Srdcovocievne ochorenia: Ako sa pred nimi ochrániť?

Zdieľaj
0
Príznaky| |
Srdcovocievne ochorenia príznaky

Srdcovocievne ochorenia predstavujú hlavnú príčinu smrti dospelých ľudí vo väčšine vyspelých krajín sveta!

Každý druhý človek, ktorého by ste sa opýtali, či je v jeho rodine niekto, kto sa lieči na srdcovocievne ochorenie, by s najväčšou pravdepodobnosťou odpovedal kladne.

Celkový počet úmrtí na srdcovocievne ochorenia v Európe je vyšší ako 50 %, a každým rokom sa toto percento zvyšuje.

Viete, ako môžete vznik srdcovocievneho ochorenia minimalizovať?

Čo sú srdcovocievne ochorenia a ako ich rozdeľujeme

Srdcovocievne ochorenia sú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) skupinou porúch srdcaciev. Patria sem:

  • infarkt myokardu – nedokysličenie srdca (v dôsledku upchatia tepny),
  • ischemická choroba srdca – nedokysličenie srdcového svalu (ochorenie koronárnych tepien, ktoré vyživujú srdce),
  • hypertenzia – vysoký krvný tlak,
  • mozgovo-cievne ochorenia – ochorenia krvných ciev, zásobujúcich mozog (napríklad mŕtvica),
  • ochorenia ciev nôh a rúk,
  • reumatická choroba srdca – ide o poškodenie srdca v dôsledku reumatickej horúčky, spôsobenej streptokokovými baktériami,
  • vrodené srdcové chyby,
  • pľúcna embólia – keď sa do pľúc dostane krvná zrazenina,
  • poruchy srdcového rytmu.

Škodlivý stres, cukrovka, depresia, nadváha, obezita, sedavý spôsob života, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu, fajčenie, alkohol, rodinná anamnéza a etnické pozadie – to sú rizikové faktory, ktoré najviac prispievajú k rozvoju srdcovocievnych ochorení. Navyše, mnoho z týchto rizikových faktorov je prepojených.

Z toho vyplýva, že ak máte jeden z rizikových faktorov, existuje veľká pravdepodobnosť, že budete mať aj ďalšie.

srdcovocievne ochorenia vysoký tlak

Vysoký krvný tlak

Vysoký krvný tlak je jeden z najdôležitejších rizikových faktorov pre srdcovocievne ochorenia. Zvyčajne je bez príznakov, a práve preto je taký nebezpečný.

Ak je totiž váš krvný tlak privysoký a neliečený, môže poškodiť steny vašich ciev, a tak zvýšiť riziko vzniku:

  • krvnej zrazeniny,
  • infarktu (srdcového zlyhania),
  • ochorenia obličiek,
  • mŕtvice,
  • demencie.

Ako sa prejavuje vysoký krvný tlak

Vaše srdce pumpuje do celého tela krv, ktorá prenáša živiny a kyslík. Na to, aby bola schopná tieto procesy vykonávať, potrebuje určitý tlak. Ak je tohto tlaku v cievach priveľa, srdce a cievy sú namáhané viac, ako je potrebné, čo môže viesť k ich poškodeniu.

Krvný tlak sa meria v milimoloch ortuťového stĺpca (mmHg). Krvný tlak delíme na:

  • systolický – tlak krvi, keď vaše srdce bije; vtedy pumpuje krv von zo srdca; je to stav, keď je srdcový sval napätý, zmrštený;
  • diastolický – tlak krvi, keď je srdce v pokoji (medzi dvoma údermi); diastolický tlak odzrkadľuje, ako silno sú vaše tepny odolné voči toku krvi.

Ideálne hodnoty krvného tlaku sú menej ako 120/80mmHg. Prvá hodnota predstavuje systolický a druhá diastolický tlak. Ľudia s krvným tlakom pod 90/60 sú považovaní za pacientov s nízkym krvným tlakom.

Kto je najviac ohrozený vysokým tlakom?

Pravdepodobnosť vzniku vysokého krvného tlaku rastie s vekom. Nie vždy sú jasné príčiny, ale tieto faktory zvyšujú riziko:

  • ak máte viac ako 65 rokov,
  • ak máte nadváhu,
  • ak máte príbuzných s vysokým krvným tlakom,
  • ak máte africký alebo karibský pôvod,
  • ak jete príliš veľa soli,
  • ak nejete dostatok ovocia a zeleniny,
  • ak nemáte dostatok pohybu,
  • ak pijete príliš veľké množstvo alkoholu,
  • ak pijete príliš veľa kávy (respektíve nápoje s kofeínom),
  • ak fajčíte.

Ako sa vyvarovať vysokému krvnému tlaku?

Niektoré z týchto tipov by vám v tom mohli pomôcť.

Čo by ste mali urobiť ako prvé?

  1. Schudnúť, ak máte nadváhu.
  2. Znížiť množstvo soli v potrave.
  3. Pravidelne cvičiť.
  4. Zdravo jesť.
  5. Obmedziť príjem alkoholu.
  6. Znížiť dávku kofeínu.
  7. Prestať fajčiť.

 srdcovocievne ochorenia alkohol

Čo je to cholesterol?

Cholesterol je tuk, veľmi dôležitý pre normálne fungovanie ľudského tela. Je produkovaný predovšetkým pečeňou, ale takisto aj prijímaný potravou, ktorá obsahuje tuky.

Cholesterol sa viaže s bielkovinami, ktoré ho prenášajú krvou buď do pečene, alebo do okrajových častí tela. Kombináciou cholesterolu a bielkovín vznikajú častice, ktoré sa nazývajú lipoproteíny.

Vysoké hladiny tukov v tele môžu, ale nemusia ovplyvniť celkové zdravie človeka. To znamená, že aj keď váš sused bude mať vyššie hladiny, nemusí to mať uňho taký efekt, avšak u vás môže aj mierne zvýšenie prerásť do srdcovocievneho ochorenia.

Dobrý a zlý cholesterol

Cholesterol je iba jeden. V závislosti od toho, súčasťou ktorých lipoproteínov je, hovoríme o dobrom a zlom cholesterole.

Podľa hustoty rozlišujeme 4 typy lipoproteínov:

  • chylomikróny,
  • VLDL – lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou,
  • LDL – lipoproteíny s nízkou hustotou,
  • HDL – lipoproteíny s vysokou hustotou.

HDL (high density lipoprotein) – dobrý chlesterol

Tieto lipoproteíny prenášajú cholesterol z buniek naspäť do pečene, kde sú (spolu s cholesterolom) buď štiepené a použité na tvorbu iných látok, alebo vylúčené z tela. Z toho dôvodu je HDL označovaný ako „dobrý cholesterol“, a preto sú jeho vyššie hodnoty lepšie.

LDL (low density lipoprotein) – zlý cholesterol

Tieto lipoproteíny prenášajú cholesterol do buniek, ktoré to potrebujú. Ak je však k dispozícii príliš veľké množstvo cholesterolu (napríklad zo stravy), ukladá sa v stenách ciev, čím spôsobuje cievne ochorenia, vrátane aterosklerózy (kôrnatenie tepien). Preto dostal LDL synonymum „zlý cholesterol“.

Hladina cholesterolu v krvi (HDL aj LDL) sa meria pomocou krvných testov. Orientačné hodnoty cholesterolu sa dajú zistiť aj z kvapky kapilárnej krvi, odobratej z končeka prsta. Tieto hodnoty si môžeme nechať preventívne zmerať vo väčšine lekární.

Prečo by ste si mali merať cholesterol?

Štúdie naznačujú, že vysoký cholesterol môže zvýšiť riziko vzniku:

  • aterosklerózy (kôrnatenia tepien),
  • infarktu,
  • mŕtvice,
  • ochorenia periférnych tepien.

srdcovocievne ochorenia infarkt

Aké by mali byť správne hodnoty cholesterolu?

Cholesterol sa meria v jednotkách milimol na liter krvi – mmol/L. Celkový cholesterol (po sčítaní HDL a LDL cholesterolu) by mal byť u zdravých dospelých ľudí menej ako 5 mmol/L.

U ľudí, ktorí sú rizikoví, napríklad prekonali infarkt, mŕtvicu, alebo majú cukrovku, by mala byť celková hodnota cholesterolu do 4 mmol/l.

Hladina LDL cholesterolu (podľa noriem):

  • 3 mmol/L a menej – pre zdravých,
  • 2 mmol/L a menej – pre rizikových pacientov.

Ideálna hladina HDL cholesterolu je nad 1 mmol/L. Nižšia hladina môže zvýšiť riziko srdcovocievnych ochorení. Dôležitý je tiež pomer celkového cholesterolu ku HDL – nemal by byť vyšší ako 4.

Ako si môžem znížiť hladinu cholesterolu?

