slovenskej populácii. Do prieskumu sa zapojili tak lekári, ako aj zdravotnícki zamestnanci niektorých domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb. Celkovo sa zapojilo 75 internistov a viac ako 30 domovov dôchodcov.

Odborný dohľad nad štúdiou mal prof. MUDr. Robert Hatala, CSc., FESC, FACC, prednosta Kliniky kardiológie a angiológie NÚSCH v Bratislave. Výsledky slovenského prieskumu boli napojené na celoeurópsky projekt, zameraný na zistenie presnejších odhadov o výskyte fibrilácie srdcových predsiení.

Čo je fibrilácia srdcových predsiení?

Správna činnosť srdca je riadená elektrickými impulzmi v srdcových predsieňach. Za normálnych okolností srdce u zdravého človeka bije pravidelne, s frekvenciou 60 až 70 úderov za minútu. Pri podstatne pomalšej alebo rýchlejšej činnosti srdca (alebo pri nepravidelnej akcii) sa už dá hovoriť o srdcovej arytmii. Najčastejšou z nich je fibrilácia predsiení. Na predsieňach vznikajú rýchle, chaotické impulzy, väčšinou so striedaním veľmi rýchlych fáz, s fázami veľmi pomalými.

Dôsledky tejto arytmie môžu byť fatálne. Odhaduje sa, že na Slovensku má tento problém viac než 100-tisíc ľudi. Ide najmä o ľudí nad 50 rokov, či ľudí s vysokým krvným tlakom, zvlášť neliečeným.

Smrtka má novú masku

Profesor dejín medicíny na Harvardovej univerzite David S. Jones, s kolegami uverejnil v New England Journal of Medicine (časopis) zaujímavú analýzu. Vedci sa v nej zaoberali príčinami smrti v USA v rokoch 1900 a 2010. Ukázalo sa, že na začiatku minulého storočia boli hlavnými zabijakmi zápal pľúc, chrípkatuberkulóza. Zápal pľúc a chrípka boli vinníkmi v asi 200 prípadoch na 100 000 obyvateľov, tuberkulóza bola príčinou smrti v 194 prípadoch (tiež na 100 00 obyvateľov). V treťom tisícročí sú však najčastejšou príčinou smrti srdcovo-cievne choroby a rakovina.

Srdcova-arytmia-transplantacia

Transplantácia srdca

Samozrejme, môžeme sa nazdávať, že americké dáta nemusia byť totožné so slovenskými. To však nemusí byť dobrá správa. Zo záverov Svetovej zdravotníckej organizácie totiž vyplynulo, že príčiny smrti sú v rôznych krajinách odlišné: kým v USA spôsobujú srdcovo-cievne choroby asi 35 % úmrtí (a to najmä u vyššej spoločenskej vrstvy), na Ukrajine je to až 66 % v strednej vrstve obyvateľstva.

Dalo by sa teda povedať, že neliečené srdcovo-cievne ochorenia, ako vysoký krvný tlak alebo nepravidelná činnosť srdca, aj keď sa zdajú byť „banálne“, sú v skutočnosti epidémiou našej spoločnosti. Preto by sme sa ich mali báť viac, než napr. eboly alebo prasacej chrípky.

Navyše, fibrilácia srdcových predsiení môže spôsobiť cievnu mozgovú príhodu. Mozgová porážka je zväčša spôsobená krvnou zrazeninou, ktorá vznikla v srdci pri fibrilácii predsiení, a uvoľnila sa do krvného obehu. Ak sa dostane do niektorej z mozgových tepien, upchá ju a znefunkční časť mozgu. V horšom prípade môže spôsobiť aj odumretie časti mozgu, a teda trvalé poškodenie.

„Vyše stotisíc meraní potvrdilo náš predpoklad, že fibrilácia predsiení môže byť veľmi častá u ľudí nad 60 rokov. Pri meraniach krvného tlaku sme zistili výrazne nepravidelnú akciu srdca u takmer 10 % pacientov. Predpokladám, že v sledovanej populácii nájdeme niekoľko stoviek osôb, ktoré sú reálne ohrozené mozgovou porážkou, ale môžu profitovať z preventívnej liečby, aby sa takejto –potenciálne smrteľnej – príhode predišlo,“ povedal o slovenskom prieskume prof. Hatala.

Liečba a prevencia

Liečba fibrilácie srdcových predsiení a ďalších foriem srdcových arytmií je dlhodobá. Podľa závažnosti zahŕňa lieky (tzv. antiarytmiká), katétrovu alebo chirurgickú liečbu, a implantovanie kardiostimulátorov alebo defibrilátorov. Do prevencie týchto srdcových porúch patrí aj užívanie liekov, znižujúcich zrážanlivosť krvi – tzv. antitrombotická alebo antikoagulačná liečba.

Srdcova-arytmia-cvicenie

Čo môžete pre seba urobiť?

Niektoré faktory, ovplyvňujúce výskyt srdcových fibrilácií, neovplyvníte. Napríklad vek, rodinnú anamnézu, pohlavie… Zamerajte sa však na tie, ktoré zmeniť môžete:

  • nefajčite,
  • aspoň 30 minúť denne sa venujte intenzívnemu pohybu,
  • zdravo sa stravujte, obmedzte alebo vynechajte mastné a vyprážané jedlá,
  • kontrolujte príjem cukrov, dodržiavajte pitný režim,
  • udržujte si „zdravú“ telesnú hmotnosť aj vo vyššom veku,
  • doprajte si pravidelný a dostatočný spánok,
  • pravidelne chodievajte na preventívne prehliadky (vrátane merania krvného tlaku, cholesterolu a cukru v krvi).

Ilustračné fotografie

Tento článok vyšiel v minuloročnom Neuro magazíne číslo 3. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.

Neurobaner

Pridaj komentár

Registrácia