Click here! Záškoláctvo alebo nechodenie do školy: Existuje prevencia záškoláctva?

Záškoláctvo alebo nechodenie do školy: Existuje prevencia?

Zdieľaj
0
Prevencia| |
záškoláctvo-zákon

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Škola je inštitúcia, ktorá sa vo veľkej miere podieľa na výchovesocializácii detí a mládeže.

V tomto prostredí sa môžeme stretávať aj s nevhodnými prejavmi žiakov, ako sú rôzne deviácie a odchýlky.

Záškoláctvo je druh asociálneho správania. Ide vážny problém nielen na základných, ale aj stredných školách.

Záškoláctvo môže byť reakciou na zložitú životnú situáciu, ktorú dieťa nedokáže zvládnuť – preto ju rieši únikom zo školy.

Najčastejším dôvodom, že žiaci nedokončia školu, bývajú práve časté absencie. Na nasledujúcich riadkoch si priblížime príčiny záškoláctva a pokúsime sa nájsť riešenia.

Kedy hovoríme o záškoláctve?

Záškoláctvo je úmyselné vymeškávanie školského vyučovania, keď žiak z vlastnej vôle, väčšinou bez vedomia rodičov, či ospravedlnenia od lekára, nechodí do školy.

V odbornej terminológii je záškoláctvo definované ako porucha správania. Závažnosť tejto poruchy sa posudzuje podľa rozsahu nevhodného správania.

Druhy záškoláctva:

  1. Záškoláctvo u problémových detí. Títo žiaci často patria k najslabším v triede. Prejavuje sa to poruchami správania, konfliktmi so spolužiakmi, agresivitou, klamstvami, podvodmi a celkovým nezáujmom o školu.
  2. Impulzívne záškoláctvo. Žiak sa vyhýba nepríjemným situáciám a rieši ich nepremysleným únikom. Motívom býva strach z neúspechu, či šikana.
  3. Záškoláctvo ako zábava. Objavuje sa aj u žiakov, s ktorými obvykle nebývajú problémy. Žiaci chcú zažiť niečo zaujímavejšie, ako ponúka škola, napr. tráviť čas s partiou kamarátov. Títo žiaci si zaobstarajú ospravedlnenky, čiže riešia situáciu podvodom.
  4. Záškoláctvo u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tieto deti žijú v nevyhovujúcich podmienkach, kde dochádza k zanedbávaniu výchovy aj vzdelávania. Príčinou záškoláctva je emocionálna deprivácia, pretože rodičia sa o deti nevedia postarať.
  5. Záškoláctvo ako reakcia na zložitú životnú situáciu. Niektoré deti sa ťažšie vyrovnávajú so zložitými situáciami a zmenami. Problémy s adaptáciou vznikajú pri prechode na iný typ školy, či na vyšší stupeň.
  6. Záškoláctvo ako prejav úzkosti. Dlhodobé a neriešené záškoláctvo, časom prerastá do patologickej formy. Objavujú sa psychosomatické a psychické príznaky – bolesti brucha, astma, úzkostné stavy, sociálna fóbia, depresia a pod.
nechodenie-do-školy-záškoláctvo

Zdroj foto: AdobeStock.com

Prečo dieťa chodí poza školu?

Rodina je najdôležitejším elementom, keďže pôsobí na dieťa prakticky od narodenia. Rodičia majú veľký podiel na utváraní osobnosti, vlastností, názorov, aj životného štýlu dieťaťa. Negatívna môže byť aj prehnaná starostlivosť, a s ňou spojené vysoké nároky.

Na druhej strane stojí slabý záujem, alebo úplný nezáujem o vzdelávanie dieťaťa. Ak zo strany rodičov chýba pravidelná kontrola práce v škole, dieťa dostáva priestor na manipulácie a úniky. Veľmi často ide o rodičov, ktorí sú kariérne založení, a preto nemajú na dieťa čas.

Starostlivosť je potom nahradzovaná peniazmi, no doma chýba pohoda a zázemie. Ak dieťa nemá v rodinnom prostredí pevné miesto, necíti istotu, začne inklinovať k rôznym partiám, v ktorých trávi väčšinu svojho času.

Veľakrát je však na vine aj samotná škola. Ak vyučovanie nepodporuje osobnostný rast dieťaťa, nie je rozvíjaná jeho kreativita, alebo učitelia nedokážu žiakov zaujať a nadchnúť, motivácia chodiť do školy klesá.

Záporný postoj ku škole vyvoláva aj narušený vzťah učiteľažiaka, alebo zlé vzťahy medzi samotnými žiakmi. Keď sa žiak necíti v škole dobre, chodí poza ňu s inými kamarátmi, ktorí mu rozumejú.

Iné príčiny záškoláctva

Ako sme už naznačili, spektrum úmyselnej absencie je veľmi široké. Okrem zlého vzťahu k učiteľom alebo spolužiakom, za záškoláctvom sa veľmi často skrýva strach zo zlých známoknásledného trestu.

Vzťah ku škole sa však môže meniť aj s postupujúcim vekom dieťaťa, či so zmenami v jeho hodnotovej orientácii. Dôvody vzniku záškoláctva by sme mohli zhrnúť nasledovne:

Vonkajšie príčiny:

  • nároční rodičia – dieťa sa im nedokáže zdôverovať,
  • príliš liberálna výchova – nedôsledná kontrola dochádzky,
  • nezvládnutý problém v škole – zlý prospech, šikana a pod.,
  • osobnosť učiteľa – či vie prebudiť záujem o učivo u žiaka,
  • nezvládnutá zmena – sťahovanie, zmena školy, rozvod rodičov a pod.,
  • nevhodný/nesprávny výber školy,
  • vplyv kamarátov,
  • spôsob trávenia voľného času.

Vnútorné príčiny:

  • nervová labilita, úzkostné rysy,
  • psychosociálna nezrelosť,
  • lenivosť,
  • znížená prispôsobivosť, emočná labilita,
  • vývinové poruchy správania a učenia.

Riziká záškoláctva

Pobyt poza školu môže prinášať situácie, ktoré nemajú ďaleko k trestnej činnosti. Akýkoľvek druh záškoláctva je potencionálnym nebezpečenstvom, pretože vzniká veľký časový priestor, ktorý treba nejako vyplniť.

Kriminalita mládeže má svoje korene práve v záškoláctve. Záškoláctvo síce môže byť izolovaným problémom, ale vo väčšine prípadov sa k nemu pridružia iné formy delikventného správania, ako napr. krádeže, vandalizmus, gambling, grafity, užívanie návykových látok a pod.

Navyše, v dlhodobom horizonte sa chodením poza školu znižujú šance na budúce uplatnenie. Častá absencia má odozvu v zlom prospechu, žiak neovláda vynechané učivo, neskôr to ťažko doháňa. V najhoršom prípade školu nedokončí.

Vyústenie je logické – mladý človek sa nedostane na dobrú (zvyčajne strednú) školu, a potom nenájde adekvátne platenú prácu, ktorá by zodpovedala jeho schopnostiam. Mnohí záškoláci sú totiž inteligentní, len im chýba, povedzme, maturita.

Ako odstrániť záškoláctvo?

Záškoláctvo by sme mali vnímať ako reakciu dieťaťa, ktoré nie je schopné adekvátne riešiť svoje problémy – ide o jasný obraz jeho psychického stavu. Ak je príčinou konflikt s okolím alebo pocit nespravodlivosti, rodičia by mali tieto prekážky odstrániť, alebo ich aspoň zmierniť.

Je ťažké určiť, aký podiel viny nesie škola a aký rodina. Často sa situácie, ktoré vedú k záškoláctvu, nedajú včas rozpoznať a ovplyvniť. Ak chce ísť žiak poza školu, príležitosť si nájde.

Časté záškoláctvo je však určitým signálom, že učiteľský štýl nie je ideálny. Rodičia môžu bojkotovať komunikáciu so školou, ale niekedy sa rovnako správa škola – nemá záujem o spoluprácu s rodinou.

Záškoláctvo kvôli šikane

Je známe, že obete šikany sa často utiekajú k záškoláctvu. Motív je jasný – vyhnúť sa kontaktu s agresorom. Potrestanie takéhoto záškoláctva však ublíži iba obeti šikany, nie tyranovi.

Okrem toho, tresty zvyšujú psychické napätie a ich úspešnosť je malá. Dôsledná kontrola vzťahov v detskom kolektíve má väčší význam, ale tiež nie je zárukou odhalenia či nápravy stavu.

V poradenskej praxi pomáha napríklad technika hrania rolí. Pri rozbore svojho správania, dieťa pochopí, že nie je len obeťou iných osôb, ale že niektoré negatívne postoje môže samo vyvolávať.

Úloha školy pri identifikovaní záškoláctva

Prvým krokom po zistení záškoláctva je informovanie riaditeľa školy, a to zo strany triedneho učiteľa. Počet vymeškaných hodín, pri ktorých to už má urobiť, určuje školský poriadok, ale väčšinou to býva po 4 neospravedlnených hodinách. Potom nasleduje predvolanie rodičov.

Racionálne vysvetľovanie rizík záškoláctva však niekedy nezaberie ani u samotných rodičov. Školy by preto mali problematiku záškoláctva a asociálneho správania zahrnúť do preventívnych programov, a venovať sa im priebežne po celý školský rok.

Opatrenia školy pri neospravedlnenej absencii žiaka

Konkrétne opatrenia sú uvedené v školskom poriadku. Rodičia by sa mali na začiatku roka oboznámiť so školským poriadkom školy, ktorú ich dieťa navštevuje.

Každá škola si určuje vlastné opatrenie a postihy za vymeškané hodiny. Pokiaľ žiak vymešká veľký počet hodín, napriek tomu, že ich má ospravedlnené, výchovný poradca si predvolá rodičov.

Ak žiak vymešká viac ako 60 % z daného predmetu, mal by sa podrobiť preskúšaniu. Ako príklad uvádzame výňatok zo školského poriadku jednej strednej školy:

  1. napomenutie triednym učiteľom: neospravedlnený neskorý príchod do školy,
  2. pokarhanie triednym učiteľom: 1 – 3 neospravedlnené hodiny,
  3. pokarhanie riaditeľom školy: 4 – 7 neospravedlnených hodín,
  4. znížená známka zo správania na druhý stupeň (uspokojivé): 8 – 14 neospravedlnených hodín,
  5. znížená známka zo správania na tretí stupeň (menej uspokojivé): 15 – 21 neospravedlnených hodín,
  6. znížená známka zo správania na štvrtý stupeň (neuspokojivé): 22 a viac neospravedlnených hodín,
  7. podmienečné vylúčenie zo školy: opakované porušenie školského poriadku po znížení známky na štvrtý stupeň (neuspokojivé),
  8. vylúčenie zo školy: opätovné porušenie školského poriadku po podmienečnom vylúčení.
záškoláctvo-ako porucha správania

Zdroj foto: AdobeStock.com

Kde požiadať o pomoc pri záškoláctve dieťaťa?

Najrýchlejšou cestou je výchovný poradca, školský psychológ, sociálny či špeciálny pedagóg. Dnes má takýchto zamestnancov takmer každá škola. Na školách pôsobí aj koordinátor prevencie.

Sú však aj ďalšie možnosti. Môžete s dieťaťom navštíviť centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) v mieste svojho bydliska. Taktiež existuje veľa neziskových organizácií, ktoré sa venujú problémom detí a mladistvých.

Môžete sa objednať aj u psychológa, ktorý prevádzkuje súkromnú prax. Výhodou je, že vám vypíše termín skôr, ako psychológ pôsobiaci v štátnom zariadení. V akútnych prípadoch môžete požiadať o pomoc a radu telefonicky, na krízových linkách.

Konkrétne odporúčania a rady pre rodičov

Rodičia by nemali problém záškoláctva bagatelizovať. Často sa totiž stáva, že chodenie poza školu je vstupnou bránou k ďalšiemu rizikovému správaniu. Priestor a čas, keď dieťa nie je v škole, môže využiť zlým spôsobom.

Školskú dochádzku dieťa treba sledovať priebežne. Už pri prvých zameškaných hodinách musíme začať s nápravou. Ponúkame vám zopár rád a odporúčaní, ako problém riešiť:

  • nepodceňujte ani 1 hodinu záškoláctva,
  • nepodporujte záškoláctvo – nekryte zlyhanie dieťaťa, nepíšte mu ospravedlnenky,
  • všímajte si správanie dieťaťa, poznajte jeho názory na školu,
  • pravidelne komunikujte so školou, s triednym učiteľom,
  • zvažujte reálne možnosti dieťaťa – neklaďte naň neprimerané požiadavky,
  • rešpektujte osobnostné a intelektové predpoklady dieťaťa,
  • buďte dieťaťu maximálnou oporou, aj keď nespĺňa vaše očakávania,
  • pri stupňovaní problémov vyhľadajte odborníka – výchovného poradcu, či psychológa,
  • zisťujte príčiny absencie v škole, zrozumiteľne vysvetľujte dôsledky takéhoto správania,
  • keď je dôvodom záškoláctva šikana, oznámte to triednemu učiteľovi, či priamo riaditeľovi školy,
  • zvyšujte odolnosť dieťaťa voči psychickej záťaži,
  • oceňujte dieťa pri každej snahe o prekonanie problémov v škole,
  • učte dieťa žiaducemu správaniu – nácvik asertívnych techník,
  • vylepšite atmosféru a vzťahy v rodine, resp. vaše výchovné postupy a metódy.
prevencia-záškoláctva

Zdroj foto: AdobeStock.com

Postihy pre žiaka, aj pre rodičov

Ak rodič nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa, oznámi riaditeľ školy túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má rodič trvalý pobyt.

Rodič nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky v prípade, že na ňu dieťa neprihlási, alebo ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci.

Ako zákon postihuje rodičov, ktorých dieťa si riadne neplní školskú dochádzku?

  • Ak je rodičovi poskytovaný prídavok na dieťa (alebo príplatok k prídavku), no dieťa nechodí riadne do školy, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny určí osobitného príjemcu pre prídavok na dieťa (alebo príplatok k prídavku). Osobitným príjemcom je obec, v ktorej má rodič trvalý pobyt.
  • Ak je rodič poberateľom náhradného výživného, a ak si dieťa riadne neplní povinnú školskú dochádzku, nemá nárok na náhradné výživné.
  • Ak je rodič poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, a ak príslušný orgán vydá rozhodnutie o určení osobitného príjemcu prídavku na dieťa z dôvodu, že si dieťa riadne neplní povinnú školskú dochádzku, do sumy nárokov na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke nepatrí dávka pre školopovinné dieťa.
  • V prípade, že rodič dostáva rodičovský príspevok, a jeho ďalšie dieťa si 3 za sebou nasledujúce kalendárne mesiace neplní povinnú školskú dochádzku, zníži sa mu výška rodičovského príspevku na 50 % sumy (ustanovenej zákonom) na dobu 3 mesiacov.

Zdroje:

Pridaj komentár

Registrácia
 
 

Vyberáme zo sekcií

Biologická liečba