Prvým krokom na zníženie hladiny cholesterolu (ešte pred nasadením akejkoľvek liečby) by mala byť úprava jedálnička – voľte zdravúvyváženú stravu. Určite by ste sa mali vyvarovať strave bohatej na nasýtené tuky (prevažne v živočíšnych zdrojoch), ako napríklad bravčovému či jahňaciemu mäsu, plnotučnému mlieku, maslu a syru.

Tuky by ste mali nahradiť ovocím, zeleninou, celozrnnými cereáliami, resp. nenasýtenými mastnými kyselinami, ako sú omega-3 mastné kyseliny. Tie sú obsiahnuté v rybách (napr. tuniak, losos, makrela, sardinka), v morských plodoch, či lisovaných olejoch (napr. olivový, sójový). Omega-6 mastné kyseliny zase nájdete v sójových bôboch alebo orechoch. Telo si polynenasýtené mastné kyseliny („trojkové“ či „šestkové“) nedokáže vytvoriť samo, preto ich nazývame esenciálne, a musíme ich dodávať potravou.

Zmena životného štýlu však zahŕňa aj vyššiu fyzickú aktivitu a skoncovanie s fajčením.

srdcovocievne ochorenia fajčenie káva

Fajčenie

Fajčenie je významný rizikový faktor pre vznik srdcovocievnych ochorení. Látky v tabaku totiž môžu poškodiť a zúžiť vaše koronárne tepny, ktoré vyživujú srdce, a tak sa stanú zraniteľnejšími.

Navyše, nikotín v dyme dočasne zvyšuje tlak krvi a zrýchľuje srdcovú činnosť. Takto sa zužujú krvné cievy v horných a dolných končatinách, čo urýchľuje tvorbu krvných zrazenín.

Preto ak fajčíte, pokúste sa prestať.

Diabetes mellitus (cukrovka)

Cukrovka je celoživotný stav. Pacient trpí na trvalé zvýšenie hladiny glukózy (jednoduchého cukru) v krvi, pretože telo ju nedokáže ukladať do buniek. Najznámejšie sú: cukrovka 1. typu, cukrovka 2. typu a tehotenská cukrovka.

Vysoká hladina krvného cukru môže poškodiť steny tepien a zvýšiť riziko vzniku aterómu tukovej usadeniny na stene cievy, ktorá bráni voľnému prechodu krvi cievami. Usadenina podporuje rozvoj vysokého krvného tlaku, a tým aj rozvoj srdcovocievnych ochorení.

Je fyzická aktivita naozaj dôležitá?

Moderný trend, a síce konzumovať viac cukru, nezdravé, presolené, vysoko kalorické jedlá, a pritom sa minimálne hýbať, vznikol v západnej Európe, no postupne „zaujal“ aj ľudí vo viacerých častiach východnej Európy. Tento trend má vážny dopad na rozvoj obezity, predovšetkým u malých detí.

Výskumy WHO pritom ukazujú, že už 150 minút miernej fyzickej aktivity, ak ju vykonávame každý týždeň, dokáže znížiť vysoký krvný tlak, či znížiť riziko vzniku ischemickej choroby srdca alebo porážky o 30 %.

Nadváha a obezita

Obezita (resp. nadváha) zvyšuje riziko vzniku cukrovky a vysokého krvného tlaku. Existuje viacero spôsobov, ako určiť hladinu obezity. Najrozšírenejšia je metóda BMI, tzv. Body Mass Index.

Tento index telesnej hmotnosti v podstate meria, či máte zdravú váhu k vašej výške. Môžete použiť BMI kalkulačku, ktorú nájdete aj na internete, alebo si BMI vypočítať podľa vzorca:

BMI = hmotnosť v kg: (telesná výška v m)²

srdcovocievne ochorenia BMI kalkulačka

Hodnota BMI pre väčšinu dospelých:

  • menej ako 18,5 – podvýživa,
  • 18,5 až 24,9 – zdravá váha,
  • 25 až 29,9 – nadváha,
  • 30 až 39,9 – obezita,
  • 40 a viac – veľmi vážna obezita.

Obvod pása môže byť použitý aj ako indikátor prípadných zdravotných problémov.

Muž s obvodom pásu +94 cm a žena s obvodom pásu +80 cm, majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku obezity, a teda aj srdcovocievnych ochorení.

XXL porcie a balenia – sú naozaj výhodné?

