Click here! Svalová biopsia: Kedy vám preskúmajú malý kúsok svalového tkaniva?

Svalová biopsia: Kedy vám preskúmajú malý kúsok svalového tkaniva?

Zdieľaj
0
Príznaky| |
svalová-biopsia

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Svalová biopsia je základnou diagnostickou metódou pri bolestiach a slabosti kostrového svalstva.

Je to diagnostika „prvej voľby“, ktorou spoľahlivo odhalíme zdroj zdravotných problémov.

Kedy vám lekár odporučí svalovú biopsiu?

Ako sa na ňu dobre pripraviť?

Prináša svalová biopsia aj nejaké riziká?

Kedy je potrebná svalová biopsia?

Vtedy, keď chceme presnejšie diagnostikovať, prečo pacient trpí určitými príznaky. Na to, aby lekár vedel stanoviť stupeň ochorenia a zvoliť správnu liečbu, urobí odber svalového tkaniva. Svalová biopsia sa uplatňuje pri podozrení na rôzne poruchy a infekcie:

  • svaly nedokážu zužitkovať energiu – nesprávne metabolizujú,
  • vzniklo ochorenie, ktoré znehodnocuje spojivové tkanivo,
  • nastal opuch tepien (polyarteritis nodosa),
  • je prítomná infekcia, ktorá súvisí so svalmi – napríklad trichinóza (typ škrkavky),
  • svalová dystrofia a genetické poruchy, ktoré vedú k svalovej slabosti,
  • autoimunitné ochorenia.

Aké choroby dokáže odhaliť svalová biopsia?

Odber vzorky zvyčajne odhalí infekciu, autoimunitné ochorenie alebo neurosvalovú poruchu. Lekár vám môže odporučiť svalovú biopsiu z rôznych dôvodov, no najčastejšie to urobí v nasledujúcich prípadoch.

Svalová dystrofia

Genetická porucha svalov, ktorá ovplyvňuje nielen kostrové svaly, ale aj orgány. Rozpadávajúce sa svaly, nahrádzajú tukové bunky. Pacient potom nemá dostatok svalstva, aby sa mohol normálne pohybovať.

Existuje viacero typov svalovej dystrofie. Najbežnejšia je Duchennova svalová dystrofia, ktorá postihuje najmä mužov. Beckerova svalová dystrofia sa prejavuje podobne Duchennova svalová dystrofia, ale príznaky sú miernejšie a objavujú sa neskôr v živote.

Amyotrofická laterálna skleróza (ALS)

Známa aj ako Lou Gehrigova choroba. Je to rýchlo postupujúca, neurodegeneratívna choroba, ktorá ničí nervové bunkymozgumieche, ktoré nevyhnutne potrebujeme na pohyby svalov.

Choroba sa končí úplnou paralýzou. Pacienti málokedy žijú dlhšie ako 3 roky. Výnimkou je anglický vedec Stephen Hawking, ktorý sa dožil vysokého veku, hoci mu ALS diagnostikovali už v mladosti.

Myasthenia gravis

Autoimunitné ochorenie, pri ktorom sa protilátky správajú tak, že ničia neuromuskulárne spoje. Komunikácia medzi nervami a svalmi je problematická. Ochorenie ovplyvňuje celé telo, no predovšetkým oči, ústa, krk a končatiny.

Kedy vám pravdepodobne odporučia biopsiu:

  • Trichinóza – infekciu spôsobuje parazit, ktorý žije v surovom mäse. Hlavným príznakom je bolesť svalov.
  • Toxoplazmóza – infekciu opäť spôsobuje parazit, ktorý napadne tkanivo. Môže poškodiť centrálny nervový systém.
  • Polymyozitída – akútne (alebo chronické) autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje kostrové svaly. Častejšie ním trpia ženy.
  • Dermatomyozitída – zriedkavá porucha, ktorá vyvoláva zápaly kože, svalov a podkožného tkaniva. To často vedie k oslabeniu svalov.
  • Friedreichova ataxia – dedičná, genetická porucha. Zahŕňa stratu rovnováhy a koordinácie.

Ako prebieha svalová biopsia?

Špecialista odoberie malú časť tkaniva zo svalu, zväčša bioptickou ihlou. Ak potrebuje väčšiu vzorku, vykoná rez – vtedy hovoríme o otvorenej biopsii. Existuje viacero biotických ihiel, lekár vyberie tú najvhodnejšiu (vzhľadom na váš zdravotný problém). Dôverujte mu, nepoužije väčšiu ihlu, než je potrebné.

Najčastejšie sa používa ihla s dutým jadrom, ktorou sa dá odobrať celý stĺpec tkaniva. Tenšie biotické ihly slúžia na odber tekutínbuniek. Niektoré ihly spolupracujú s RTG alebo počítačovou tomografiou – používajú sa vtedy, kde potrebujeme veľkú presnosť odberu, napríklad aby nebol zasiahnutý dôležitý orgán.

Ktoré svaly sú vhodné na biopsiu?

Lekár zvyčajne vyberie sval podľa lokalizácie problémov – tam, kde cítite bolesti, či svalovú slabosť. Vzorky sa najčastejšie odoberajú z bicepsu, ramenného svalu alebo štvorhlavého stehenného svalu.

biopsia-svalu

Zdroj foto: AdobeStock.com

Aké sú riziká svalovej biopsie?

Tak ako pri akomkoľvek inom chirurgickom zákroku, aj pri svalovej biopsii sa môžu vyskytnúť komplikácie. Netreba sa však báť, najčastejšie sú to modriny, určité nepohodlie v mieste odberu, dlhšie krvácanie, či lokálna infekcia.

O konkrétnych rizikách vás lekár bude informovať ešte pred zákrokom. Ak vám to nestačí, pýtajte sa na všetko, čo vám prináša neistotu, obavy, strach.

Príprava na zákrok

Prvým krokom je rozhovor s chirurgom, ktorý bude biopsiu vykonávať. Vysvetlí vám postup odberu, až kým budete všetkému rozumieť. So zákrokom musíte súhlasiť, čo potvrdíte podpisom – tzv. informovaným súhlasom.

Ak to váš zdravotný stav vyžaduje, lekár môže pred zákrokom navrhnúť krvné alebo iné diagnostické testy. Dôležité je, aby ste personál informovali o alergiách na lieky, latex, anestetiká, a o všetkých liekoch výživových doplnkoch, ktoré užívate. V niektorých zariadeniach odporúčajú pred zákrokom sedatívum.

Aspirínlieky, ktoré ovplyvňujú zrážanie krvi, môžu vyvolať silnejšie krvácanie. Ak ich užívate, nezabudnite to povedať lekárovi už pri rozhovore o biopsii. Zvyčajne ich potom v deň zákroku vynecháte.

Čo sa deje počas svalovej biopsie?

Vzorka svalového tkaniva sa odoberá zvyčajne ambulantne. V niektorých prípadoch je nutná krátkodobá hospitalizácia, najmä pri otvorenej biopsii, alebo u detí. Vo všetkých zdravotníckych zariadeniach vykonajú zákrok približne rovnako. Vy ležíte, chirurg postupuje takto:

  1. Vyčistí vám miesto biopsie antiseptickým roztokom.
  2. Pichne vám lokálne anestetikum – na znecitlivenie oblasti, z ktorej odoberie vzorku.
  3. Vsunie bioptickú ihlu do svalu a odoberie vzorku. V tejto fáze môžete cítiť ťah alebo tlak.
  4. Vyberie ihlu.
  5. Tlakom pôsobí na miesto biopsie, aby zastavil krvácanie.

Odobratá vzorka putuje do laboratória na testovanie. Výsledky sa dozviete o niekoľko týždňov. Podľa nich vám navrhnú ďalší postup, či liečbu.

Ak je potrebná väčšia vzorka, chirurg urobí malý rez na povrchu kože a nožničkami vystrihne kúsok svalového tkaniva. Môžete pri tom pociťovať mierne nepohodlie. Ranu vám zalepia alebo zašijú.

Pri väčších zákrokoch môže lekár odporučiť celkovú anestéziu.

Na čo dávať pozor po zákroku?

24 hodín po zákroku sval nenamáhajte, naplánujte si oddych. Miesto, z ktorého vám brali vzorku, môžete mať bolestivé 2 – 3 dni. Toto miesto budete „cítiť“ ešte približne týždeň.

Silnejúca bolesť okolo miesta biopsie môže znamenať infekciu. V tomto prípade treba čo najskôr kontaktovať kliniku, kde vám zákrok robili. Aj v ďalších prípadoch ihneď navštívte kliniku:

  • dostanete horúčku,
  • miesto je opuchnuté, začervenané,
  • krvácate z miesta vpichu alebo rezu,
  • z miesta vyteká hnis.

Zdroje:

https://www.hopkinsmedicine.org/health/treatment-tests-and-therapies/muscle-biopsy

https://www.healthline.com/health/muscle-biopsy

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4590778/

https://www.csnn.eu/casopisy/ceska-slovenska-neurologie/2018-3-8/svalova-biopsie-v-deseti-bodech-63703

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba