Stres je dnes druhý najčastejšie sa vyskytujúci zdravotný problém, súvisiaci s prácou v Európe – hneď za poruchami svalov a kostí. Možno mu pripísať až 50 – 60 % všetkých vymeškaných pracovných dní. Dôvod práceneschopnosti je uvádzaný ale iný, pretože zamestnanec sa väčšinou bojí o strese s nadriadeným prehovoriť.
Postavička Napo
V Európe sa skloňuje hospodárska kríza, a na pracovný stres sa hľadí ako na „citlivú“ alebo „zložitú“ oblasť. Tento pohľad sa však medzi krajinami EÚ líši. Najmä riaditelia malých spoločností považujú riešenie psychosociálnych rizík za sťažené – kvôli nedostatku zdrojov, či odborných poznatkov.
Filmy s postavičkou Napo sú alternatívnou, kreatívnou cestou, ako v Európe neformálne šíriť informácie o rizikách na pracoviskách. Napo je symbolom ľubovoľného zamestnanca, ktorý pracuje v akomkoľvek priemysle alebo odvetví.
V žiadnom filme tejto série sa nepoužíva hovorené slovo, vďaka čomu je obsah zrozumiteľný pre každého, bez ohľadu na vek, krajinu alebo kultúru. Navyše, s hlavnou postavou filmu sa možete – pre jej neutrálnu a sympatickú osobnosť – ľahko stotožniť.
Link na voľné online stiahnutie filmu o Napovi:
http://www.napofilm.net/sk/napos-films/multimedia-film-episodes-listing-view?filmid=napo-019-when-stress-strikes
Čo hovorí prieskum o strese v práci
Zamestnanci vo všeobecnosti zvyknú vymeškávať veľké množstvo pracovného času, keď trpia pracovným stresom. Tieto absencie, sú spravidla dlhšie, ako absencie z iných príčin.
Celkové náklady, vyplývajúce z porúch duševného zdravia (súvisiacich, aj nesúvisiacich s prácou), sa v Európe odhadujú na 240 miliárd EUR ročne. Riadenie stresu a psychosociálnych rizík pri práci sa rozhodne oplatí, keďže výhody pre podnik prevažujú nad nákladmi na zavedenie príslušných opatrení.
V nedávnom európskom prieskume (podľa Európskej agentúry pre BOZP), sú uvádzanými príčinami pracovného stresu:
- reorganizácia pracovných miest a neistota zamestnania (72 % respondentov),
- dlhý pracovný čas, alebo nadmerné pracovné zaťaženie (66 %)
- šikanovanie, alebo obťažovanie v práci (59 %).
Približne štyria z desiatich zamestnancov si myslia, že otázka stresu sa na ich pracovisku nerieši správne. Viac ako polovica európskych zamestnancov sa domnieva, že pracovný stres je na ich pracovisku bežný.
Pracovný stres a zlé vzťahy v tíme
K psychosociálnym rizikám môžu viesť nasledujúce faktory:
- nadmerné pracovné zaťaženie alebo časové obmedzenia,
- rozporuplné požiadavky,
- nedostatočné vymedzenie úlohy zamestnanca,
- neefektívna komunikácia,
- zle riadená organizačná zmena.
Psychosociálne riziká sú takisto dôsledkom nezdravých spoločenských vzťahov, vrátane situácií, ktoré sa vyznačujú:
- nedostatočnou podporou zo strany riadiacich pracovníkov alebo kolegov,
- zlými medziľudskými vzťahmi,
- agresívnym správaním a násilím,
- problémami so zladením povinností v práci a doma.
Negatívne vplyvy na strane zamestnancov zahŕňajú:
- syndróm vyhorenia,
- depresie,
- ťažkosti s koncentráciou,
- problémy v domácnosti,
- zneužívanie drog a alkoholu,
- zlý zdravotný stav, obzvlášť srdcovo-cievne ochorenia.
Medzi negatíva na úrovni organizácie patrí:
- zlá celková výkonnosť podniku,
- zvýšená miera absencií v práci,
- neželaná prítomnosť (zamestnanci chodia do práce, aj keď sú chorí, a nie sú schopní efektívne pracovať),
- zvýšený počet úrazov a zranení.
Pracovný stres môže prispievať tiež k zvýšenej miere odchodov do predčasného dôchodku.
Európsky pakt
Meniacimi sa nárokmi a rastúcimi tlakmi na pracoviskách v Európe, sa zaoberá aj Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu, ktorý zamestnávateľov vyzýva, aby zaviedli v tejto oblasti ďalšie dobrovoľné opatrenia. Hoci zodpovednosť za náležité posúdenie a riadenie rizík na pracovisku spočíva (podľa zákona) na pleciach zamestnávateľoch, je dôležité, aby sa na ňom podieľali aj zamestnanci.
Zamestnanci a ich zástupcovia predsa najlepšie poznajú riziká, ktoré sa na ich pracovisku môžu vyskytnúť. Ich zapojenie je zárukou, že realizované opatrenia budú primerané, a aj účinné.
Zdravé pracoviská bez stresu máme aj my
Dobrou správou je, že spomínaným rizikám sa dá predchádzať, a riadiť ich. Pracovný stres je jednoznačne organizačnou záležitosťou, a nie individuálnym zlyhaním!
Z príkladov dobrej praxe, bolo preukázané, že zdravé pracovné prostredie posilňuje zdravie zamestnancov. Výsledkom je potom dosahovanie vysokej výkonnosti podniku, či čnízka miera práceneschopnosti a fluktuácie zamestnancov. Zamestnanci sú motivovaní, stimuluje sa ich rast.
Na Slovensku sú aktuálne ocenenými zamestnávateľmi, ktorí to dokázali, spoločnosti: U.S. Steel Košice, Slovnaft a Slovenské elektrárne.
Redakčne upravené (jam)
Fotografie: 1. online archív Európskej agentúry pre BOZP, 2. z filmu o Napovi, 3. a 4. Ilustračné (shutterstock.com).