Vedci z University of Cambridge nedávno uskutočnili výskum, ktorý bol publikovaný aj v Cochrane Library. Výsledky ich štúdií naznačujú potenciálny vznik obezity (a teda aj zvýšenie rizika vzniku srdcovocievneho ochorenia) u ľudí, ktorí konzumujú väčšie množstvo jedla. Prejedanie sa zároveň zvyšuje riziko vzniku cukrovky a mnohých druhov rakoviny, ktoré patria k najčastejším príčinám predčasnej smrti.

Možné opatrenia?

Zamedzte prejedaniu tým, že nebudete nakupovať veľké balenia, či veľké hrnce. Prišlo sa totiž na to, že veľkosť „taniera“ vplýva na to, koľko zjeme, a či sa prejedáme.

Bolo vo vašej rodine diagnostikované srdcovocievne ochorenie?

Toto je jedna z najčastejších otázok, ak máte nejaké zdravotné srdcovo-cievne problémy. Ak bolo vo vašej rodine diagnostikované srdcovocievne ochorenie, riziko rozvoja ochorenia srdca je u vás vyššie.

Ďalšími ukazovateľmi, ktoré naznačia, či ste riziková osoba pre vznik srdcovo-cievneho ochorenia, sú:

  • vášmu otcovi (alebo bratovi) diagnostikovali srdcovocievneho ochorenie vo veku menej ako 55 rokov,
  • vašej matke (alebo sestre) diagnostikovali srdcovocievneho ochorenie vo veku menej ako 65 rokov.

Povedzte preto lekárovi o vašej rodinnej anamnéze. Ak máte po štyridsiatke, môžete požiadať všeobecného lekára o vykonanie zdravotnej prehliadky, aby ste zistili, či a aké vysoké je u vás riziko srdcovocievneho ochorenia.

srdcovocievneho ochorenia dedičnosť

Sú muži v nevýhode?

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vznik srdcovocievnych ochorení, je pohlavie. Muži majú väčšiu pravdepodobnosť rozvoja ochorenia srdca v skoršom veku, ako ženy.

Čím viac rizikových faktorov máte, tým je u vás vyššia pravdepodobnosť rozvoja srdcovocievneho ochorenia.

Samozrejme, nie vždy možno ovplyvniť všetky faktory, ako napríklad etnický pôvod alebo rodinnú anamnézu. Mnoho vecí však môžete robiť lepšie.

Cesnak ako všeliek? Nie, cesnak nestačí

Už naše staré mamy poznali blahodarné účinky cesnaku. Je všeobecne známe, že cesnak znižuje krvný tlak.

Môžeme ho teda používať ako prevenciu vzniku srdcovocievnych ochorení?

Bolo vykonaných niekoľko klinických skúšaní ohľadom znižovania cholesterolu pomocou cesnaku, a aj keď sa preukázalo malé zníženie celkového cholesterolu a triglyceridov, nemalo to vplyv na hladiny LDL alebo HDL častíc.

Cesnak (sám osebe) teda na prevenciu srdcových ochorení nestačí.

Aký je správny kód zdravého a dlhého života?

Aj malé deti chápu, že srdce je jeden z najdôležitejších orgánov ľudského tela. Preto by sme ho mali ochraňovať.

Ako to však urobiť?

Veď kto si pamätá všetky tie hodnoty?

V tom by vám mohol pomôcť tzv. kód zdravia. Ak ste o ňom ešte nepočuli, ide o pravidelné sledovanie rizikových parametrov:

0 – 30 – 5 – 120/80 – 70 – 80/94

Čo znamenajú jednotlivé hodnoty:

  • 0 = počet vyfajčených cigariet,
  • 30 = minimálny počet minút, počas ktorých by ste sa mali denne hýbať (ráta sa aj svižnejšia chôdza),
  • 5 (a menej) – hladina celkového cholesterolu v krvi,
  • 120/80 – ideálny krvný tlak,
  • 70 (a menej) – optimálna pulzová frekvencia (odporúčaný tep za minútu),
  • 80/94 (a menej) – ideálny obvod pása u žien/u mužov

Autorka študuje na FaF UK v Bratislave

Redakčne upravené (jam)

Ilustračné fotografie

http://www.euro.who.int/en/health-topics/noncommunicable-diseases/cardiovascular-diseases/cardiovascular-diseases2/definition-of-cardiovascular-diseases

http://www.nhs.uk/conditions/Cholesterol/Pages/Introduction.aspx

http://www.nhs.uk/Conditions/cardiovascular-disease/Pages/Risk-factors.aspx

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba